Čo je hrubá motorika a prečo je pre deti dôležité, aby si tieto zručnosti čo najviac rozvíjali?
S pribúdajúcim vekom dieťaťa si môžeme všimnúť najmarkantnejšie jeho postupný rozvoj. Keď dieťa rastie, vyvíja sa po fyzickej i psychickej stránke. Rodičia malých detí určite vedia povedať, kedy ich deti začali vnímať svet, naťahovali ručičky za niekým známym, otáčali hlávkou za hlasom svojej mamy, začali štvornožkovať až sa postupne postavili na vlastné nohy. S vývinom vnímania, pamäti, pozornosti, emócií až po myslenie a reč ide ruka v ruke aj vývin psychomotoriky.
Čo je to psychomotorika?
Psychomotorika je súhrnným označením pre jemnú a hrubú motoriku. Psychomotoriku môžeme chápať ako prepojenie hybnosti tela (motoriky) s psychickými a zmyslovými procesmi v súvislosti s individuálnymi a vývinovými predpokladmi dieťaťa. Na psychomotoriku sa musíme vždy pozerať ako na jeden celok, ktorý sa navzájom ovplyvňuje. Vnímanie a hýbanie sú navzájom prepojené a vzájomne spolupracujú. Ako si to môžeme predstaviť v praxi? Predstavme si malé batoľa, ktoré začína postupne vnímať svoje okolie. Ako počuje známe hlasy a vidí známe tváre, má tendenciu nasmerovať svoje telo a svoj pohyb práve za rozpoznaným bezpečím. To ho láka, to pozná a preto za tým chce ísť. Prípadov, kedy sa prepája motorika a vnímanie je nespočetne veľa a vždy idú oba procesy ruka v ruke.
Psychomotoriku detí môžeme rozdeliť na nasledovné oblasti:
- Hrubú motoriku
- Jemnú motoriku
- Plánovanie a riadenie činnosti tela (vnímanie telesnej schémy, lateralita)
- Systémy vnímania (zrakové, sluchové, mnestické, taktilno-kinestetické, systémy súvisiace s rovnováhou)
Pozrime sa bližšie na hrubú motoriku.
Hrubá motorika v každodennom živote
Pod pojmom hrubá motorika si môžeme predstaviť všetky pohybové schopnosti a zručnosti jednotlivca. Patrí sem obratnosť, rýchlosť, pohotovosť a koordinácia pohybov celého ľudského tela. Vo všeobecnosti ide o pohyby svalových skupín na rukách, nohách a hrudi.
Hrubé motorické zručnosti sú pre deti a neskôr aj dospelých ľudí základom každodenného života. Zapájajú sa do takmer každej činnosti, ktorú dieťa vykonáva. Umožňujú deťom vykonávať bežné každodenné aktivity ako jedenie, hranie sa, behanie alebo skákanie. Taktiež sú súčasťou starostlivosti o seba samého ako je umývanie si zubov či iná hygiena, prípadne obliekanie. Hrubá motorika ovplyvňuje tiež ostatné funkcie ľudského tela. Napríklad má priamy vplyv na jemnú motoriku. Čím skôr a ako dôkladne sa dieťa naučí sedieť a teda držať vzpriamenú hornú časť tela, taký dopad to neskôr bude mať napríklad na písanie alebo kreslenie.
Pokiaľ ide o vývin hrubej motoriky, psychológovia a odborníci na vývin vytvorili rôzne škály, na základe ktorých hodnotíme úroveň hrubej motoriky dieťaťa. Zároveň platí, že vždy môžu nastať určité výnimky a niektoré deti môžu vývinové škály v danej oblasti predbehnúť, prípadne sa v nich oneskoriť. Ak však spozorujete, že sa vaše dieťa od ostatných vrstovníkov výrazne líši, je vhodné vyhľadať odborníka, pretože môže ísť o dyspraxiu (tzv. poruchu vývinovej koordinácie), ktorá sa môže neskôr u dieťaťa prejaviť najmä v učení.
