Článok vznikol v rámci projektu „Školstvo je spolupráca“ na základe online debát na pôde Stálej konferencie aktérov vo vzdelávaní, ktorá vzniká v rámci projektu „Deti nepočkajú!“. Záznamy z debát sú dostupné na YouTube kanáli Deti nepočkajú.
24.12.2020 - Duševné zdravie a wellbeing detí a dospelých boli na Slovensku celé roky prehliadané. Na čo všetko má ignorácia tejto oblasti dopad? Čo nám o duševnom zdraví a wellbeingu detí a mládeže odhalila koronakríza a ako tieto poznatky premietnuť do lepšej budúcnosti vzdelávania detí?
„Často sa výrazy duševné zdravie a wellbeing v praxi zamieňajú, ale nie je to úplne korektné, hoci sa v mnohom prelínajú“ hovorí školská psychologička Kornélia Ďuríková, ktorá sa špecializuje na pozitívnu psychológiu a wellbeing. „Duševné zdravie skôr vnímame ako stav individuálneho pozitívneho psychického prežívania a fungovania, pričom wellbeing je široký koncept, má veľa rozmerov, podôb. Dá sa povedať, že duševné zdravie je súčasťou wellbeingu,“ vysvetľuje psychologička.
Martin Brestovanský z Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity približuje, že na wellbeing možno nahliadať dvoma spôsobmi. Jednému hovoríme subjektívny wellbeing, čo je skôr jeho hedonistické vnímanie. „Ide o subjektívnu pohodu, keď sa dieťa cíti šťastné, má čo najviac pozitívnych emócií a čo najmenej negatívnych emócii.“ Takéto vnímanie má podľa neho ale aj svoj negatívny dôsledok a to, že pokiaľ má rodina jedno alebo dve deti, tak to smeruje ku kultúre neustálych obáv o dieťa a držia ho akoby vo vatičke, aby sa mu nič zlé nestalo a aby bolo stále úspešné. „To potom môže súvisieť aj s nižšou schopnosťou detí byť rezistentnými voči kritickým krízovým situáciám,“ vysvetľuje pedagóg.
Na druhej strane je tzv. eudaimonický wellbeing, ktorý je zakorenený hlbšie. „Tiež ide v podstate o pohodu, ale v zmysle aristotelovskej eúdaimónie, teda naplneného zmysluplného života,“ dodáva Brestovanský. Vysvetľuje, že zmysluplnosť v tomto prípade znamená, že život môže byť aj náročný a nemusíme byť vždy vo všetkom úspešní, môžeme zažívať aj krízy, no toto všetko vnímame ako niečo hodnotné, vďaka čomu rastieme.
A prečo je naliehavé hovoriť o duševnom zdraví a wellbeingu detí a mládeže? Dôvodov je viacero.
Aj psychika súvisí s tým, ako sa deti dokážu učiť
Duševné zdravie a wellbeing ovplyvňujú našu schopnosť odolávať nepriazni osudu, plniť si ciele, byť sebavedomejší, šťastnejší alebo mať viac priateľov. Priamo zasahujú kvalitu života a to, ako človek rozvinie svoj potenciál. Dopad majú aj na našu schopnosť učiť sa, získať lepšie vzdelanie, a následne môžu ovplyvniť aj výber nášho povolania, schopnosť byť v živote produktívnejší, úspešnejší a v konečnom dôsledku zarábať viac. Nemajú teda dopad len na náš osobný život, ale aj na to, ako vyzerá a napreduje celá naša spoločnosť.
Za posledné roky sa výraznejšie venovala pozornosť prepojeniu medzi wellbeingom a akademickými výsledkami detí a mládeže. Túto súvislosť skúmalo viacero štúdií a dospeli k rovnakému záveru – deti, ktoré sú v pohode, sa naučia viac.
