Stála som v pondelok na námestí zaplnenom učiteľmi ako mama. Na chvíľu som sa v hluku zvonov a rapkáčov zahľadela na tmavú oblohu. Dážď mi neúprosne lial do tváre a mysľou mi prebehlo: „Snáď už aj nebesá nad týmto celým plačú?“
Nechápeme sa a nevieme sa zomknúť za spoločnú vec
Neviem, koľko nás reálne stálo premočených pod tribúnov a kričalo „Vydržíme, vydržíme, vydržíme!“ Jedno však viem iste, malo nás byť viac. Omnoho viac. Prišla len časť učiteľov, no chýbali tí najpodstatnejší. Tí, ktorí nemali čo stratiť, iba získať. Rodičia. Sedeli v teple doma alebo vo svojich kanceláriách a mnohí si mysleli presne to, čo my v uliciach. No neprišli. Iní zase nechápali, prečo by mali učitelia dostať viac, keď oni majú menej.
Niektorí chceli poslať peniaze, aby „tí učitelia naozaj vydržali.“ To je úžasné, ale je to málo, aby to zmenilo to, čo si reálne prajeme.
Je to smutné, že mnohí z nás stále nevedia, že máme problém.
Nielen učitelia, ale aj deti, my samotní a predovšetkým táto krajina.
V tomto štáte je toľko peňazí, no idú do nesprávnych vreciek. Ľudia sa stávajú apatickí. Jedna kauza strieda druhú. Mnohí máme toho dosť. Prečo však neurobíme nič? Sú naše deti vari slabá motivácia???
Prečo mali všetci rodičia v pondelok stáť na námestí a kričať po zmene? Nielen chudobní, priemerní, ale aj tí bohatí, ktorí si môžu dovoliť platiť súkromné školy alebo majú vlastné vrtuľníky. Týka sa to nás všetkých viac, ako si myslíme.
1) Frustrovaní ľudia nedokážu deti motivovať
Mnohí rodičia sa dnes nadpriemerne venujú svojim deťom od ich narodenia. Venujú svoj voľný čas, aby sa rozvíjali v maximálnej možnej miere. Akonáhle však nastúpia do školy, nahrádzajú ich iní ľudia. Často frustrovaní a nezapálení pre túto profesiu. Bez snahy hľadať nové prístupy, ako deti učiť. To sa samozrejme odráža na celkovej atmosfére v škole, v ktorej celý deň naše deti sú. A aj to je určite jedným z dôvodov, ktoré vedú k tomu, že sme sa ocitli na vrchole rebríčka OECD krajín, kde deti v školách nie sú šťastné.
O budúcnosti učiteľa v procese vzdelávania sa čoraz viac hovorí ako o človeku, ktorý bude sprostredkúvať hodnoty, motivovať, učiť spolupráci, riešeniu problémov a kritickému mysleniu. Informácie si dokážu deti nájsť na internete už v dnešnej pretechnizovanej dobe od veľmi útleho veku samé. Nezáleží tak teda ani na vybavení škôl ( aj keď aj to je samozrejme dôležité), ako na tom, s akou osobnosťou väčšinu dňa budú.
Aj Bill Gates, jeden z najbohatších ľudí sveta, o vzdelávaní detí povedal:
Technológie sú iba nástroj. Ak chceme, aby deti spolupracovali a boli
motivované, tak potom je najdôležitejší UČITEĽ.
2) Deti budú učiť stále menej kvalitní učitelia
Situácia je dnes taká, že už študentom stredných škôl hovoríme: „Ak sa rozhodnete pre povolanie učiteľa, vaša životná úroveň bude dobrovoľne nižšia ako v ktoromkoľvek inom povolaní.“
Čo myslíte? Koho takéto zistenie reálne môže motivovať? Koľko rodičov potľapká svoje deti po pleci a povie im, že je skvelé, že sa rozhodli pre také ušľachtilé povolanie ako je učiteľ?
