British International School Bratislava (BISB) je najstaršia medzinárodná škola s vyučovacím jazykom anglickým na Slovensku. V bratislavskej Dúbravke sa postupne rozrastala od roku 1997. Vždy ale bola alternatívou pre deti zahraničných diplomatov a Slovákov, ktorí chceli deťom darovať viac ako im bežný vzdelávací systém dokázal dopriať. Dnes ju navštevuje viac ako 700 študentov vo veku od 3 do 18 rokov.
Rozprávali sme sa s riaditeľkou školy Karen Eastwood, ktorá vedie školu v Bratislave 8 rokov.
V rozhovore sa dozviete aj to:
- akí učitelia učia na medzinárodných školách ako je BISB,
- akí študenti navštevujú BISB,
- v čom je štúdium na takejto škole odlišné od bežnej slovenskej školy,
- či je možné dostať sa na takúto prestížnu školu aj pokiaľ nemáte na školné,
- čo je IB Diploma program a ako vyzerá maturita,
- aké možnosti ponúka absolventom diplom z medzinárodnej školy.
Odkiaľ pochádzate a kde ste ako riaditeľka pôsobili predtým?
Pochádzam z Veľkej Británie. V škole v Bratislave pôsobím od januára 2014 a v skupine Nord Anglia Education, do ktorej BISB patrí, pracujem 18 rokov. Za ten čas som bola vo viacerých školách po celom svete. Začala som v Berlíne v Nemecku, potom som bola v Šanghaji v Číne, vo Vietname a posledných 8 rokov som v Bratislave. Bratislava sa stala mojím ďalším domovom.
Prečo ste si po exotickom Vietname vybrali práve Slovensko?
Hľadala som krajinu, kde je čisto, je tam veľa zelene a tiež som chcela ísť do menšej školy. Tá, z ktorej som odchádzala, mala až 2000 detí. Hľadala som miesto, kde by som sa cítila ako doma a bola by som blízko mojej rodiny, ktorá žije v Británii. Teraz som tu ôsmy rok a som tu spokojná, nechystám sa nikam odísť.
Zvykli ste si na Slovensku rýchlo?
Myslím si, že som sa adaptovala celkom rýchlo. Cítim sa tu úžasne. Mám rada toto prostredie, lebo je také rodinné. Ale slovenčina je naozaj veľmi ťažká. Ja nie som veľmi na jazyky, vždy som sa s nimi trápila. Som vyštudovaná biochemička. Pred pár rokmi som mala v lete dokonca 6-týždňový intenzívny kurz slovenčiny v jazykovej škole, ale moja slovenčina nebola ani potom o nič lepšia. Našťastie, posledné roky sa stala angličtina na Slovensku omnoho bežnejšia a keďže aj komunikačným jazykom v našej škole je angličtina, môžem hovoriť po anglicky.
Pre každého slovenského riaditeľa školy je asi nočnou morou vytvoriť stabilný a kvalitný tím učiteľov. To je kľúčové, aby škola fungovala dobre. Chýbajú ich u nás tisíce a vaše nároky na učiteľov musia byť vysoké. Nemali ste z toho obavy, keď ste sem prichádzali? Ako sa vám darí budovať dobrý tím učiteľov?
Nemala som obavy, lebo asi 95 percent našich učiteľov nie je zo Slovenska, sú to cudzinci. Väčšina pochádza z Británie, kde získali aj vzdelanie. Podobne ako ja, aj oni majú mnohé zahraničné skúsenosti a boli v medzinárodných školách po celom svete. Zväčša majú skúsenosti z Ázie a Číny, pretože pre mladých ľudí je tam dobrý život. Neskôr sa vracajú do Európy, aby boli bližšie k svojim rodinám, ktoré žijú zvyčajne v Británii. Slovenských učiteľov máme len zopár. Päť percent z našich učiteľov sú Slováci, Kórejci, Španieli, Nemci alebo Francúzi. A všetci naši učitelia majú pedagogické vzdelanie a potrebnú kvalifikáciu. Nikto u nás neučí len preto, že vie po anglicky.
Čo u vás učia slovenskí učitelia?
Učia slovenský jazyk a literatúru. A tiež v škôlke a na prvom stupni základnej školy máme slovenských asistentov učiteľa s pedagogickým vzdelaním. Triedny učiteľ a väčšina učiteľov majú materinský jazyk angličtinu.