Potvrdzuje to aj medzinárodné testovanie PISA, ktoré sa od roku 2015 zameriava aj na meranie sociálno-emocionálnych premenných, ktoré súvisia so subjektívnym wellbeingom školákov. Martin Brestovanský hovorí, že výsledky PISA ukazujú, že približne 22 percent úspešnosti v škole sa dá predpovedať práve na základe wellbeingu detí. Na lepšie výsledky detí v škole poukazuje aj metaanalýza z roku 2011, ktorá skúmala 213 školských programov zameraných na sociálno-emocionálne učenie, ktorých sa zúčastnilo 270 tisíc detí od predškolákov až po vysokoškolákov.
Je zrejmé, že vzťahy a emócie dokážu podporovať alebo brzdiť učenie, pracovnú morálku, odhodlanie i konečný úspech v škole. A keďže dosiahnuté vzdelanie je významným prediktorom lepšieho života, wellbeing musí byť témou, ktorá by nás mala zaujímať intenzívnejšie.
V akej realite žijú naše deti?
Mnohé dnešné deti nie sú v psychickej pohode. Psychologička Lada Kaliská z Asociácie školskej psychológie tvrdí, že momentálne školskí psychológovia evidujú nárast problémového správania detí, hlavne poukazuje na psychické a fyzické násilie v školách. Situáciu potvrdzuje aj slovenský celonárodný prieskum z roku 2017 na základných školách. „Bohužiaľ musíme poukázať na to, že vo všetkých krajoch bol zachytený výskyt takéhoto správania vo viac ako 50 percentách,“ upozorňuje psychologička na alarmujúce čísla. Zároveň poukazuje na to, že nám rastie počet žiakov so špecifickými výchovno-vzdelávacími potrebami. To sú podľa nej dve vážne zistenia, ktoré nám len čiastočne približujú realitu.
Nervozita, podráždenosť a problémy so zaspávaním patria medzi najčastejšie zdravotné problémy 11, 13 a 15-ročných slovenských školákov, zistil to prieskum v rámci veľkej medzinárodnej štúdie HBSC v školskom roku 2017/2018. Ukázalo sa tiež, že už vo veku 11 rokov približne 10 % školákov užíva lieky na problémy so zaspávaním či nervozitu.
V rámci spomínaného prieskumu tiež viac než polovica školákov vo veku 15 rokov uviedla, že má problémy s emóciami, koncentráciou či správaním, pričom emocionálnymi a behaviorálnymi problémami trpelo 10 % chlapcov a 20 % dievčat v tomto veku. Emocionálne a behaviorálne problémy dospievajúcich je možné vnímať ako stav, ktorý zásadným spôsobom bráni dospievajúcemu aktívne sa zúčastňovať a zvládnuť aspekty života, ktoré sú typické pre jeho či jej vekovú skupinu, a tak naplno realizovať svoj potenciál. Autori štúdie uvádzajú že to môže následne závažným spôsobom ovplyvniť ich úspešnosť vo vzdelávacom systéme, uplatnenie sa na trhu práce, ale i fungovanie v oblasti sociálnych vzťahov, čo môže následne úzko súvisieť so životnou spokojnosťou a kvalitou života.
Rastie aj počet mladých, ktorí sú liečení ambulantne. Národné centrum zdravotníckych informácií v roku 2017 upozornilo, že počet takýchto 15- až 19-ročných mladistvých sa od roku 2009 zvýšil o 72,1 %.
Odborníci tiež uvádzajú, že hoci je najvyšší výskyt porúch v produktívnom veku, až 50 % porúch vzniká už v detstve a naplno sa prejavia až v dospelosti.
Všetky uvádzané dáta odrážajú obdobie predtým, ako svet zasiahla koronakríza. Čo sa udialo, keď svet nečakane čelil ochoreniu Covid-19?
