Má vaše dieťa problémy s jednoduchými matematickými operáciami? Už v predškolskom veku mu robilo ťažkosti odhadovať množstvo a identifikovať základné číslice? Čítajte viac o dyskalkúlii - poruche matematických schopností.
Čo znamená pojem dyskalkúlia?
Dyskalkúlia je označovaná ako porucha matematických schopností a popri dyslexii a dysortografii je najrozšírenejšou poruchou učenia. Ide o poruchu schopnosti učiť sa matematiku, pričom dieťa, ktoré touto poruchou trpí, nemá nijakým spôsobom znížený alebo narušený intelekt. Nie je to porucha duševného zdravia, ale skôr neverbálna porucha učenia, ktorá spôsobuje veľké množstvo ťažkostí. Hovoríme napríklad o ťažkostiach s počítaním, meraním a odhadovaním množstva, pracovnou pamäťou pre čísla, sekvenčnou pamäťou, schopnosťou rozpoznať vzorce, vnímaním času, rozpoznávaním času, zmyslom pre orientáciu alebo mentálnym vyhľadávaním matematických a logických postupov. Zaujímavé je, že v niektorých príručkách sa dyskalkúlia označuje aj ako dyslexia v matematike/matematická dyslexia alebo úzkosť z matematiky. Josef Novák (2004) vo svojej príručke Dyskalkulie – metodika rozvíjení základních početních dovedností uvádza, že touto poruchou trpia približne 3 percentá detskej populácie. Častými sprievodnými javmi dyskalkúlie sú porucha orientácie, zrakového či sluchového vnímania, nesústredenosť, porucha pozornosti, ale aj porucha pamäte. Deti s dyskalkúliou majú problém najmä s pracovnou pamäťou. Ako príklad si môžeme uviesť, že pre tieto deti je náročné držať v pamäti niekoľko čísel naraz, zatiaľ čo majú s týmito a ďalšími číslami pracovať a robiť rôzne matematické operácie.
Príznaky dyskalkúlie
Dieťa s dyskalkúliou má ťažkosti so základnými matematickými operáciami ako je sčítanie, odčítanie, vynásobenie či delenie. Je pomalé pri vykonávaní tzv. „duševnej matematiky“ a je pravdepodobné, že bude mať problémy s peňažnými úlohami, ako je napríklad tipovanie či s inými, dokonca aj bežnými, peňažnými operáciami. Pre dieťa s dyskalkúliou je ťažké pochopiť a zapamätať si základné matematické fakty a vzorce, preto hovoríme, že detská matematika je často nekonzistentná. Deti môžu byť síce schopné vykonať výpočty jeden deň, ale na druhý deň už tomu tak nie je. Napríklad, ak sa dieťa učí na písomku, doma vie vypočítať príklady, ale na druhý deň v škole nevie s príkladmi ani pohnúť. Celkovo sa dieťa s dyskalkúliou môže zdať duchom neprítomné, s tendenciou strácať osobné veci, strácať sa v čase alebo sa ľahko dezorientovať. U niektorých jedincov je v spojitosti s dyskalkúliou prítomná aj zhoršená pamäť na mená alebo ich spájanie s konkrétnymi tvárami.
Pri dyskalkúlii, rovnako ako pri ostatných poruchách učenia platí, že jednotlivé príznak sú od dieťaťa k dieťaťu odlišné. A taktiež platí, že dyskalkúlia sa mení počas života, v jeho priebehu.
Najčastejšie príznaky dyskalkúlie v jednotlivých vývinových obdobiach dieťaťa
Materská škola
Dieťa v predškolskom veku, trpiace dyskalkúliou, má problém naučiť sa počítať a pamätať si čísla v správnom poradí. Zlyháva taktiež pri rozpoznávaní znakov a nevie rozlíšiť čo je väčšie a čo menšie, čo je kratšie a čo dlhšie a pod. Problémom u malého dyskalkulika býva aj rozpoznávanie číselných symbolov. Dieťa vie, čo znamená slovo sedem, rozumie mu, avšak nevie to priradiť k číslici 7.
