Tieto pravidlá platia v opäť otvorených školách a škôlkach vo svete. Zvládneme ich aj my?

Zdroj: HIBAULT SAVARY / AFP / GETTY IMAGES
Opätovné otvorenie škôl znamenalo pre všetky krajiny dodržiavanie rôznych opatrení. Niektoré zvolili prísnejší prístup, u iných sa život viac podobá normálu. / Zdroj: HIBAULT SAVARY / AFP / GETTY IMAGES

Školy, ktoré otvorili po lockdowne svoje brány, privítali deti aj so špeciálnymi pravidlami – musia dodržiavať prísne hygienické pravidlá a sociálny odstup.

 

Vo viacerých krajinách sa počet ľudí infikovaných novým koronavírusom denne znižuje a taktiež klesá aj počet úmrtí. Mnohé krajiny už preto začali povoľovať obmedzenia pre svojich občanov, alebo o tom miminálne uvažujú. Jedným z obmedzení, ktorého sa v súčasnosti dotknú zmeny, je aj vzdelávanie v školách. Krajiny, ktoré mali niekoľko týžďnov zatvorené škôlky, školy a univerzity ich postupne začínajú otvárať. Tou najdôležitejšiou otázkou však zostáva, ako zaistiť bezpečnosť detí a zamestnancov škôl, keď sa ich brány opäť otvoria?

 

Viaceré krajiny už školy otvorili

Školy sú otvorené už dlhšiu dobu v niektorých ázijských krajinách, a nedávno sa začali školy otvárať aj v Európe. Medzi krajiny, ktoré už privítali deti v triedach patrí Dánsko, Nórsko, či Nemecko, ktoré otvorili zatiaľ len časť škôl. Vo Švédsku školy neboli zatvorené vôbec, nakoľko švédska vláda namiesto príkazov vydala len odporúčania pre občanov, ako sa majú správať, aby sa chránili pred ochorením COVID-19. Niektoré nemecké deti sa do škôl vrátili 4. mája. Francúzsko, Veľká Británia, Belgicko, Holandsko či Rakúsko otvorenie škôl ešte len plánujú. Viaceré deti sa vrátia do škôl už v polovici mája, avšak napríklad Veľká Británia predpokladá otvorenie škôl až v júni.

 

Nie všetky spomínané krajiny ale otvorili školy pre všetky ročníky. V niektorých krajinách, ako napríklad v Dánsku, sú školy otvorené len pre deti na prvom stupni. V Nemecku kancelárka Angela Merkelová odporučila, aby sa školy otvorili ako prvé pre najstarších žiakov, ktorí končia školu. Vo Francúzsku sa plánuje zaviesť dobrovoľná školská dochádzka.

 

Vo viacerých krajinách predchádzalo otvoreniu škôl dôkladné informovanie verejnosti, prečo je návrat do škôl bezpečný, ako správne dodržiavať hygienu, umývať si ruky alebo aké sú presne príznaky ochorenia COVID-19. Pre školy boli pripravené plagáty, ktoré majú okrem učiteľov deti upozorňovať na základné pravidlá – napríklad umývanie rúk pred vstupom do tried, v spoločných priestoroch alebo kýchanie do lakťovej jamky a nie do ruky a dodržiavanie odstupov. V Pekingu napríklad skôr ako otvorili školy "naostro" simulovali návrat žiakov do tried len vo vybraných školách a testovali rôzne situácie, uviedlo čínske ministerstvo školstva.

 

Školy musia dodržiavať mnohé pravidlá

Školy momentálne nefungujú tak ako pred pandémiou a musia dodržiavať mnohé pravidlá. Zmenili sa hygienické štandardy, deti trávia viac času na čerstvom vzduchu, triedy sú menšie a deti musia dodržiavať od seba 2-metrové odstupy. Hoci tieto pravidlá sú v každej krajine trochu iné, základné požiadavky sú všade približne rovnaké.

 

Do školy len zdravé deti

Personál školy aj rodičia musia byť detailne vopred informovaní o príznakoch ochorenia COVID-19, napríklad e-mailom, informačnými materiálmi alebo prostredníctvom videí. Deti, ktoré sú zdravé, musia byť prijaté do škôl.

 

Personál školy každé ráno na vstupe do školy alebo po príchode do triedy kontroluje symptómy COVID-19. Ak dieťa prejavuje príznaky ochorenia, napríklad má kašeľ alebo mierne príznaky nachladnutia, musí zostať doma, pokiaľ sa nebude cítiť dobre. V Dánsku začali s nástupom do škôl v období výskytu silných alergií, čo sa javilo ako problematické pri kontrole symptómov COVID-19. V prípade, že má dieťa nejaký zdravotný problém s podobnými príznakmi, do školy by mali rodičia vopred doložiť potvrdenie od lekára.