Ako učiteľov zo zahraničia hľadáte a dostanete napríklad na Slovensko?
Využívame Times Educational Supplement (TES), online portál s databázou pracovných pozícií zameraný na vzdelávanie, kde väčšina učiteľov - cudzincov, hľadá prácu. Skupina Nord Anglia Education má ale tiež svoj portál, kde sa môžu učitelia registrovať, ak majú záujem získať pozíciu na škole v zahraničí. V priemere máme 40 až 50 záujemcov na jednu pozíciu. Teraz sme napríklad hľadali telocvikára a mali sme 70 záujemcov. Vďaka týmto možnostiam máme naozaj dobrú vzorku učiteľov, z ktorých si vždy môžeme vyberať. A veľká ponuka tiež znamená, že si môžeme vyberať tých najlepších učiteľov.
BISB je súčasťou siete škôl Nord Anglia Education. O akú veľkú sieť ide?
Aktuálne združuje 72 škôl na všetkých kontinentoch. A mnohí naši zamestnanci pracovali vo viacerých školách v našej sieti, keďže môžu požiadať o ktorékoľvek otvorené pozície v sieťových školách. Ak sa nejaká pozícia vo svete otvorí, dostanú upozornenie e-mailom a môžu sa na ňu prihlásiť. Len samotná Nord Anglia Education má približne 14-tisíc učiteľov v databáze. Títo učitelia sú zvyknutí cestovať po svete a meniť miesta každých pár rokov. A musím povedať, že máme veľa učiteľov, ktorí majú veľmi radi Bratislavu a boli tu veľa rokov. Mladí cestujú častejšie, napríklad teraz k nám príde matematikár z našej dubajskej školy, predtým bol vo Washingtone a teraz príde žiť na Slovensko.
Spomínate matematikára. Ako je to s mužmi – učiteľmi u vás? Školstvo je veľmi prefeminizované asi všade na svete, hoci deti sa z mužov - učiteľov veľmi tešia a užívajú si ich odlišný prístup.
Máme dosť učiteľov už aj na základnej škole, a to aj na prvom stupni, čo je celkom nezvyčajné aj v britskom systéme. Je to hlavne preto, že k nám často prichádzajú manželské učiteľské páry a obaja učia na škole. Ak majú deti, tie potom u nás študujú.
Spolupracujú školy v rámci siete Nord Anglia Education aj nejako inak ako v tom, že si posúvate učiteľov?
Robíme mnoho vecí. Máme online portál, ktorý je určený pre profesionálny rozvoj učiteľov. Učitelia zo všetkých našich škôl tam môžu spolupracovať na rôznych projektoch, podujatiach a radiť si tam.
Má táto sieť priame benefity aj pre žiakov?
Pre žiakov máme online portál Global Campus, kde spolupracujú na rôznych projektoch v skupinách. Ale tiež dávame príležitosti deťom zo škôl z celého sveta, aby sa stretli osobne na rôznych podujatiach. Máme programy, v rámci ktorých vycestujú napríklad do Švajčiarska či Tanzánie. Alebo vďaka spolupráci s Unicefom chodíme s našimi študentmi do sídla OSN v USA, kde môžu stretnúť deti z iných škôl.
Organizujeme každoročne aj viaceré festivaly. Napríklad športové turnaje v rámci európskeho regiónu, kde patrí 14 škôl. Každá veková kategória má vtedy turnaj v inej krajine, jedna napríklad v Madride, iná v Prahe. Alebo robievame Performing Arts Festival. Keďže spolupracujeme so svetoznámou umeleckou školou The Julliard School v New Yorku, máme vytvorený špeciálny program na rozvoj hudby, divadla a tanca. To je súčasť nášho kurikula v každej krajine. Na festivale sa potom deti predstavujú so svojimi školskými orchestrami, hudobnými skupinami či speváckym prestavením.
Mávame aj STEM Festival, lebo ďalšia významná spolupráca našej školy je s MIT (Massachusetts Institut of Technology) v Bostone. V rámci tohto festivalu sa sústreďujeme na vedecké projekty, aktivity a tiež je to súčasť nášho kurikula. A keď sme s deťmi v USA, majú v MIT workshop.
Deti si musia takéto výlety a podujatia naozaj užívať.