Základná škola
Po vstupe do základnej školy sa u dieťaťa dyskalkúlia posilňuje, ale do istej miery sa príznak aj menia. K najčastejším symptómom tejto poruchy učenia patrí učenie sa a vybavovanie základných matematických počtov, napríklad 2+4=6. Taktiež s tým súvisí aj problematickosť pri identifikovaní znamienok v príkladoch, s čím súvisí aj neschopnosť správne ich používať. Niektoré detí, aj napriek tomu, že sú už na základnej škole, stále používajú pri počítaní prsty na rukách. Je to pre nich ľahšie ako používať tzv. mentálnu matematiku, teda predstavovať si výpočty a čísla v mysli. Časté problémy sú taktiež u týchto detí s chápaním pojmov viac ako, menej ako, ktoré sa v matematike a logike vyskytujú pomerne veľa.
Stredná škola
Na strednej škole sa žiaci potýkajú s pomerne obtiažnejšími úlohami, ako je to na škole základnej. Dyskalkulici mávajú problém s chápaním priestoru, zvyknú nesprávne písať číslice – dávajú ich do nesprávneho poradia, zamieňajú si poradie číslic. Napríklad namiesto čísla 27 napíšu číslo 72 atď. K častým symptómom patria u dyskalkulikov stredoškolákov aj problémy so zlomkami, alebo aj s meraním dĺžky či zisťovaním váhy.
Vysoká škola a dospelosť
Keď sa žiak dostane na vysokú školu a začne teda už do istej miery aj dospelácky život, práve tu sa ukáže, ako dokážu jednotlivé príznak dyskalkúlie variovať. Táto porucha učenia sa ani v tomto veku nevytráca, avšak transformuje sa. Vysokoškolák môže mať problém s aplikovaním matematických konceptov napríklad čo sa peňazí týka. Zahŕňa to odhadovanie finálnej sumy, robenie správnej peňažnej zámeny alebo tipovanie. Obtiažne je pre dyskalkulikov v tomto veku aj chápanie grafov a tabuliek, meranie objemu či dĺžky a taktiež riešenie matematických príkladov z viacerých uhlov pohľadu.
Príčiny vzniku dyskalkúlie
Výskumníci nevedia presne určiť, čo spôsobuje dyskalkúliu. Podobne ako aj pri ostatných poruchách učenia, existuje predpoklad, že za vznikom dyskalkúlie stojí kombinácia viacerých faktorov. Zistili však, že za vznikom tejto poruchy stoja konkrétne faktory, ktoré naznačujú, že dyskalkúlia súvisí s tým, ako je mozog štruktúrovaný a ako funguje.
Prvým možným prediktorom vzniku dyskalkúlie je genetická predispozícia. Výskumníci odkazujú na to, že pokiaľ má dieťa dyskalkúliu, je veľká pravdepodobnosť, že ju zdelilo po niektorom zo svojich rodičov. Ďalšou skupinou názorov, ktoré sa zaoberajú vznikom dyskalkúlie, sú názory súvisiace s vývojom mozgu. Štúdie mozgového zobrazovania ukázali určité rozdiely vo fungovaní mozgu a jeho štruktúre u ľudí s dyskalkúliou v porovnaní so zdravou populáciou. Tieto rozdiely sú v oblasti povrchu, hrúbke a objeme určitých častí ľudského mozgu. Existujú tiež rozdiely v aktivácií oblastí mozgu, ktoré súvisia s numerickým spracovaním. Ide o tie oblasti v mozgu, ktoré súvisia tiež s pamäťou a plánovaním. Keď už hovoríme o mozgu, príčinou vzniku dyskalkúlie môže byť aj poranenie mozgu. No a v neposlednom rade sa za faktor spôsobujúci vznik tejto poruchy učenia považuje aj prostredie. Je dokázaná spojitosť medzi fetálnym alkoholovým syndrómom a dyskalkúliou, ale taktiež je dokázaný súvis medzi dyskalkúliou a nízkou pôrodnou hmotnosťou.