Obdobie pandémie Covid-19, ktoré so sebou prinieslo obrovskú neistotu, karantény a dištančné vzdelávanie, zlepšeniu duševného zdravia nijako nepomohli, práve naopak. Zhoršujúci trend psychickej pohody u detí a mladých ľudí hlásili všade vo svete. Rovnaký stav u nás zaznamenala napríklad internetová poradňa IPečko. Pandémia podľa neziskovej organizácie ešte viac znásobila existujúce duševné problémy mladých ľudí. Psychologička Mária Anyalaiová ktorá sa venuje krízovej intervencii na školách hovorí, že IPečko robilo len v priebehu novembra tohto roku 3126 intervencií cez internetové linky, cez četové linky, videohovory a telefonáty. Pred rokom bolo týchto intervencií v novembri len 917. Telefonáty sa týkali problémov ako myšlienky na samovraždu a samovražedné tendencie, domáce násilie, sexuálne zneužívanie, problémy v rovesníckych vzťahoch, depresie, partnerské vzťahy, stres, somatika alebo rodinné konflikty. Len v novembri bolo poskytnutých 226 intervencií pri pokusoch o samovraždy.
Deti sa často doma či v školách nesprávajú podľa našich predstáv. Namiesto výčitiek či aplikácii trestov by sme mali premýšľať, čo ich vnútorne k takémuto správaniu vedie. „Musíme prestať hovoriť, že deti sú zlé,“ hovorí Viera Grohová z Fóra proaktívnych škôl. Myslí si, že deti sa často nesprávajú prijateľne len preto, že sme ich nič iné nenaučili. Vezmime si len digitálne technológie, ktoré významne zasahujú do prežívania detí a ich správania. „Našou úlohou nie je, aby sme podporovali deti, aby sa stali závislými, ale presne naopak. Aby deti analyticky, kriticky, a zodpovedne používali digitálne médiá pre svoje vzdelanie, pre svoju prácu a pre život,“ upozorňuje.
Duševné zdravie detí sa musí stať prioritou
Pandémia nám neplánovane ukázala, aké krehké sú základy, na ktorých potrebujeme v krízových situáciách stavať. Veľmi ľahko sa bez pevných základov všetko dokáže zosypať ako domček z karát.
Medzinárodné organizácie ako WHO či OECD už roky volajú po tom, aby sa stalo duševné zdravie a wellbeing detí prioritou. Až koronakríza však túto tému dostala skutočne do povedomia verejnosti. Dokument OECD Zručnosti a kompetencie budúcnosti 2030 definoval dokonca aj nové kľúčové základy vzdelávania, ktorých súčasťou je i duševné zdravie a wellbeing. Nie všetky krajiny ale reagujú na tieto výzvy rovnako pružne. V niektorých sa stali silnou témou už dávno a na školách prebiehajú rôzne preventívne či intervenčné programy, ktoré napĺňajú tento cieľ. Medzi krajiny, ktoré si tému wellbeingu detí významne osvojili patrí napríklad Nový Zéland, Austrália, Británia či Fínsko. Slovensko zatiaľ wellbeing detí dlhodobo prehliadalo, no je pravdepodobné, že sa v nasledujúcom období dočká zaslúženej pozornosti.
Štúdia Duševné zdravie a verejné financie, ktorú v máji tohto roka vypracoval Útvar hodnoty za peniaze, analyzovala stav duševného zdravia na Slovensku. Okrem zlepšenia zdravia obyvateľstva medzi jej zásadné zistenia patrilo, že investovať do starostlivosti o duševné zdravie sa štátu naozaj oplatí. A odporúča sa začať už pri najmenších deťoch. Napríklad v Británii program, ktorý učil žiakov kongitívno-behaviorálne zručnosti a metódy riešenia sociálnych problémov zameraný na prevenciu depresie a šikany priniesol v Anglicku 5,08 libier za 1 investovanú libru v priebehu 2 rokov. V nadväznosti na publikovanú štúdiu slovenský minister zdravotníctva Marek Krajčí začiatkom septembra potvrdil, že duševné zdravie bude patriť medzi priority jeho rezortu.
Netreba však zabudnúť, že duševné zdravie a wellbeing je téma, ktorá nespadá len pod rezort zdravotníctva, no dotýka sa aj rezortu sociálnych vecí a rodiny či rezortu školstva. Jedine vďaka ich spolupráci bude môcť dôjsť v nasledujúcich rokoch k reálnym viditeľným zmenám.
