Dánske rozhodnutie otvoriť školy už v polovici apríla vyvolalo vo svete rôzne reakcie. Dokonca ani Dáni neboli jednotní, či ide o správny krok. Niektorí rodičia sa tohto rozhodnutia obávali, zatiaľ čo iní ho považovali za rozumné. Najnovšie Dáni hlásia, že šírenie vírusu otvorenie škôl neovplyvnilo.
3.5.2020 - V Európe denne ubúda počet nakazených aj obetí ochorenia COVID-19, a po mnohých týždňoch karantény a obmedzí sa naprieč celým kontinentom diskutuje o postupnom návrate do normálneho života. Medzi dôležité kroky pritom patrí aj návrat detí do škôl. Zatiaľ čo v niektorých krajinách sa o tom len diskutuje, prípadne oznámili termíny, kedy sa deti do škôl vrátia, v Dánsku je prítomnosť detí v materských a základných školách už dva týždne realitou.
Ako vyzerá dánsky návrat do škôl?
Dánske školy, škôlky, kaviarne, reštaurácie a bary boli zatvorené od polovice marca. Situácia s nakazenými sa však výrazne zlepšila, a tak sa dánska vláda rozhodla opäť pristúpiť k ich otvoreniu. Súčasťou uvoľnenia obmedzení bolo aj otvorenie materských a základných škôl pre deti do 12 rokov od 15. apríla.
Návrat do tried však nevyzerá ako za bežných okolností. Zaviedli sa nové pravidlá ohľadne hygieny či sociálneho odstupu. Deti v školských laviciach sú od seba vzdialené minimálne dva metre a sú rozdelené do menších skupiniek, avšak väčšinu vyučovania sa snažia dánski učitelia realizovať vonku na čerstvom vzduchu. Kontaktné povrchy, ako napríklad umývadlá, či kľučky na dverách, musia byť očistené dvakrát za deň, píše CNN.
Deti majú predpísaný harmonogram príchodu do školy aj odchodu zo školy, aby sa vyhli preplneným chodbám a schodištiam. Prestávky a čas obeda sú rovnaké iba pre deti, ktoré sú v tých istých ročníkoch. Allan Radnrup Thomsen, profesor experimentálnej virológie na University of Copenhagen tvrdí, že aj napriek týmto pravidlám určité riziko pretrváva a až čas ukáže, aké sú tieto opatrenia efektívne. Thomsen tiež povedal: „Žiaci sú relatívne veľká skupina ľudí a tvoria zhruba 10 % dánskej populácie, avšak tiež sú skupinou, u ktorej je náročné kontrolovať sociálne správanie a hygienu.” Podľa učiteľov je dodržiavanie sociálneho odstupu náročné nielen pre deti, ale aj pre nich samotných.
S otvorením škôl nesúhlasili všetci
Desiatky tisíc rodičov sa napriek ubezpečeniam odborníkov a všetkým hygienickým opatreniam o svoje deti báli. Niektorí rodičia svoje deti do školy ani neposlali, a nechali ich doma. Viac ako 40 000 ľudí sa pridalo do facebookovej skupiny nazvanej Moje dieťa nie je pokusný králik, aby vyjadrili svoj nesúhlas s rozhodnutím vlády. Tisíce rodičov tiež podpísali petíciu proti tomuto rozhodnutiu. Rodičia sa pýtali, prečo by práve ich deti mali byť medzi prvými, ktorí vyjdú von a začnú žiť normálny život. Podľa niektorých bolo na otvorenie škôl ešte priskoro, a toto rozhodnutie považovali za nebezpečné.
Strach rodičov bol ovplyvnený aj vekom detí. Ida Wentsel Winther je vedkyňou z Univerzity v Aarhuse a súčasťou jej poslednej štúdie je aj zisťovanie toho, ako rodiny prežili karanténu. Ida tvrdí, že niektoré rodiny sa veľa rozprávali o svojom strachu, no väčšina rodín vyzerala, že nemajú problém s rozhodnutím poslať deti do škôl. „Rodiny s deťmi, ktoré išli naspäť do škôlky sa o svoje deti báli viac, pretože je ťažké vysvetliť dvojročnému dieťaťu, že sa nemôže hrať s ostatnými deťmi ako zvyčajne, ale musí dodržať dvojmetrový odstup,” dodala Ida. Ale ukázalo sa, že po nastúpení detí do škôl obavy rodičov rýchlo opadli.
Jimmy Skov Glasdam Adetunj je riaditeľom Hendriksholm školy v meste Rodovre neďaleko Kodane. Priznal, že napriek tomu, že niektorí rodičia či učitelia rozhodnutím vlády poslať deti do školy nadšení neboli, až 86 % Dánov s týmto rozhodnutím súhlasilo. Adetunj tvrdí, že školy sa otvorili preto, aby rodičia mohli ísť do práce, avšak z tohto rozhodnutia budú profitovať aj deti, ktorým prospeje sociálna interakcia.
A ako návrat do škôl vnímajú deti?
Žiaci sa na nové pomery nesťažujú, a vedia že tieto obmedzenia existujú preto, aby ich ochránili. Podľa profesorky Idy Wentsel Winther sa prístup detí mení podľa toho, aké sú a koľko majú rokov. „Malé deti sa na návrat do školy tešia, a tie staršie to vnímajú pokojne, keďže sa svojimi kamarátmi vedeli spojiť vďaka technológiám. Bola som šokovaná, ako veľa toho deti o koronavíruse vedia. Sú starostlivé, umývajú si ruky, používajú dezinfekciu, a dokonca si očistia aj paličku, ak si ju požičiavajú s inými deťmi. Vedia, že musia byť okolo ľudí, ktorí sa o svoje zdravie starajú a sú zdraví.”
Po otvorení škôl sa počet nakazených zásadne nezvýšil
Napriek prvotným protestom rodičov, Dánska vláda tvrdí, že mať deti v školách je bezpečné. Søren Brostrøm je na čele dánskeho Zdravotného úradu a tvrdí, že poslanie detí do škôl nie je žiadny experiment. „Nevyužívame žiakov, učiteľov, ani mladých ľudí ako pokusných králikov. Vyhodnotili sme, že toto rozhodnutie je zo zdravotného hľadiska bezpečné.” Podľa niektorých vedcov je totiž dôležitejšie zatvorenie pracovísk ako zatvorenie škôl. Zistilo sa, že zatvorenie pracovísk je v boji proti šíreniu vírusu dôležitejšie.
V súčasnosti sú to už dva týždne odkedy sa v Dánsku otvorili školy. Dáni hlásia, že šírenie vírusu otvorenie škôl zatiaľ neovplyvnilo a prípady COVID-19 zásadne nepribúdajú. Miera reprodukcie - číslo, ktoré určuje, koľko ľudí priemerne nakazí jeden nakazený človek - sa mierne zvýšilo (z 0,6 na 0,9), avšak stále je to menej ako 1, čo znamená, že šírenie vírusu klesá. Miera reprodukcie je však len jedno číslo, ktoré je potrebné sledovať. Dôležité sú tiež kapacity na jednotkách intenzívnej starostlivosti v nemocniciach. Kare Molbak, vedúci dánskeho Serum Institute tvrdí, že majú na týchto oddeleniach stále dostatok voľných kapacít.
Oficiálny dokument s pokynmi na otváranie dánskych škôl si môžete prečítať v angličtine TU (preklad Google). V dánčtine ho nájdete tu.
Reportéri NBC vo svojej reportáži z 25. apríla zachytili atmosféru v dánskych školách.