 

V Pekingu sú napríklad študenti povinní vyplniť v aplikácii formulár, ktorý im počíta riziko infekcie. Študent môže vstúpiť do školy len ak aplikácia informuje, že študent je v dobrom zdravotnom stave, píše Insider. V ázijských krajinách vo väčšine prípadov merajú deťom teplotu na vstupe do školy. V Šanghaji a Pekingu musia mať vlastné teplomery aj študenti a merajú si teplotu dvakrát denne.

 

V Dánsku platí, že pokiaľ sa u zamestnanca školy alebo dieťaťa prejavia nejaké príznaky ochorenia počas dňa, musí školu ihneď opustiť a zostať doma najmenej 48 hodín odkedy mal posledné príznaky. Ak má príznaky podobné chrípke, mal by byť testovaný na COVID-19. V Izraeli má zákaz vstupu do školy dieťa, ktorého rodinný príslušník má COVID-19.

 

V niektorých krajinách si školy určili špeciálne miestnosti, kde budú izolovať prípady, ktoré sa objavia počas vyučovania, pokiaľ po nich prídu rodičia.

 

Dáni vo svojich odporúčaniach pre školy tiež píšu, že v prípade, že osoba, u ktorej sa v škole potvrdí COVID-19, prišla do kontaktu s ďalšími osobami, je potrebné ich neodkladne o tom informovať. Mali by obzvlášť dbať na zvýšenú hygienu a sledovať či sa u nich neobjavia príznaky. Pokiaľ ide o skupinu detí, ktoré prišli do priameho kontaktu s infikovaným, v Dánsku by sa im mala aj naďalej poskytovať denná starostlivosť ako predtým.

 

Na Novom Zélande sa v oficiálnych inštrukciách pre školy uvádza, že pri kontakte s nakazeným sa vyžaduje domáca karanténa jednotlivca alebo skupiny a prísne sledovanie symptómov. Škola musí byť na 72 hodín uzavretá, aby sa umožnilo zachytiť ľudí, s ktorými prišiel infikovaný do kontaktu a tiež dezinfikovať priestory podľa inštrukcií ministerstva zdravotníctva. Škola by mohla byť zatvorená ešte ďalších 14 dní (vyučovalo by sa dištančne). K takémuto kroku ale škola pristúpi až na základe pokynu z úradu verejného zdravotníctva.

 

Sledované prípady predstavujú ľudia, ktorí prišli s nakazeným do kontaktu tvárou v tvár na vzdialenosť dva metre najmenej po dobu 15 minút.

 

Hygiena je prvoradá

Netreba zabúdať, že niektorí ľudia, obzvlášť deti, môžu mať ochorenie COVID-19 aj bez symptómov. Odhaduje sa, že človek môže byť bez príznakov až 48 hodín, kedy je stále infekčný. Práve v takýchto prípadoch treba myslieť na to, že vírus sa neprenáša kašľaním či kýchaním, ale infikovanými materiálmi a povrchmi, napríklad kontakt s použitou vreckovkou, povrchom stola, stoličky, kľučky a podobne. Preto je obzvlášť dôležitá pravidelná hygiena a dezinfekcia viacerých povrchov počas dňa. Všetky krajiny preto zaviedli prísne hygienické pravidlá. Prevencia je pri šírení vírusu SARS-CoV-2 najdôležitejšia.

 

Umývanie rúk

Od začiatku pandémie autority zdôrazňujú, že časté a dôkladné umývanie rúk je najlepšia prevencia. Týmto sa riadili aj niektoré krajiny pri otváraní škôl a vsadili na masívnu podporu umývania rúk. Napríklad v Dánsku si deti umývajú ruky každú hodinu. Na podporu umývania rúk sa tu vybudovali aj vonkajšie stanice s umývadlami a dezinfekciou. Dánske učiteľky majú dohliadať na to, aby si počas dňa deti pravidelne umývali ruky, napríklad vždy pri vstupe do triedy, pred začiatkom novej aktivity alebo po nej. Tak budú majú najlepší prehľad o tom, že si každé dieťa umýva ruky. Viaceré krajiny spomínajú vo svojich manuáloch pri hygiene nielen umývanie rúk, ale aj ich sušenie.