Čo môžeme urobiť pre wellbeing detí?
1 | Pracujme s deťmi v školách
OECD odporúča, aby sme využívali školy na starostlivosť o duševné zdravie detí a mládeže. Uvádza, že je to ideálne miesto hlavne kvôli povinnej školskej dochádzke a umožňuje nám to prístup ku všetkým deťom bez rozdielu. Adolescenti sú zároveň témam duševného zdravia viac otvorení.
Mnohé programy sa preukazujú ako účinné v zlepšení prospechu a kognitívnych schopností, odolnosti voči náročným situáciám a stresu, a tiež znižujú pravdepodobnosť predčasného ukončenia školskej dochádzky, stredoškolského alebo univerzitného vzdelania (OECD, 2018).
Preventívne programy, ktoré by sme na školách mohli využiť, môžu byť rôzne – tréningy emocionálnych zručností detí, spoznávania a rozvoja silných stránok, psychickej odolnosti, komunikácie a rozvoja dobrých medziľudských vzťahov, preventívne programy proti šikane alebo aj tréningy výchovných zručností rodičov.
2 | Posilnime v školách odborné tímy a vzdelávajme odborníkov
Psychologička Lada Kaliská vidí riešenie v posilnení radov odborných zamestnancov na všetkých typoch i stupňoch škôl. „Práve školský psychológ je ten, ktorý môže, ale aj by sa mal starať o prežívanie a správanie našich detí. Dokonca je schopný regulovať správanie detí, poprípade naučiť deti, ako regulovať svoje vlastné správanie.“
Psychológovia zohrávajú v mnohých oblastiach fungovania školy významnú úlohu. Dokážu tlmiť napätie v kolektívoch, učiť deti zvládať vlastné emócie, zvládať náročné krízové situácie. Zároveň môžu napomáhať diagnostikovať osobnostný potenciál detí, čo môže zásadne ovplyvniť výber ich budúcej profesie. Dokážu s deťmi pracovať na ich silných stránkach a rozvíjať ich jemné zručnosti nevyhnutné pre úspech v 21. storočí.
Mimoriadne opodstatnenie psychológov sme videli aj počas pandémie Covid-19, keď rástol počet detí, ktoré potrebovali odbornú pomoc. Alebo po tragédii v základnej škole vo Vrtúkach, prípadne v situáciách, keď deti prežijú smrť učiteľa či spolužiaka. Psychologička Mária Anyalaiová približuje, že aktuálna situácia psychológom neumožňuje pomáhať deťom v takej miere, ako by bolo potrebné. Psychológovia sú zahltení diagnostikou a pokiaľ sa stane tragická udalosť, do každej triedy sú potrební dvaja odborníci, pričom je potrebné pokryť celý školský systém, a to podľa nej nie je v momentálnej situácii vždy reálne.
Hoci počet školských psychológov od roku 2008 pomaly rastie, stav je podľa Lady Kaliskej alarmujúci. „Len na 14 percentách škôl sa nachádza nejaký školský psychológ,“ hovorí odborníčka a dodáva, že mnohí z tých psychológov pracujú na školách len na čiastočný úväzok.
Aby sme napomohli duševnému zdraviu a wellbeingu detí, je potrebné, aby vedeli odborníci reagovať aj na krízové situácie. Anyalaiová považuje za potrebné vzdelávať odborníkov v oblasti krízovej intervencie a podpory učiteľov a detí počas krízy a po kríze. Zároveň odporúča pripraviť krízové plány pre školy a vyškoliť učiteľov, aby hneď dokázali reagovať. Upozornila tiež na jednu závažnú legislatívnu prekážku a tou je anonymita psychologickej pomoci pre dieťa. „Školskí psychológovia sa pohybujú na hrane zákona, keď poskytujú krízovú intervenciu deťom v škole,“ hovorí psychologička. O tejto pomoci totiž môže vedieť škola alebo poradenské centrum a to môže dieťa odradiť od toho, aby o ňu požiadalo.