Je úžasné vidieť, že kdekoľvek na svete z týchto spoluprác vznikajú krásne silné priateľstvá a študenti sa neskôr stretnú napríklad na rovnakej univerzite. Škola nie je iba o vzdelávaní. Štúdium je aj o skúsenostiach, zážitkoch, ktoré deti získajú. Tiež to je o spomienkach, ktoré si vytvoria a opustia s nimi brány škôl.
Evidentne podporujete študentov v mnohých oblastiach. Môžu sa študenti zamerať aj na špecifickú oblasť, ktorá ich baví?
Vzdelávame deti podľa medzinárodne uznávaného kurikula, a to je zamerané na všestranný rozvoj študentov. Vzdelávanie je teda u nás skôr všeobecné. Až od 14 rokov majú určité možnosti výberu predmetov, ktoré ich zaujímajú viac. Posledné dva ročníky strednej školy pokračujú v IB Diploma programe. V ňom študujú šesť predmetov, z ktorých aj maturujú. Tri z nich musia mať vysoký level, teda musia ísť do hĺbky, a ich štúdiu venujú aj viac hodín počas týždňa. To znamená, že ak chce byť niekto lekár, musí si určite vybrať biológiu a chémiu, pretože to na univerzite budú vyžadovať na prijímačkách na vyššej úrovni.
Ak odhliadneme od záveru štúdia v IB Diploma programe, tak aj bežné slovenské školy sú zamerané všeobecne. Skúste povedať, v čom je prístup u vás iný?
Slovenský systém je stále veľmi zameraný na memorovanie. U nás učíme deti od základnej školy, že dôležité je porozumenie kontextu a spájanie informácií, teda kritické myslenie. Učíme ich rozvíjať myslenie, klásť otázky a pýtať sa prečo. Neakceptovať podávané informácie ako fakty, ale pýtať sa, prečo sú to fakty. Aby žiaci boli schopní diskutovať a prezentovať svoje názory, keď nesúhlasia. To sú kľúčové zručnosti, ktoré budú v živote potrebovať. Všetci vieme memorovať, ale musíme byť schopní kriticky myslieť, porozumieť a analyzovať, čo čítame.
Už ste načrtli, že ukončenie školy je odlišné od slovenskej maturity. Aké skúšky čakajú na záver vašich študentov?
Majú dve veľké skúšky. Jedna je vo veku 16 rokov. Ide o 2-ročný medzinárodný IGCSE program, ktorý je určený pre 15 až 16-ročných študentov. Ich výsledky sú porovnávané na základe medzinárodných výsledkov naprieč celým svetom. Tieto skúšky sa robia na konci Year 11, čo je 2. ročník strednej školy. A druhá veľká záverečná skúška je v IB Diploma programe. Tá je tiež realizovaná v mnohých školách po celom svete a výsledky študentov sa hodnotia v centrále IB organisation, čiže školy nijako nevedia výsledky maturantov ovplyvniť. Výsledky študentov sa potom porovnávajú celosvetovo a tento rok ich máme veľmi úspešne za sebou.
Hovoríte, že "veľmi úspešne". Čo to presne znamená v celosvetovom porovnaní?
Tento rok bol skutočne výnimočný. Naši študenti dosiahli najlepšie výsledky v rámci pätnástich Nord Anglia Education škôl v Európe. Prekonali sme školy v mestách ako Rotterdam, Dublin, Budapešť či Praha. Máme z toho obrovskú radosť, a to hlavne preto, lebo to bol mimoriadne náročný rok poznačený pandémiou.
IB Diploma program robíme v Bratislave od roku 2007 a každý rok máme 15 – 20 percent študentov, ktorí získajú viac ako 40 bodov, pričom maximum je 45 bodov. Na získanie diplomu potrebujú dosiahnuť najmenej 25 bodov. Zvyčajne je celosvetový priemer 28 bodov a len veľmi malé percento študentov získa viac ako 40 bodov, keďže je to akademicky veľmi náročný program. Tento rok bol mimoriadne úspešný, lebo až 44 percent našich študentov získalo nad 40 bodov a každý spravil skúšku. Dvom študentom sa dokonca podarilo získať 45 bodov. Náš bodový priemer bol 37 bodov, čo je až o 9 bodov viac než celosvetový priemer.
Kam vaši absolventi odchádzajú? Otvára im IB diplom dvere na univerzity v zahraničí?