 

Dánske deti si počas prestávky vonku v areáli školy umývajú ruky. / Zdroj: BBC

 

Častejšie dezinfikovanie priestorov

Krajiny dbajú v tomto období aj na zvýšené dezinfikovanie priestorov. V Dánsku a Nórsku sa od škôl očakáva, že všetko vyčistia dvakrát denne. Nórske deti si nemôžu do škôlok ani do škôl priniesť vlastné hračky, a hračky, ktoré nie je možné ľahko vydenzifikovať, sú zakázané.

 

Aby sa zaistilo dodržiavanie hygienických pravidiel, Nemecko zrušilo hodiny telesnej a výtvarnej výchovy. Vo Francúzsku sa zase zrušili kontaktné a loptové hry, píše Guardian. Nový Zéland sa takýmto športovým aktivitám nevyhýba, no špeciálne upozorňuje, aby si predtým deti dôkladne umyli ruky alebo použili dezinfekciu. Športové náradie musí personál dezinfikovať denne.

 

Ochranné rúška na tvár

Deti a učitelia vo viacerých krajinách nemusia nosiť ochranné rúška. Považujú za dostatočné, že sa sústredia na to, aby deti boli od seba v požadovanej vzdialenosti a dodržiavali hygienu. Na Novom Zélande nosenie rúšok ponechávajú na osobnom rozhodnutí rodičov a detí. Ak sa s nimi cítia bezpečnejšie, môžu ich nosiť aj v škole. V Nemecku aj Izraeli majú opatrnejší prístup a nemeckí žiaci musia nosiť rúška v spoločných priestoroch ako sú chodby či toalety.

 

Pre ázijské krajiny je nosenie rúšok už roky súčasťou ich kultúry, preto niet divu, že tam sa aj najmenšie deti vracajú do škôl s rúškami a v mnohých školách ich musia nosiť celý deň.

 

Všetci musia dodržiavať odstupy

Je dôležité, aby žiaci dodržiavali odstupy. V praxi to znamená, že deti nesedia vedľa seba ako zvyčajne, ale každý žiak sedí v lavici sám. V Dánsku sa odporúča v triede na žiaka plocha 4 m2 a v materskej škole 6 m2.

 

Okrem toho, že žiaci nesedia v triedach pri sebe, majú dánski žiaci aj predpísaný čas, kedy musia do školy prísť, a kedy zo školy odísť. Týmto sa zaistí, aby sa veľa detí nestretlo počas dňa v spoločných priestoroch a na ihrisku. Aj počas príchodu do školy sa dodržiavajú pravidlá sociálneho odstupu, a žiaci aj ich rodičia, ktorí ich do školy privedú, musia dodržiavať odstup od ostatných. Na začiatku vyučovania učitelia deťom pridelia čas, kedy budú chodiť do školy v závislosti od toho, do ktorej skupiny patria. Okrem týchto pravidiel je v Dánsku tiež zakázané, aby rodičia vstupovali do školy, aby sa znížilo riziko prenosu infekcie.

 

Deti s rodičmi čakajú ráno po znovuotvorení škôl v Dánsku v odstupoch pred školou / Zdroj: Ritzau Scanpix/Bo Amstrup/Reuters

 

Pred školou v Kondani dali žiakom aj pomocné značky, aby dodržiavali odstupy. / Zdroj: BBC

 

Malí školáci v niektorých častiach Číny dostávajú špeciálne klobúky, aby dokázali lepšie dodržiavať sociálny odstup. Klobúky majú dve úzke "krídla" z rôznych materiálov v celkovej dĺžke 1 meter. Tie deťom pomáhajú, aby sa prirodzenejšie naučili vnímať odstup a osvojili si tento návyk. Niektoré deti si tieto "krídla" vytvorili z kartónov, iné z balónov a klobúky si vyzdobili podľa svojej fantázie. Riaditeľ školy v Hangzhou vysvetľuje, že deťom okrem učenia sociálneho odstupu klobúky sprostredkúvajú aj kus histórie. Klobúky sa podobajú tým, ktoré sa nosili v Číne počas rokov 960 až 1279. Dlhé krídla klobúkov mali v tom čase údajne brániť sprisahaniu úradníkov na súde a držať ich od seba. Sociálny odstup bola teda ich pôvodná funkcia.

