Slovo „dyspraxia“ je odvodené z dvoch slov: „Dys“ pochádza z latinčiny a znamená „neľahko, s ťažkosťami“ a slovo „praxia“ pochádza z gréčtiny, pričom znamená „akcia“ alebo „cvičenie“.
„Dyspraxia je vývinová porucha motoriky, schopnosti vykonávať bežné pohybové činnosti, manuálne úkony, telesné cvičenia a šport. Ide o vývinovú poruchu vytvárania, pamätania si a reprodukovania pohybových stereotypov, viazaných na rozličné predstavové štruktúry. Ide o nedostatky v učení sa pohybovým zručnostiam, teda o podmienene reflexnú činnosť. Deti s dyspraxiou sa prejavujú retardovaným až obmedzeným vývinom hrubej a jemnej motoriky, koordinácie, sú to deti neobratné, nemotorné. Majú ťažkosti pri manipulácii s hračkami, pri hrách, v sebaobslužnej činnosti, pri domácich prácach spojených s manuálnymi manipuláciami. V škole zlyhávajú v telesnej výchove, v pracovnom vyučovaní alebo sa učia pohybové postupy a celky veľmi ťažko. Prirodzene majú ťažkosti aj v písaní, kreslení a v ostatných predmetoch pri témach, ktoré vyžadujú manipulačné schopnosti.“
Podľa charakteristiky dyspraxie uvedenej v Medzinárodnej klasifikácii chorôb sa jedná o poruchu, ktorej hlavným rysom je vážne postihnutie vývinu pohybovej koordinácie, ktorú nemožno vysvetľovať ako retardáciu intelektu a ani ako nejakú nervovú chorobu. Ťažkosti vo vývine motoriky a koordinácii pohybov bývajú viditeľné a pozorovateľné už v ranom veku a nemali by byť dôsledkom pôsobenia nejakého poškodenia zraku ani sluchu. Zahŕňa v sebe syndróm neobratného dieťaťa, vývinovú poruchu koordinácie a vývinovú dyspraxiu.
Príčiny dyspraxie
Príčinou tejto poruchy je porucha neurologického vývoja, ale aj neurologické poškodenie v dôsledku predčasného pôrodu. Príčinou dyspraxie nie je žiadne vnútorné ochorenie, mentálna retardácia a nevplývajú na ňu ani psychosociálne faktory. Aj napriek tomu, že inteligencia dieťaťa nie je vôbec narušená, dyspraxia často výrazne zhoršuje výkony dieťaťa v škole ako aj jeho sociálny život.
Formy dyspraxie
Existujú rôzne formy dyspraxie. Napríklad:
- ideomotorická dyspraxia: ťažkosti s dokončením jednoduchých motorických úloh, ako sú napr. česanie vlasov, mávanie na rozlúčku, prejavy v mimike dieťaťa,
- myšlienková dyspraxia: ťažkosti s viacstupňovými úlohami, ako je napr. čistenie zubov, skladanie oblečenia, zapínanie gombíkov,
- konštrukčná dyspraxia: ťažkosti s úlohami, kde je potrebné stanoviť nejaké priestorové vzťahy, napr. presne umiestniť alebo presunúť objekt z jedného miesta na druhé, hra s kockami, stavebnicou,
- oromotorická, orofaciálna dyspraxia: ťažkosti s koordináciou svalových pohybov, ktoré sú potrebné na vyslovenie slov, sfukovanie sviečok, či robenie bublín,
- ideatorická dyspraxia: ťažkosti s používaním náradia,
- dysgrafia: ťažkosti s písaním, prejaví sa v predškolskom a školskom veku.
Ktoré sú hlavné znaky a symptómy dyspraxie?
Dyspraxia v dojčenskom veku
Dieťa začína neskôr:
- sedieť,
- liezť po štyroch (niektoré nezačnú liezť vôbec),
- hovoriť,
- stáť,
- používať nočník (udržať telesnú čistotu, byť bez plienok),
- s budovaním aktívnej slovnej zásoby,
- rozprávať zrozumiteľne (veľa rodičov malých detí s dyspraxiou uvádza, že dosť dlhý čas nerozumejú svojmu dieťaťu, čo chce povedať).
Dyspraxia v predškolskom veku
Môžu sa vyskytnúť nasledujúce ťažkosti:
- dieťa si nedokáže zaviazať šnúrky na topánkach, zapínať a odopínať gombíky a zipsy, používať príbory,
- veľa týchto detí sa nedokáže samostatne obliecť,
- má problémy pri pohybových aktivitách na ihrisku ako je skákanie ( najväčšie problémy sú pre ne žabáky a striedavé poskoky), chytanie a kopanie do lopty,
- dieťa má veľké problémy používať nožnice pri strihaní, maľovať, kresliť, ale aj napr. pri skladaní puzzle,
- má problémy s udržaním pozornosti pri jednej činnosti,
- dieťa je nesústredené, často pôsobí rušivo na ostatných,
- niektoré deti môžu mať problémy s chôdzou po schodoch,
- vo zvýšenej miere naráža do vecí okolo seba, bez príčiny padá alebo mu padajú predmety z ruky,
- ťažko sa učí nové veci, potrebuje dlhší čas na ich zautomatizovanie,
- nesprávne drží pero alebo ceruzku.
