Má vaše dieťa problémy s písaním a čítaním? Už v predškolskom veku mu robil ťažkosti jazyk a riekanky? Môže ísť o problém zvaný dyslexia.
Čo je dyslexia?
Svetová Neurologická Federácia definuje dyslexiu ako špecifickú poruchu, ktorá sa prejavuje neschopnosťou dosiahnuť jazykové zručnosti ako je písanie, čítanie či hláskovanie napriek tomu, že nie je narušený intelekt dieťaťa, dostáva sa mu bežnej výuky a má priemernú sociokultúrnu príležitosť k rozvoju. Dyslexia patrí medzi najčastejšie poruchy učenia v detskej populácií. Zahraničné zdroje uvádzajú jej výskyt až na 5 - 10%. Nie je ale pravidlom, že dyslexia sa vyskytuje iba u detí. Touto poruchou trpia rovnako ako deti aj dospelí, niektorí na jej symptómy reagujú skôr a riešia ich, niektorí to zistia až v dospelom veku. Častý názor vyskytujúci sa v spoločnosti je, že deti trpiace dyslexiou majú poruchu zraku, preto nevedia čítať, ťažšie sa im píše a pod. Je však dokázané, že táto porucha so zrakom vôbec nesúvisí a všetko sa to týka mozgu a jeho funkčnosti. Dyslexia totiž „napadne“ tie časti mozgu, ktoré majú za úlohu spracovávať jazyk a preto mozog dyslektiktov pracuje trošku inak ako u ľudí bez tejto poruchy. Príčiny vzniku dyslexie nie sú úplne známe. Existuje však názor, že výskyt dyslexie sa týka celej rodiny. Odborníci tvrdia, že pokiaľ má vaše dieťa dyslexiu, je to zdedené od niekoho z vašej rodiny. Spomínané sú v tejto súvislosti aj viaceré rizikové faktory, ktoré môžu byť prediktormi dyslexie. Sú nimi nízka pôrodná hmotnosť, predčasné narodenie a vystavenie plodu nikotínu, alkoholu alebo drogám (tieto látky môžu ovplyvniť vývoj mozgu plodu).
Príznaky dyslexie u detí
Problém s dyslexiou a včasnou diagnostikou tejto poruchy je najmä kvôli faktu, že jej jednotlivé príznaky sú ťažko rozpoznateľné predtým, než dieťa nastúpi do prvého ročníka základnej školy. Niektorí odborníci síce tvrdia, že symptómy dyslexie sú viditeľné už v predškolskom veku, ale naplno sa porucha rozvinie práve počas školy. A zároveň platí, že dyslexia sa môže objaviť a prejavovať aj v dospelom veku, pričom je zrejmé, že jednotlivé symptómy sa od školského veku budú odlišovať.
Uvádzame najčastejšie príznaky dyslexie podľa obdobia, kedy sa vyskytujú:
Predškolský vek
- Dieťa začne neskoro rozprávať.
- Pomaly sa učí nové slová.
- Má problém s vytváraním a používaním slov, napríklad tých, ktoré znejú rovnako ale majú iný význam.
- Má problém so zapamätávaním a pomenúvaním písmen, čísel alebo aj farieb.
- Má problém s učením sa riekaniek a pesničiek či s hrou, ktorá má nejaký rytmus.
Školský vek
- Čítanie je na oveľa nižšej úrovni ako sa očakáva vzhľadom na vek dieťaťa.
- Dieťa má problém so spracovaním toho, čo počuje.
- Má problém s hľadaním správneho slova, taktiež mu dlhšie trvá, kým sformuluje odpoveď na otázku.