Koľko talentov dokážeme v najbližších rokoch v dôsledku nízkych platov dostať na pedagogické fakulty?
Už dnes je situácia zlá. Na pedagogické fakulty idú vo veľkej miere študenti, ktorých nevzali na žiadne iné školy. A ak kvalita škôl závisí hlavne od učiteľov, aké kvalitné budú o pár rokov tie naše?
Aj prieskum OECD potvrdil, že do školstva v posledných rokoch prichádzajú stále menej kvalitní študenti. Prieskum PISA sa zaoberal hlbšie profilmi študentov, ktorí mali o učiteľskú profesiu záujem. Odhalila, že tí najschopnejší študenti v čítaní a matematike neboli tí, ktorí by sa chceli stať učiteľmi. Hoci PISA nedokáže sledovať týchto študentov až do dospelosti, Anketa OECD o zručnostiach dospelých vďaka programu Programme for the International Assessment of Adult Competencies (PIAAC) zozbierala informácie o ich gramotnosti, matematických zručnostiach a ich schopnosti hľadať riešenia. V roku 2012 zistili, že v mnohých krajinách majú učitelia horšie schopnosti čítať, písať i počítať ako tí, ktorí pracovali v iných profesiách.
Zvýšenie platov teda nie je len investícia do učiteľov, ktorých dnes už v školách máme, ale aj do tých, ktorí ešte len prídu. Ak sa učiteľom zvýšia platy, vznikne vyšší tlak na trhu práce na ich kvalitu. Riaditelia si budú do škôl vyberať tých najlepších. Mladí, kvalitní ľudia, ktorí sa do školstva budú hlásiť vďaka dobrým podmienkam, vytlačia tých, ktorí tam jednoducho nepatria, alebo budú prirodzene tlačiť na ich zlepšenie. Kvalita škôl aj vďaka platom vzrastie.
Zhrnutie bývalého ministra školstva Petra Pellegriniho v relácii TA3 V politike , že vyššie platy nepriniesli vyššiu kvalitu je do určitej miery zavádzanie verejnosti. Takéto niečo predsa nemôže byť viditeľné okamžite. Zvýšenie platov učiteľov na primeranú konkurenčnú úroveň iným povolaniam je len jednou z podmienok, aby zmeny v školstve mohli byť o niekoľko rokov viditeľné presne tak, ako to bolo napríklad v často vyzdvihovanom Fínsku, ktoré zásadné reformy v školstve absolvovalo pred viac ako 20 rokmi.
3) Bohatí si zaplatia súkromné školy, aké sa im zachce. A vy?
Problém budú mať o pár rokov všetci ostatní. Tí, ktorí budú navštevovať školy štátne.
Mnohé deti dnešných politikov nechodia do štátnych škôl. Nemyslite si, že oni sú s kvalitou spokojní. Veľa z nich chodí do súkromných škôl alebo do Rakúska. Sám premiér Fico má syna, ktorý chodil do bývalej súkromnej školy Forel International School (pozn. dnes Cambridge International School) s vyučovacím jazykom anglickým a poplatky sa v tejto škole pohybovali okolo 1000 eur mesačne. Následne svoje deti pošlú na lukratívne vysoké školy v ďalekom zahraničí alebo aspoň na tie české.
Rozdiely medzi ľuďmi sa tak stanú ešte priepastnejšie, pričom práve škola má byť tá, ktorá by mala tieto rozdiely stierať.
4) Nie každému sa zo zahraničia deti vrátia
Stále viac sa hovorí o tom, že slovenskí študenti sa zo zahraničia vracať domov nechcú. Zo Slovenska dnes odchádza každý rok až 30-tisíc mladých ľudí do 30 rokov. Neuvedomujeme si, že ak raz pošleme študovať deti do zahraničia, mnohé tam zažijú pravdepodobne lepšie fungujúci systém, lepšie školstvo, lepšie podmienky na podnikanie? Vybudujú si tam za tie roky nejaké zázemie a je možné, že budú mať vážny problém s tým, aby sa na Slovensko vrátili späť. Dokonca ani vládna finančná podpora, ako sem dotiahnuť slovenských absolventov lukratívnych škôl zo zahraničia, neznie vôbec motivujúco.
