Všetky deti sa chcú v školách učiť. Stres, nervozita či krik im to neumožňujú

Na konferencii Škola pre 21.storočie hovorila Susan Kovalik o metóde Vysoko efektívneho učenia ako o jednej z alternatív, ktorá by mohla priniesť do našich škôl viac radosti a záujmu študentov.
Na konferencii Škola pre 21.storočie hovorila Susan Kovalik o metóde Vysoko efektívneho učenia ako o jednej z alternatív, ktorá by mohla priniesť do našich škôl viac radosti a záujmu študentov. / Foto: Shutterstock

Susan Kovalik je charizmatická žena, ktorá ako dieťa milovala učenie, no nemala rada školu. Nemala rada krik učiteľov, sedenie v laviciach a ich neustále presné inštrukcie. Predsavzala si, že raz vytvorí takú triedu, akú chcela mať sama ako študentka.  Stala sa učiteľkou a začala učiť tak, aby deti pre vzdelávanie skutočne nadchla.

Susan Kovalik  sme mali možnosť stretnúť v Bratislave na konferencii  Škola pre 21.storočie venovanej  premene tradičnej školy na takú, ktorá sa bude  zhodovať s potrebami súčasnej spoločnosti.

 

Susan Kovalik- konferencia Škola 21.storočia-eduworld.skS. Kovalik vyvinula koncept Vysoko efektívneho učenia ( VEU ), ktorý má napomôcť vytvárať úspešné školy a predovšetkým z jej absolventov ľudí, ktorí budú schopní prinášať spoločnosti úžitok. Vychádza z výskumu mozgu a jeho schopnosti učiť sa. Tento výskum hovorí i o tom, že: Všetky deti sa chcú učiť, no chcú sa učiť veci zmysluplné a praktické.

Musíme vytvárať pre mozog vhodné prostredie, aby sa dokázal učiť. Susan tvrdí:

 

Bez ohľadu na to, čo sa rozhodnete robiť, mozog funguje lepšie, keď necítite ohrozenie. Ak ste ohrození, mozog sa vypne a prestane fungovať.


Ak sa deti necítia bezpečne, nedostávajú sa ani do štádia učenia. Chlapci sa napr. začnú šťuchať a dievčatá sa zase navzájom vylučujú z komunikácie. Nedokážu sa koncentrovať.

 

V procese efektívneho učenia musia byť prítomné zložky, ktoré sú kompatibilné s fungovaním nášho mozgu. Niektorým z nich sa Susan venovala i na konferencii v Bratislave:


1) Bezpečné a podporujúce prostredie

Úlohou každého učiteľa je vytvoriť v triedach takú atmosféru, aby sa deti dokázali učiť a osvojovať si vedomosti. Strach a neistota je to, čo v školách nemá mať miesto. Krik, stres a napäté vzťahy mozog vyhodnocuje ako ohrozujúce a mozog  v takejto atmosfére „odmieta“ nové informácie.

Susan Kovalik je presvedčená, že atmosféra je základným predpokladom, aby mohli byť v školách deti úspešné. Nezabudla dodať, že takáto atmosféra pochádza v prvom rade od riaditeľov škôl.

 

Ak je atmosféra podporujúca, tieto veci by podľa nej mal dokázať každý učiteľ, keď vstúpi do triedy:

a) Potrasie deckám rukou alebo si s nimi tľapne.

b) Pozrie im do očí a povie: „Som rád/rada, že Vás dnes vidím.“

Učitelia musia mať s deťmi nejaké spojenie ešte pred tým ako vstúpia do triedy.

c) Deti potrebujú mať na tabuli presný plán vecí, ktoré sa budú počas hodiny učiť, aby mali dôveru, že viete, čo robíte, že ich môžete viesť.

d) Učitelia musia byť sami študentmi.

 

Musia chápať, že učenie je najväčším darom, aký máme.  A byť učiteľom znamená, že sa môžete neustále vzdelávať a ďalej tieto vedomosti zdieľať.“

Susan v súvislosti s rozvojom technológií hovorí, že máme okolo 1 mil. aplikácií. Deti sú nimi posadnuté, veľmi jednoducho s nimi dokážu pracovať a prakticky nepotrebujú učiteľov. Aplikácie sú kompatibilné s naším mozgom a aj preto sa deti z aplikácií tak rýchlo učia. Aplikácia dovolí ísť mozgu kam chce, nekričí na nás, nezakazuje, netrestá, ...Spolupracuje a inštrukciami deti vedie. No technológie môžu iba podporovať a prehlbovať učenie, ale nikdy sa nevyrovnajú dobrej medziľudskej komunikácii. A na tej by sme mali pracovať.

 

2) Zmysluplný obsah

VEU sa sústredí na to, aby deti chápali, prečo sa ktoré informácie učia. Prepája ich s praxou, aby deti v maximálnej miere porozumeli, čo pre nich v živote znamenajú, kde ich budú môcť využiť a pod.