- Nevie si zapamätať poradie vecí
- Má problémy vidieť (a príležitostne aj počuť) rozdiely a podobnosti v slovách a písmenách
- Dieťa má ťažkosti pri hláskovaní
- Trvá mu veľmi dlho, pokým vypracuje úlohy, ktoré zahŕňajú písanie alebo čítanie
- Má tendenciu vyhýbať sa aktivitám, ktoré zahŕňajú písanie alebo čítanie
Tínedžeri a dospelí
- Ťažkosti s čítaním vrátane (a najmä) čítania nahlas
- Pomalé, náročné a kostrbaté písanie a čítanie
- Chybný pravopis
- Problémy s vyhľadávaním vhodných slov
- Chyby pri výslovnosti náročnejších názvov alebo dlhších slov
- Majú problémy porozumieť vtipom alebo výrokom, ktoré sú symbolické
- Ťažko sa im sumarizuje nejaký príbeh alebo udalosť
- Vyskytujú sa tiež problémy v matematike
Diagnostika a liečba dyslexie
Keď máte podozrenie, že má vaše dieťa dyslexiu, najlepším riešením je vyhľadať odborníka – psychológa alebo špeciálneho pedagóga, ktorý mu na základe podrobnej diagnózy určí najvhodnejšiu stratégiu liečby. Platí, že na zistenie tejto poruchy učenia neexistuje jeden test. Na zistenie toho, či dieťa má alebo nemá dyslexiu, je potrebné pri diagnostike zahrnúť viaceré aspekty, ku ktorým sa vie psychológ dopracovať viacerými spôsobmi:
- Informácie o vývine dieťaťa, vzdelávaní a existujúcich problémoch a lekársku anamnézu. Odborník potrebuje pokryť odpoveďami všetky spomenuté oblasti, aby vedel, o čo všetko sa môže pri vyvodzovaní záverov opierať, s čím rátať.
- Život doma. Máme tým na mysli všetko, čo sa týka života rodiny dieťaťa a jej jednotlivých členov. Odborník potrebuje vedieť, aká je atmosféra na mieste, kde dieťa vyrastá a býva, poprípade či sú tam nejaké problémy.
- Dotazníky sú ďalším spôsobom, ktoré sa pri diagnostike dyslexie využívajú. Psychológ ich zvykne dávať vyplniť nielen dieťaťu, ale aj jeho učiteľovi a rodičom.
- Neurologické, vizuálne a auditívne testy sú v praxi používané na zistenie pôvodu dyslexie. Týmto vyšetrením je však možné zistiť aj to, či sa k dyslexii u dieťaťa nepridružila ďalšia porucha, ktorá by so zhoršeným čítaním a písaním súvisela (poprípade ich práve ona spôsobovala).
- Odborník zvykne pri diagnostike využívať aj konkrétne psychologické testy. Jednak také, ktoré zachytávajú osobnosť dieťaťa, poprípade jeho psychické zdravie. Avšak často sú využívané aj výkonové testy, podľa ktorých sa posudzuje úroveň nedostatkov v súvislosti s dyslexiou a ich množstvo. Platí totiž, že nie každé dieťa musí mať vo svojom správaní a prejavoch prítomné všetky spomenuté symptómy.
Ak hovoríme o liečbe dyslexie, musíme brať do úvahy, že ide o dlhotrvajúcu poruchu a nie je možné sa jej definitívne zbaviť. Konkrétnymi krokmi vieme stlmiť jej príznaky v správaní a prežívaní jedinca, avšak tieto aspekty nevymiznú nikdy úplne.
Čo sa týka školy, učitelia môžu využívať viaceré stratégie, ako deťom s dyslexiou pomôcť. Medzi tieto stratégie patrí napríklad dotýkanie sa písmen, aby dieťa lepšie pochopilo a naučilo sa, o aké písmeno ide, sledovanie alebo počúvanie písaných textov. Niektorí učitelia uvádzajú ako nápomocné aj opakovanie slov po dieťati, ich vyslovovanie nahlas. Popri stratégiách, ktoré je možné uplatniť na hodinách, sú stále k dispozícií a stále odporúčané individuálne študijné plány. Tieto metódy je odporúčaná nielen pre deti s dyslexiou, ale aj pre deti s inými poruchami učenia. V tomto prípade však ide o rozhodnutie rodičov detí, či do toho pôjdu alebo nie.
A ako môžete pomôcť vášmu dieťaťu vy, rodičia? Za prvé je to určite venovanie pozornosti a času vášmu dieťaťu. Ak si všimnete, že je niekde problém, kontaktuje čo najskôr odborníka. Keď už má dieťa poruchu diagnostikovanú, snažte sa mu čo najviac uľahčovať vzdelávanie. Učte sa s ním, čítajte si s ním nahlas, aby si to precvičovalo hlavne doma a potom mu to v škole nerobilo problém. Dávajte mu tipy, ako plynulejšie čítať, precvičujte si s ním písmenká, pravopis, učte ho používať nové slová tak, aby im rozumelo. Chce to síce veľa energie a času, ale vaše dieťa sa vám určite poďakuje a nielen vo forme dobrých výsledkov v škole.