Diagnostika a liečba dyskalkúlie
Ak chceme dieťaťu s dyskalkúliou pomôcť, je veľmi dôležité, aby bola na základe spozorovaných príznakov vykonaná odborná diagnostika, najlepšie čo najskôr. Správna diagnostika matematických schopností je východiskom pre správnu liečbu. Slúži k poznávaniu kvalít vedomostných, osobnostných, všeobecných rozumových predpokladov ako aj špecifických predpokladov pre matematiku. Ako hovorí psychológ Novák, diagnostika matematických schopností slúži nie len k označeniu, pomenovávaniu problémov, ale tiež k vypracovaniu individuálneho postupu práce s konkrétnym dieťaťom v matematike. Na samotnej diagnostike matematických schopností sa podieľa, s prihliadaním na charakter porúch a narušenie matematických schopností, učiteľ, psychológ, špeciálny pedagóg a sociálna pracovníčka, prípadne lekár. Primárnym centrom, kde sa poruchám učenia venujú, diagnostikujú ich a ďalej odporúčajú liečbu, sú aj Centrá pedagogicko-psychologického poradenstva.
Novák vo svojej knihe Dyskalkulie – metodika rozvíjení základních početních dovedností uvádza kroky, podľa ktorých treba postupovať pri diagnostike matematických schopností:
Prvým krokom je diagnostika učiteľom, ktorý má možnosť žiaka dlhodobo pozorovať počas vyučovacích hodín. Na základe učebných osnov vie učiteľ porovnať výkon žiaka s tým, aký v skutočnosti je a s tým, akú schopnosť či výkon by mal podávať vzhľadom na spomínané učebné osnovy. Niekedy sa zvykne výkon žiaka porovnávať aj s výkonom ostatných spolužiakov, keďže ide o žiakov v rovnakom veku a práve vzhľadom k tomu sú viditeľné veľké rozdiely.
Druhý krok predstavuje rozbor anamnestických zistení, ktoré sú získavané s rozhovoru s rodičmi žiaka ale so žiakom samotným. Anamnestické zistenia pozostávajú z informácií o vývoja dieťaťa, informáciách z najranejších vývojových štádií, informáciách o predškolskom veku, o formách domácej prípravy, o názoroch rodičov na problémy, ktoré ich dieťa s matematikou má, o záujmoch dieťaťa atď. Hoci sa môže zdať, že tieto informácie môžu byť do veľkej miery skreslené tým človekom, ktoré ich podáva, konkrétne hovoríme o rodičoch, ich názor je ale dôležitým a je neodmysliteľnou súčasťou riešenia problémov ich dieťaťa v matematike.
Tretím krokom je potreba rozhodnúť, či sú problémy v matematike spôsobené primárne problémom v oblasti vnímania, napr. poruchami sluchu, zraku, alebo problémami vo vyjadrení matematickej znalosti - čiže v rečovej oblasti, apod.
Štvrtým krokom je vypracovanie podrobného rozboru úrovne a štruktúry rozumových schopností a utvárajúcich sa povahových vlastností. V tejto fáze je dôležité zhodnotiť, či sú problémy v matematike predovšetkým charakteru pedagogického, sociálneho, alebo psychického, alebo úplne iného, pravdepodobne súvisiaceho s nápadnosťami v činnosti určitých oblastí šedej mozgovej kôry (podmienené dysfunkciou).
Predposledným krokom pri diagnostike dyskalkúlie je používanie špecifických testov a skúšok zameraných na rozbor kvalitatívnych a kvantitatívnych nálezov.
No a posledným krokom pri diagnostike je záverečná formulácia diagnostických nálezov, predností i deficitov v oblastiach všeobecných ale aj špeciálnych schopností vrátane povahových rysov.
Po vypracovaní podrobného posudku stavu dieťaťa odborník určí vhodnú liečbu. Medzi liečebné terapie a prístupy, ktoré majú najlepší dopad na zlepšenie dyskalkúlie detí, patrí špecializované vyučovanie , napríklad používanie odhadov ako spôsob riešenia matematických problémov, práca s grafmi, obrazcami, atď. Odborníci odporúčajú aj dodatočné, najlepšie individuálne, doučovanie, ak dieťa v škole niečomu nerozumie a taktiež sa odporúča vytvoriť pre dieťa vhodné pracovné priestory. Nielen v škole, počas vyučovania, ale aj doma.
Zdroje: Novák, J. Dyskalkulie – metodika rozvíjení základních početních dovedností. Havlíčkův Brod: Tobiáš, 2004. 125 s. ISBN 80-7311-029-6 Lyons I., Beilock SL. When math hurts: Math anxiety predicts pain network anticipation of doing math psychologytoday.com understood.org