Mnohí zvykli odchádzať na univerzity do Británie, ale to sa teraz skomplikovalo, keďže je tam po brexite vysoké školné. V minulosti to bola prvá voľba väčšiny študentov. Mnohí teraz idú do Holandska, škandinávskych krajín alebo USA. Keďže máme dosť študentov z Kórey, tak tí sa vracajú späť domov na ich top univerzity, tiež do Hong Kongu a Číny. Občas idú študenti aj do Austrálie. Každoročne máme tiež slovenských študentov, ktorí zostávajú na Slovensku, alebo idú do Čiech.
Kde všade akceptujú IB diplom?
Študenti môžu ísť s týmto diplomom naozaj kdekoľvek. IB diplom je pravdepodobne jediná kvalifikácia, ktorá je akceptovaná úplne všade na svete, na všetkých univerzitách poznajú hodnotu tohto vzdelania. Často preto študenti nemusia robiť prijímacie skúšky.
Pokiaľ chcú ísť bez prijímačiek, musia mať ale nejaký minimálny počet bodov v danom predmete na maturite? Napríklad na medicínu vysoký počet bodov z chémie a podobne?
Áno, sú tam takéto podmienky. Každá univerzita si ich určí individuálne. Medicína je napríklad veľmi žiadaná, musíte mať zväčša 40 a viac bodov, aby vás prijali. Je len málo miest, kde sa dá ísť na medicínu, takže si vyberajú tých najlepších študentov.
Ak študent na maturite dosiahne priemerné výsledky, tak je zbytočné, aby sa hlásil na nejakú prestížnu školu, napríklad na Harvard?
Musím povedať, že na Harvard áno. S IB maturitou môže ísť na mnohé univerzity, ale nebudú to univerzity ako sú Stanford či Harvrad, ak získa 25 bodov. Taká je realita. Tento rok máme študentku, ktorú prijali na prestížnu Brownovu univerzitu a mala ponuky aj z Harvardu, Stanfordu či Berkley. Na maturite získala 44 bodov z možných 45.
Ako je to so slovenskými študentmi, ktorí sa rozhodnú neštudovať v zahraničí? Musia si robiť aj slovenskú maturitu?
Môžu u nás získať obe maturity. IB diplom je akceptovaný ministerstvom školstva. Jedinou podmienkou je, že jeden zo šiestich predmetov musí byť slovenský jazyk a literatúra. Takže ak naši slovenskí študenti robia skúšky, tak získajú bilingválny diplom. To im tiež umožňuje ísť študovať do zahraničia, ale aj na Slovensku. Nemusia robiť žiadne ďalšie skúšky a majú aj plnohodnotnú slovenskú maturitu.
Odkiaľ sú prevažne vaši študenti?
V škole máme viac ako 75 percent cudzincov. Približne 25 až 30 percent býva každoročne Slovákov. Mnohí nastúpia už do materskej školy a potom u nás maturujú.
Je potrebné, aby k vám žiaci nastúpili už do 1. ročníka na základnej škole?
Nie je to nutné. Sme medzinárodná škola a máme mnoho študentov, ktorí k nám nastupujú do vyšších ročníkov, ba dokonca aj v polovici roka. Záleží to od toho, kde sa ich rodina sťahuje. Ale rovnako to platí aj pre slovenských študentov, že sa môžu pridať kedykoľvek. Niektorí prichádzajú až na strednú či do IB Diploma programu.
Nemajú slovenské deti vo vyšších ročníkoch problémy adaptovať sa, ak prídu z bežnej slovenskej školy?
Musia vedieť dobre angličtinu a mať dobré známky. Potom tam nevidím problém. Samozrejme, ideálne je, ak nastúpia do školy čo najskôr, lebo na začiatku im dokážeme intenzívne pomôcť s angličtinou. Komplikovanejšie sa to stáva kvôli jazyku od 14 rokov, teda nástupom na strednú školu. Tam už je podmienka, že angličtina musí byť na dobrej úrovni, lebo akademické nároky sú veľmi vysoké a nie je tu priestor, aby sme ich učili angličtinu. Aj pre nás je dôležité, aby študent, ktorého prijmeme, uspel. Neprijmeme študenta, o ktorom si myslíme, že sa bude trápiť a nakoniec zlyhá. Hoci nečakáme, že všetci študenti budú jazykovo i akademicky excelentní, je dôležité, aby chceli tvrdo pracovať a mali potenciál získať diplom. Už to viac nie je o ambíciách rodiča ani o jeho peniazoch, ale len o jeho dieťati.