Štádiá vývinu hrubej motoriky
Ako by teda mali vyzerať jednotlivé štádia vývinu hrubej motoriky?
- Mesiac – Dieťa na chvíľku dokáže zdvihnúť hlavu.
- Mesiace – Keď leží dieťa na bruchu, dokáže zdvihnúť hlavu. Na krátko vie zdvihnúť hlavu aj v prípade, že ho držia na rukách.
- Mesiace – Keď dieťa leží na bruchu, dokáže postupne zdvihnúť nielen hlavu ale aj plecia, pričom celú váhu presunie na predlaktia.
- Mesiace – Dieťa už dokáže udržať hlavu počas sedu. Pokiaľ leží na bruchu, dokáže zdvihnúť hlavu do 90° uhla, čím sa môže postupne pretočiť na chrbát.
- Mesiac – V piatom mesiaci má dieťa už plnú kontrolu nad svojou hlavou. Keď je rukami pridŕžané v polohe sedu, hlava je vzpriamene s telom.
- Mesiac – V šiestom mesiaci je dieťa schopné bez problémov prevaliť sa z jednej strany na druhú, najprv spredu dozadu.
- Mesiac - Dieťa dokáže s podporou dospelého stáť. Takisto môže bez podpory dospelého sedieť, avšak iba na krátku dobu. Príznačné je tiež, že keď leží na bruchu, neustále nadvihuje hornú časť tela.
- Mesiac – Dieťa stojí už bez podpory dospelého, no stále sa pridŕža nábytku, sedí už samostatne. Postupne sa dvíha na dlane a kolená a začína sa plaziť dozadu.
- Mesiac – po miestnosti sa dieťa pohybuje kotúľaním prípadne plazením, ale najmä za pomoci rúk.
- Mesiac – Dieťa je v desiatom mesiaci schopné samo sa postaviť. Zároveň pri sedení je veľmi stabilné. Postupne sa zo sedenia dostáva do plazenie, ktoré mu v tomto veku ide pomerne dobre.
- Mesiac – Dieťa dokáže postupne chodiť za pomoci dospelého a to tak, že je vedené za obe ruky.
- Rok – Dieťa už chodí s dospelým, ktorý ho vedie už len za jednu ruku. Niektoré deti už zvládnu chôdzu na dlhší čas aj bez podpory. Za prvý rok zvládne dieťa postupne prechádzky bez pomoci, vie sa postaviť bez pomoci. Postupne pri chôdzi padá menej, vtedy začínajú deti pri chôdzi ťahať svoju obľúbenú hračku, akoby ju brali na prechádzku. Takisto vie bežať, ísť po schodoch pomocou zábradlia či kráčať dozadu.
- Rok – Keď má dieťa dva roky, začína sa hrať aj iné druhy hier. V tomto veku vie napríklad kopať do lopty, preto sú hry s loptami tak obľúbené. Keď má dva a pol roka, dokáže chodiť po špičkách či skákať oboma nohami.
- Rok – V troch rokoch dieťa dobre beží, vie jazdiť na trojkolke a zvládne tiež stáť na jednej nohe, z čoho vyplýva, že jeho koordinácia sa výrazne zlepšila.
- Rok - Dieťa si dokáže s druhým hádzať loptu, preskočiť určitú vzdialenosť či skákať na jednej nohe.
- Rok – Päťročné dieťa má už naozaj dobrú rovnováhu, môže preto bicyklovať, korčuľovať či preskakovať cez švihadlo.
Keďže je hrubá motorika tak nesmierne dôležitá súčasť vývinu detí, je dobré na nej neustále pracovať. Ako rodičia či učitelia môžete podporovať hrubú motoriku detí rôznym spôsobom.
Zdroje:mpc-edu.sk, understood.org, childdevelopment.com.au, childdevelopmentinfo.com
