Dyspraxia: Problém nešikovného a neobratného dieťaťa

Dyspraxia: Problém nešikovného a neobratného dieťaťa
Dyspraxia: Problém nešikovného a neobratného dieťaťa / Foto: Bigstock

Slovo „dyspraxia“ je odvodené z dvoch slov: „Dys“ pochádza z latinčiny a znamená „neľahko, s ťažkosťami“ a slovo „praxia“ pochádza z gréčtiny, pričom znamená „akcia“ alebo „cvičenie“.

„Dyspraxia je vývinová porucha motoriky, schopnosti vykonávať bežné pohybové činnosti, manuálne úkony, telesné cvičenia a šport. Ide o vývinovú poruchu vytvárania, pamätania si a reprodukovania pohybových stereotypov, viazaných na rozličné predstavové štruktúry. Ide o nedostatky v učení sa pohybovým zručnostiam, teda o podmienene reflexnú činnosť. Deti s dyspraxiou sa prejavujú retardovaným až obmedzeným vývinom hrubej a jemnej motoriky, koordinácie, sú to deti neobratné, nemotorné. Majú ťažkosti pri manipulácii s hračkami, pri hrách, v sebaobslužnej činnosti, pri domácich prácach spojených s manuálnymi manipuláciami. V škole zlyhávajú v telesnej výchove, v pracovnom vyučovaní alebo sa učia pohybové postupy a celky veľmi ťažko. Prirodzene majú ťažkosti aj v písaní, kreslení a v ostatných predmetoch pri témach, ktoré vyžadujú manipulačné schopnosti.“

Podľa charakteristiky dyspraxie uvedenej v Medzinárodnej klasifikácii chorôb sa jedná o poruchu, ktorej hlavným rysom je vážne postihnutie vývinu pohybovej koordinácie, ktorú nemožno vysvetľovať ako retardáciu intelektu a ani ako nejakú nervovú chorobu. Ťažkosti vo vývine motoriky a koordinácii pohybov bývajú viditeľné a pozorovateľné už v ranom veku a nemali by byť dôsledkom pôsobenia nejakého poškodenia zraku ani sluchu. Zahŕňa v sebe syndróm neobratného dieťaťa, vývinovú poruchu koordinácie a vývinovú dyspraxiu.

 

Príčiny dyspraxie

Príčinou tejto poruchy je porucha neurologického vývoja, ale aj neurologické poškodenie v dôsledku predčasného pôrodu. Príčinou dyspraxie nie je žiadne vnútorné ochorenie, mentálna retardácia a nevplývajú na ňu ani psychosociálne faktory. Aj napriek tomu, že inteligencia dieťaťa nie je vôbec narušená, dyspraxia často výrazne zhoršuje výkony dieťaťa v škole ako aj jeho sociálny život.

 

Formy dyspraxie

Existujú rôzne formy dyspraxie. Napríklad:

  • ideomotorická dyspraxia: ťažkosti s dokončením jednoduchých motorických úloh, ako sú napr. česanie vlasov, mávanie na rozlúčku, prejavy v mimike dieťaťa,
  • myšlienková dyspraxia: ťažkosti s viacstupňovými úlohami, ako je napr. čistenie zubov, skladanie oblečenia, zapínanie gombíkov,
  • konštrukčná dyspraxia: ťažkosti s úlohami, kde je potrebné stanoviť nejaké priestorové vzťahy, napr. presne umiestniť alebo presunúť objekt z jedného miesta na druhé, hra s kockami, stavebnicou,
  • oromotorická, orofaciálna dyspraxia: ťažkosti s koordináciou svalových pohybov, ktoré sú potrebné na vyslovenie slov, sfukovanie sviečok, či robenie bublín,
  • ideatorická dyspraxia: ťažkosti s používaním náradia,
  • dysgrafia: ťažkosti s písaním, prejaví sa v predškolskom a školskom veku.

 

Ktoré sú hlavné znaky a symptómy dyspraxie?

Dyspraxia v dojčenskom veku

Dieťa začína neskôr:

  • sedieť,
  • liezť po štyroch (niektoré nezačnú liezť vôbec),
  • hovoriť,
  • stáť,
  • používať nočník (udržať telesnú čistotu, byť bez plienok),
  • s budovaním aktívnej slovnej zásoby,
  • rozprávať zrozumiteľne (veľa rodičov malých detí s dyspraxiou uvádza, že dosť dlhý čas nerozumejú svojmu dieťaťu, čo chce povedať).

 

Dyspraxia v predškolskom veku

Môžu sa vyskytnúť nasledujúce ťažkosti:

  • dieťa si nedokáže zaviazať šnúrky na topánkach, zapínať a odopínať gombíky a zipsy, používať príbory,
  • veľa týchto detí sa nedokáže samostatne obliecť,
  • má problémy pri pohybových aktivitách na ihrisku ako je skákanie ( najväčšie problémy sú pre ne žabáky a striedavé poskoky), chytanie a kopanie do lopty,
  • dieťa má veľké problémy používať nožnice pri strihaní, maľovať, kresliť, ale aj napr. pri skladaní puzzle,
  • má  problémy s udržaním pozornosti pri jednej činnosti,
  • dieťa je nesústredené, často pôsobí rušivo na ostatných,
  • niektoré  deti môžu mať problémy s chôdzou po schodoch,
  • vo zvýšenej miere naráža do vecí okolo seba, bez príčiny padá alebo mu padajú predmety z ruky,
  • ťažko sa učí nové veci, potrebuje dlhší čas na ich zautomatizovanie,
  • nesprávne drží pero alebo ceruzku.