Spomínali ste, že väčšina vašich študentov sú cudzinci. O aké národnosti ide?
Tento rok máme 42 národností, a to je naozaj krásny mix detí. Mnohé z nich sú z rôznych európskych krajín, USA, Číny a najmä z Kórey. Keďže je tu veľa kórejských spoločností, tak máme najviac detí odtiaľ. V ročníkoch máme tri alebo štyri triedy a snažíme sa ich vyskladať tak, aby boli v rovnováhe národnostne aj rodovo. Takže v žiadnom prípade nie sú všetky slovenské alebo kórejské deti v jednej triede.
Nemajú národnosti, ktoré majú silnejšie zastúpenie, tendenciu vytvárať si skupinky a hovoriť svojím jazykom?
Hlavne vtedy, keď prídu a nevedia ešte dobre po anglicky, tak ich to zvádza hovoriť v materinskom jazyku. Ale v škole máme politiku, že počas hodín hovoríme len po anglicky. Navyše žiaci sú dobre pomixovaní v triedach či pracovných skupinách a aby sa dohovorili, musia hovoriť po anglicky. Keď sú vonku na ihrisku a užívajú si svoj voľný čas, tak môžu hovoriť aj materinským jazykom. Myslím si, že je veľmi dôležité uchovávať a rozvíjať každý materinský jazyk. Je to naše dedičstvo, naša kultúra, ktorú by sme mali tiež podporovať.
Čo sú podľa vás tie najväčšie výhody, ktoré môžu deti, ktoré sú denne v takýchto multikultúrnych prostrediach, získať?
Myslím si, že deti si v skutočnosti vôbec neuvedomujú, že sú súčasťou medzinárodného prostredia a čo im to dáva. Tou najväčšou výhodou podľa mňa je, že všetci študenti sa cítia prijatí a učia sa prijímať iných. Nemáme u nás žiadne prípady rasizmu či národnostných problémov. Deti prirodzene spoznávajú iné národnosti, mnoho spolu hovoria, chodia na výlety. Deti jednoducho akceptujú, kto je v triede a chápu, že je súčasťou tohto sveta rovnako ako ony. Učia sa, ako tí druhí žijú, rozprávajú, reagujú či myslia. Prežívajú spolu mnoho zážitkov, ktoré by nezažili nikde inde, a tak sa spoznávajú. To všetko je veľmi obohacujúce a učí ich to tolerancii v dnešnom svete.
V škole podporujeme učenie o iných kultúrach aj podujatiami. Každoročne robíme napríklad International Day, čo je celodenná oslava medzinárodnosti. Každá trieda je premenená na inú krajinu a sú tam pripravené rôzne aktivity, tradičné jedlá, prezentácie či workshopy. Naučíte sa napríklad tradičné tance alebo ako sa pripravuje sushi. Druhé veľmi obľúbené podujatie je Deň medzinárodnej kuchyne, ktoré pripravujú rodičia. Telocvičňa je plná tradičných jedál, ktoré spoločne ochutnávame.
Pre bežné rodiny môže byť finančne náročné platiť u vás školné. Ponúkate nadaným študentom aj nejaké štipendiá?
Minulý rok sme začali ponúkať tri druhy štipendií. Prvé je akademické, ktoré je založené na predchádzajúcich akademických výsledok žiaka. Požadujeme do žiadosti priložiť vtedy napríklad jeho vysvedčenia, referenčný list od učiteľa. Potom tam máme športové štipendium. Teda akceptujeme aj študentov, ktorí nie sú takí silní akademicky, ale sú veľmi talentovaní v nejakom športe a posudzujeme, ako tiež zapadajú do našej športovej komunity. Máme totiž súťaže a turnaje medzi školami. A posledné štipendium je hudobné štipendium. Síce mu hovoríme hudobné, ale môže to byť aj iné umenie. Tieto štipendiá sú určené pre kohokoľvek. Pokrývajú 10 - 20 percent školného. Máme úžasných študentov, ktorí v športe či hudbe dokonca reprezentujú Slovensko a sú veľkým obohatením našej komunity.
.jpg)
Článok vznikol v spolupráci s British International School Bratislava.