 

3) Obohatené prostredie

Deti sa vystavujú podnetným situáciám, ktoré podporujú ich učenie. Je to napr. zažitie reálnej situácie ( návšteva fabriky na výrobu automobilov ), inscenácia ( zahranie scénky z danou tématikou ), dotýkanie sa vecí ( ohmatanie pneumatík ) a pod. Čím je učenie viac zamerané na zažitie reálnej situácie, tým je efektívnejšie a trvalejšie.

 

4) Možnosť výberu

Vychádza z toho, že každý sa učíme iným spôsobom a inak vnímame tiež veci okolo seba. Dôraz sa kladie, aby pri preberaní tém boli vždy spracované rôznymi spôsobmi a každý si mohol vybrať jemu najprirodzenejšiu cestu učenia sa.

Na konferencii Susan položila na ilustráciu 150 účastníkom túto otázku: „Ak by ste mali možnosť mať tretie oko, kam by ste si ho umiestnili?“ Odpovede boli rôzne.Niekto by ho umiestnil dozadu hlavy, iný na temeno hlavy a niektorí z nich i na ruku, aby dovideli úplne všade. Každému vyhovuje niečo iné a to neznamená, že je to nesprávne.

 

5) Spolupráca

Učenie sa v skupinkách či dvojiciach zvyšuje efekt učenia. Spolupracujúce stratégie by mali byť v triedach uprednostňované pred súťažením. Vďaka spolupráci sa deti učia riešiť konflikty a rozvíjajú komunikáciu.

 

6) Adekvátny čas

Dieťa si musí osvojiť túto vedomosť tak, aby ju bolo schopné samostatne používať.

 

7) Okamžitá spätná väzba

Učiteľ má dávať spätnú väzbu ihneď, lebo ak ju študent dostáva s odstupom času niekoľkých dní, mozog dieťaťa sa už venuje inej problematike a tento feedback je neefektívny. Hovorí tiež, že aj negatívny feedback musí byť podávaný rešpektujúco a motivujúco: Ako si toto myslel? Prečo sa na to pozeráš takto? Môžem ti s tým pomôcť?

Úspešnosť Vysoko efektívneho učenia na Slovensku

Edukačný  program  VEU bol používaný pri vzdelávaní študentov, ktorí boli považovaní za najhorších v ázijskej populácii v USA. Mal veľký úspech a umožnil tak dostať sa i k študentom s normálnym priemerom. Metóda sa následne rozšírila aj do iných krajín. Na Slovensku podľa nej učia na viacerých školách. Pred tým ako bola zavedený do praxe, bola testovaná niekoľko rokov. Dnes ju využívajú napr. na Základnej škole J.A.Komensékého v bratislavskej Rači.

Tatiana Kizivatová riaditeľka tejto základnej školy a spoluorganizátorka konferencie spomína, že rodičia boli voči tejto metóde najprv nedôverčiví. Ona sama z nej bola od začiatku nadšená a verila v jej úspech. Keď jej triedu po piatich rokoch porovnávali s výsledkami žiakov zo štandardných tried, ich výsledky boli vo vedomostiach porovnateľné. V životných  zručnostiach a pravidlách a tvorivosti boli podstatne lepšie. To sú skutočné zručnosti, čo deti potrebujú pre život a pre prácu,“ dodáva pani riaditeľka. Tieto výsledky ich snaženia ju presvedčili, že všetky deti by mali mať šancu vzdelávať sa touto metódu a viac škôl by ju malo začať v praxi využívať.

 

Naše školstvo sa veľmi odchýlilo od aktuálnych požiadaviek spoločnosti. Potrebujeme zmeniť školy na také, kde deti budú chodiť rady, kde sa budú učiť, čo ich zaujíma a čo využijú v reálnom živote. Metóda VEU predstavuje len jednu z alternatív, ktorá môže aj naše školstvo na ceste za dobrou školou obohatiť. Všetky deti sa chcú učiť. To ostatné je už len na nás.

Susan Kovalik hovorí, že kapacita nášho mozgu sa môže zmenšovať, stagnovať alebo zväčšovať sa. Byť dobrým učiteľom znamená, že každý deň opúšťate triedu s otázkou: „Zväčšil som dnes kapacitu mozgu týchto detí?“ Odpoveď by mala byť áno, pretože my potrebujeme mysliacich ľudí. Ľudí, ktorí budú prezidenti, ministri, starostovia, poslanci a budú sa v našom mene rozhodovať múdro a zodpovedne . Budú vedieť, „kam umiestniť svoje tretie oko“.

 


Konferencia Škola pre 21.storočie sa konala 16.5.2014.
Organizátori podujatia:
Nadácia pre deti Slovenska www.nds.sk
Asociácia Susan Kovalikovej - Vzdelávanie pre 21.storočie na Slovensku
ZŠ s MŠ Jána Amosa Komenského v Bratislave www.zskomenskehoba.edupage.org
Zdieľať na facebooku