 

Ďalšie príznaky, ktoré sa môžu v tomto veku vyskytnúť:

  • ťažko si hľadá a udrží priateľov,
  • správa sa nezvyčajne v spoločnosti iných detí,
  • pôsobí spomaleným dojmom,
  • nemá zautomatizované pojmy ako „vo vnútri, vonku, pred, za, nad, pod“ a niektoré iné.

 

Dyspraxia v školskom veku

Viacero z vyššie vymenovaných príznakov sa nezlepšia a ak áno, tak len veľmi nevýrazne. Často pribudnú ďalšie:

  • pokusy vyhnúť sa telesnej výchove a športovým aktivitám,
  • dobré výsledky  dieťa nadobúda pri učení s individuálnym prístupom, zlyháva v triede pred kolektívom iných detí,
  • pribúdajú ťažkosti v matematike a v písaní,
  • písanie dieťaťu trvá príliš dlhý čas,
  • nedokáže pracovať podľa inštrukcií,
  • ťažko si pamätá inštrukcie,
  • ťažko si dokáže zorganizovať povinnosti.

 

Ďalšie ťažkosti, ktoré by sa u dieťaťa mohli vyskytnúť:

  • poruchy jemnej motoriky,
  • poruchy hrubej motoriky,
  • nevyhranená lateralita alebo nedostatok bilaterálnej integrácie,
  • poruchy zrakového vnímania,
  • poruchy sluchového vnímania,
  • zhoršené vnímanie vlastného tela.

Diagnostikovanie takéhoto dieťaťa realizujú odborníci, psychológovia, špeciálni pedagógovia a terapeuti na reč a jazyk (logopédi).


Ako pomôcť dieťaťu s dyspraxiou?

  • dieťa má mať správny životný štýl, v ktorom sa strieda aktivita a oddych, aby sa mohlo opäť sústrediť,
  • nekritizovať dieťa pre problém,  ktorý sa mu stane (pád, rozbitie nejakej veci a podobne), ale oceniť akýkoľvek jeho úspech,
  • neočakávať žiadne rýchle úspechy, ale byť trpezlivý pri tréningu dieťaťa,
  • hra v predškolskom veku má byť nenásilná, radostná, dieťa sa jej nemá báť len preto, že niečo sa „musí“ urobiť. Dieťa má vedieť kde, ako, s čím a s kým sa má hrať, trpezlivo mu treba vysvetliť pravidlá hry. Zvýšenú pozornosť a tréning treba venovať rozvoju hrubej motoriky (napr. preliezaním a podliezaním prekážok, stola, stoličiek, pri hre s loptou používať väčšie lopty alebo balóny, keďže sa ľahšie chytajú, na zlepšenie stability a rovnováhy dobre poslúži trampolína alebo skákací hrad, vykonávať rôzne tvorivé činnosti ako sú napr. maľovanie, koláže, práca s plastelínou, hlinou a i.). Pre rozvoj jemnej motoriky možno použiť stavebnice, magnetické skladačky, puzzle, neskôr lego, obkresľovanie jednoduchých obrázkov, vhadzovanie guličiek do plastových fliaš, mincí do pokladníčky, vyrábanie čiapky alebo lietadielka z papiera,
  • v školskom veku zadávajte dieťaťu pokyny zreteľne a postupne, zistite, či je dieťa so svojou prácou spokojné, nedávajte mu prepisovať úlohy, zabezpečte mu správne učebné pomôcky (nožnice pre ľavákov, trojhranné ceruzky, pero pre dysgrafika a pod.). Sledujte dieťa v kolektíve, či nie je terčom posmechu detí alebo či nie je dieťa vyčlenené z kolektívu alebo dokonca šikanované. Naďalej je potrebné rozvíjať hrubú a jemnú motoriku dieťaťa.

 

Majú tieto deti nárok na nejakého školského asistenta? Špeciálne pomôcky? Iný prístup?

Centrum pedagogicko­-psychologického poradenstva a prevencie alebo centrum špeciálno­ pedagogického poradenstva realizuje diagnostiku porúch učenia. Záverom diagnostiky je vylúčená alebo stanovená diagnóza. Súčasťou diagnózy je aj odporúčanie, v ktorom je zadefinované, či má byť dieťa integrované a vzdelávané podľa individuálneho výchovno­vzdelávacieho plánu.

Dieťa sa stáva žiakom so špeciálnymi výchovno­vzdelávacími potrebami. Má vypracovaný individuálny výchovno­vzdelávací plán, kde je zadefinované, ako má prebiehať vzdelávanie v škole. Obsahuje konkrétne odporúčania pre učiteľov. Tento plán umožňuje používať aj špeciálne pomôcky, prípadne odporúčania na zmeny v hodnotení. Tieto centrá zároveň v prípade potreby navrhujú nárok na školského asistenta. Všetky tieto opatrenia upravuje a chráni školským zákon. V praxi však existuje veľká rôznorodosť uplatňovania a rešpektovania odporúčaní centier. Dieťa má právo  aj na to, aby s ním pracoval asistent.

 


ZDROJE:
Svoboda, M. (ed.) - Krejčířová, D. - Vágnerová, M.: Psychodiagnostika dětí a dospívajících
Říčan, P. - Krejčířová, D.: Dětská klinická psychologie
Čítajte viac o téme: Poruchy učenia
Zdieľať na facebooku