 

 

Delenie do menších skupiniek podporuje dodržiavanie odstupov

Klasické triedy, v ktorých je aj 20 až 30 žiakov, momentálne neexistujú. Namiesto toho sú deti delené do menších skupín, v ktorých trávia celý deň bez toho, aby prišli do kontaktu s deťmi v inej skupine alebo s deťmi v inom ročníku. Maximálny počet žiakov v jednej skupine je 10 detí v Dánsku a 15 detí v Nórsku. Často sú tieto skupinky ešte menšie, aby sa zabránilo rozšíreniu nákazy. Každá skupina spolu trávi vyučovanie, hry vonku, obed, zostáva spolu v jednej zóne počas prestávky a má jedného svojho učiteľa. Pravidlá sociálneho odstupu sa dodržujú aj počas prestávok.

 

 

Po otvorení školy v Dánsku sú deti vonku cez prestávky a snažia sa dodržiavať odstupy. / Zdroj: BBC

 

Podobný prístup plánujú aj ostatné európske krajiny. Podľa učiteľov je skupinkovanie detí možné len vďaka tomu, že do školy chodia len niektoré ročníky. Prvý stupeň tak môže využívať aj priestory pre starších žiakov. Považujú to tiež za bezpečnejšie a prehľadnejšie riešenie v snahe dosahovať sociálny odstup. Pokiaľ by chceli, aby do školy nastúpili všetci žiaci, ich delenie do menších skupín by už bolo problematické, a deti by museli mať ranné a poobedné vyučovanie alebo chodiť na vyučovanie do školy len vo vybrané dni. Takéto komplikovanejšie riešenie delenia sa plánuje napríklad v Holandsku alebo susednom Rakúsku. Rakúsky minister vzdelávania Heinz Fassmann povedal, že väčšina tried bude rozdelená na dve skupiny. „Jedna skupina bude chodiť do školy od pondelka do stredy, druhá skupina od štvrtka do piatka, a ďalší týždeň sa skupiny vymenia.”

 

U mladších detí v škôlkach prebieha rozdelenie detí do skupín ešte prísnejšie. V Nórsku sú deti do troch rokoch v skupinke po troch, zatiaľ čo deti vo veku od troch do šiestich rokov môžu byť v skupinkách po šiestich. Každá skupinka má vlastného učiteľa.

 

Čo najviac na čerstvom vzduchu

Jedným z pravidiel, ktoré sa zaviedli v Nórsku či Dánsku je aj to, aby deti trávili čo najviac času na čerstvom vzduchu bez ohľadu na počasie. Veľká časť vyučovania preto prebieha vonku.

Aktivity musia byť plánované tak, aby sa na ihrisku, resp. školskom dvore, stretol naraz len primeraný počet detí a bolo možné dodržať odstupy. Ak sa deti hrajú na ihrisku, musí byť rozdelené na časti, v ktorých sa hrajú jednotlivé skupiny a neprichádzalo k ich vzájomnému kontaktu.

 

Rovnako aj porady učiteľov musia byť organizované vonku alebo cez videohovory.

 

Stravovanie počas školy

Vo viacerých krajinách fungujú aj školské jedálne. Napríklad v Dánsku prebieha stravovanie ako za normálnych okolností, len za zvýšených hygienických opatrení, teda využívajú školské jedálne a počas prestávok sa deti stravujú aj vo svojich triedach alebo vonku. Vo viacerých krajinách dostávajú škôlkari obedy do svojich tried tak, ako aj za bežných okolností, teda učiteľky, prípadne iný zamestnanci roznesú jedlá do tried. Každý musí sedieť pri obede s dodržaním dostatočného odstupu. Vo Veľkej Británii zase odporúčajú, aby sa nevyužívali jedálne, pokiaľ sa tam bežne deti stravujú, ale aby servírovali deťom jedlo v triedach.

 

Štvrtáci v Číne obedujú / Zdroj: Xinhua News Agency / Contributor / Getty Images

 

Každý z personálu kuchyne musí venovať špeciálnu starostlivosť hygiene pred varením a prípravou jedla. Riad sa musí umývať v umývačkách riadu na teplote 80 °C ihneď po použití. Jedlo sa musí vydávať servírované na taniere a nič nesmie byť podávané bufetovou formou. O jedlo sa deti nesmú deliť či už v jedálni alebo v triede.

 


ZDROJE:
Okrem článkov, ktoré sú uvedené priamo v texte, sme sa opierali o informácie z týchto dokumentov:
Guidelines for controlled reopening of daycare (Dánsko)
Managing health and safety in schools at Alert Level 2 (Nový Zéland)
Interim Guidance for Child Care Programs (Veľká Británia)
Information to parents of kindergarten children (Nórsko)
Foto: www.bbc.co.uk
Zdieľať na facebooku