Nechceme radšej zlepšiť podmienky, aké tu máme, aby sme mohli žiť ako rodina na blízku aj v čase, keď budú mať naše deti vnúčatá? Aj toto je dôvod, prečo by sme sa mali nielen chudobní, priemerní, ale aj bohatí ľudia zamyslieť nad tým, prečo bojovať za lepšie podmienky v školstve, resp. na Slovensku a reálne preto niečo urobiť. Nie „tí tam hore.“ JA AKO ČLOVEK, KTORÝ ŽIIJE V TEJTO KRAJINE a chce v nej žiť spokojne.
5) Nevzdelané deti zo sociálne slabých rodín sa stanú o pár rokov vážnou príťažou
Merania OECD hovoria, že máme u nás stále vyšší počet detí, ktoré sú v najnižšej úrovni čitateľskej a matematickej gramotnosti. Znamená to, že títo ľudia nebudú o pár rokov schopní riešiť základné operácie potrebné pre ich bežný život ako čítať svoju výplatnú pásku alebo si vziať úver. Problémy s ich zamestnanosťou budú pravdepodobne narastať. Dnes k nám prichádzajú investori kvôli tomu, že je u nás kvalitná pracovná sila. O pár rokov sa však všetko môže zmeniť a merania vedomostí našich detí v porovnaní s ostatnými krajinami práve tieto skutočnosti naznačujú. Aj tento problém sa nás všetkých bude týkať.
Ak si takýto ľudia nebudú vedieť nájsť prácu, budú využívať náš sociálny systém. Na ich život sa budeme skladať úplne všetci. S týmto je potrebné okamžite začať niečo robiť a pripraviť opatrenia, ako aj v problémových regiónoch dokázať tieto deti vzdelávať.
Zároveň tieto merania OECD hovoria, že nám klesol aj počet detí, ktoré boli v testovaní v najvyšších vedomostných úrovniach vo všetkých sledovaných oblastiach.
6) Problém nie sú LEN peniaze
Peniaze, ktoré sa každoročne v školstve „stratia“ sa dajú počítať v stovkách miliónov. Len nedávno bola opätovne v tichosti schválená odborníkmi kritizovaná Planéta vedomostí, ktorá nás bude stáť v nasledujúcom vládnom období okolo 20 mil. eur alebo rýchly nákup predražených počítačov z eurofondov vo výške 4,4 mil. eur na Vysokej škole v Sládkovičove, ktorá má problémy s akreditáciou. Malé kvapky v mori nezmyselných projektov a korupčných škandálov.
Peňazí je dosť, len ich je potrebné nasmerovať správne, pretože bez finančnej motivácie a materiálneho zabezpečenia škôl to nepôjde.
Rovnako dôležité však budú potrebné aj celkové zmeny v školstve. Nespokojnosť veľkej masy rodičov môže byť práve impulzom k naštartovaniu riešenia vážnej reformy. Máme tu dnes vážne problémy týkajúce sa obsahu výučby a toho, že po návrate domov deti trávia ďalšie hodiny domácimi úlohami so stále zhoršujúcimi sa výsledkami v testovaniach PISA, až po to, že máme priveľa pedagogických fakúlt, neprehľadné financovanie škôl i školy, ktoré sme mali dávno zrušiť.
Pre niektorých učiteľov alebo riaditeľov budú reformy bolestivé, ale budú musieť prísť v záujme budúcnosti tejto krajiny. Nová vláda na ne bude musieť konečne nabrať odvahu. Cesty späť viac niet. Preto aj VY, RODIČIA, vyjadrite svoj názor. Postavte sa konečne za správnu vec!
Ako rodič dnes môžete podporiť zmeny v školstve aj vlastnou iniciatívou:
Rodičia za lepšie školstvo na Facebooku