Ďalšie príznaky, ktoré sa môžu v tomto veku vyskytnúť:
- ťažko si hľadá a udrží priateľov,
- správa sa nezvyčajne v spoločnosti iných detí,
- pôsobí spomaleným dojmom,
- nemá zautomatizované pojmy ako „vo vnútri, vonku, pred, za, nad, pod“ a niektoré iné.
Dyspraxia v školskom veku
Viacero z vyššie vymenovaných príznakov sa nezlepšia a ak áno, tak len veľmi nevýrazne. Často pribudnú ďalšie:
- pokusy vyhnúť sa telesnej výchove a športovým aktivitám,
- dobré výsledky dieťa nadobúda pri učení s individuálnym prístupom, zlyháva v triede pred kolektívom iných detí,
- pribúdajú ťažkosti v matematike a v písaní,
- písanie dieťaťu trvá príliš dlhý čas,
- nedokáže pracovať podľa inštrukcií,
- ťažko si pamätá inštrukcie,
- ťažko si dokáže zorganizovať povinnosti.
Ďalšie ťažkosti, ktoré by sa u dieťaťa mohli vyskytnúť:
- poruchy jemnej motoriky,
- poruchy hrubej motoriky,
- nevyhranená lateralita alebo nedostatok bilaterálnej integrácie,
- poruchy zrakového vnímania,
- poruchy sluchového vnímania,
- zhoršené vnímanie vlastného tela.
Diagnostikovanie takéhoto dieťaťa realizujú odborníci, psychológovia, špeciálni pedagógovia a terapeuti na reč a jazyk (logopédi).
Ako pomôcť dieťaťu s dyspraxiou?
- dieťa má mať správny životný štýl, v ktorom sa strieda aktivita a oddych, aby sa mohlo opäť sústrediť,
- nekritizovať dieťa pre problém, ktorý sa mu stane (pád, rozbitie nejakej veci a podobne), ale oceniť akýkoľvek jeho úspech,
- neočakávať žiadne rýchle úspechy, ale byť trpezlivý pri tréningu dieťaťa,
- hra v predškolskom veku má byť nenásilná, radostná, dieťa sa jej nemá báť len preto, že niečo sa „musí“ urobiť. Dieťa má vedieť kde, ako, s čím a s kým sa má hrať, trpezlivo mu treba vysvetliť pravidlá hry. Zvýšenú pozornosť a tréning treba venovať rozvoju hrubej motoriky (napr. preliezaním a podliezaním prekážok, stola, stoličiek, pri hre s loptou používať väčšie lopty alebo balóny, keďže sa ľahšie chytajú, na zlepšenie stability a rovnováhy dobre poslúži trampolína alebo skákací hrad, vykonávať rôzne tvorivé činnosti ako sú napr. maľovanie, koláže, práca s plastelínou, hlinou a i.). Pre rozvoj jemnej motoriky možno použiť stavebnice, magnetické skladačky, puzzle, neskôr lego, obkresľovanie jednoduchých obrázkov, vhadzovanie guličiek do plastových fliaš, mincí do pokladníčky, vyrábanie čiapky alebo lietadielka z papiera,
- v školskom veku zadávajte dieťaťu pokyny zreteľne a postupne, zistite, či je dieťa so svojou prácou spokojné, nedávajte mu prepisovať úlohy, zabezpečte mu správne učebné pomôcky (nožnice pre ľavákov, trojhranné ceruzky, pero pre dysgrafika a pod.). Sledujte dieťa v kolektíve, či nie je terčom posmechu detí alebo či nie je dieťa vyčlenené z kolektívu alebo dokonca šikanované. Naďalej je potrebné rozvíjať hrubú a jemnú motoriku dieťaťa.
Majú tieto deti nárok na nejakého školského asistenta? Špeciálne pomôcky? Iný prístup?
Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie alebo centrum špeciálno pedagogického poradenstva realizuje diagnostiku porúch učenia. Záverom diagnostiky je vylúčená alebo stanovená diagnóza. Súčasťou diagnózy je aj odporúčanie, v ktorom je zadefinované, či má byť dieťa integrované a vzdelávané podľa individuálneho výchovnovzdelávacieho plánu.
Dieťa sa stáva žiakom so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami. Má vypracovaný individuálny výchovnovzdelávací plán, kde je zadefinované, ako má prebiehať vzdelávanie v škole. Obsahuje konkrétne odporúčania pre učiteľov. Tento plán umožňuje používať aj špeciálne pomôcky, prípadne odporúčania na zmeny v hodnotení. Tieto centrá zároveň v prípade potreby navrhujú nárok na školského asistenta. Všetky tieto opatrenia upravuje a chráni školským zákon. V praxi však existuje veľká rôznorodosť uplatňovania a rešpektovania odporúčaní centier. Dieťa má právo aj na to, aby s ním pracoval asistent.
ZDROJE: Svoboda, M. (ed.) - Krejčířová, D. - Vágnerová, M.: Psychodiagnostika dětí a dospívajících Říčan, P. - Krejčířová, D.: Dětská klinická psychologie