„Máme na to legislatívu, a to Dohovor o právach dieťaťa a Zákon o sociálnej kuratele, ktorý hovorí že dieťa má právo požiadať o krízovú intervenciu či už školské alebo zdravotnícke zariadenie aj bez súhlasu rodičov. Najmä vtedy, ak sa nejaké násilie alebo nejaké ťažké veci odohrávajú v jeho rodine,“ vysvetľuje. Napriek tomu sú psychológovia stále neistí, či im chýbajúci explicitný súhlas od rodiča nespôsobí problém.
3 | Personalizujme učenie
Martin Brestovanský hovorí, že koronakríza odhalila, ako veľmi zle sú deti na tom so sebariadením pri učení sa. Deti bez učiteľa nad sebou a jeho tlaku zrazu nevedeli, prečo by sa mali učiť. Posun k zmene vidí v personalizovanom učení. To by malo stáť na 3 pilieroch - obsah, ktorý dáva dieťaťu zmysel, zručnosti, ako napríklad kritické myslenie či komunikácia, a nakoniec charakter.
„Naša krajina nepotrebuje ľudí, ktorí sa nechcú učiť, práve naopak, prichádza obdobie, keď potrebujeme človeka, ktorý sa chce učiť. Ktorý rozumie zložitému svetu okolo nás a ktorý dokáže byť aj prínosom pre ostatných,“ hovorí Viera Grohová. Upozorňuje tiež, že v modernej škole nemôžeme viac rozmýšľať predmetovo, ale musíme mať na mysli 4 jadrové kompetencie detí - kritické myslenie, schopnosť komunikovať, kooperovať a byť kreatívny.
4 | Nezabúdajme na učiteľov
Učitelia sú denne s deťmi v bezprostrednom kontakte. Za posledné roky sú vystavení enormnému tlaku, kritike aj spoločenským zmenám. Roman Veverka z Teach for Slovakia hovorí, že sa v ich organizácii zamerali aj na wellbeing učiteľov, pretože sa často stretávajú s tým, že na školách nachádzajú vyhorených riaditeľov, zástupcov aj učiteľov.
Lepšia situácia nie je ani v zahraničí. Británia si v roku 2017 vytvorila Teacher Wellbeing index, ktorý v roku 2019 ukázal , že viac ako 70 percent učiteľov a ľudí pracujúcich v školstve je vystresovaných, nedokážu spracovať napätie a stres, majú fyzické či psychické problémy, ktoré sú zapríčinené ich prácou. Štúdia UCL Inštitútu vzdelávania konštatovala, že ešte nikdy učitelia neavizovali toľko problémov v oblasti duševného zdravia a wellbeingu ako v súčasnosti.
Psychologička Kornélia Ďuríková hovorí, že je dôležité brať ohľad na to, ako ovplyvňuje žiakov psychická rovnováha a stabilita učiteľa. Ak chceme dosiahnuť pozitívne zmeny u detí, musíme pozerať aj na wellbeing učiteľov a aké majú sami vedomosti a zručnosti v tejto oblasti. Bez toho, aby problematike rozumeli a mali o nej dostatok poznatkov, nedokážu dosahovať zmeny u seba či u detí vo svojich triedach. Mali by sme preto investovať aj do vzdelávania učiteľov. Zároveň upozorňuje, že škola sa musí stať miestom, ktoré učí mladého človeka zručnostiam, ktoré využije v budúcnosti, keď školu opustí. „Mala by pripraviť človeka do života po škole tak, aby mal zručnosti, ktoré mu pomáhajú rozvíjať svoj potenciál a dokázal prispievať k pozitívnemu rozvoju seba a spoločnosti.“
5 | Definujme v každej škole hodnoty
Daniel Masarovič, riaditeľ cirkevnej školy v Malackách a prezident Združenia katolíckych škôl hovorí, že hodnoty sú niečo, čo je pre mladého človeka rozhodujúce z hľadiska zdravého emocionálneho prežívania. „Koronakríza nám ukázala, že ak sa chceme vzdelávať, rozvíjať potrebujeme byť ukotvení, stabilizovaní a spevňovaní práve určitými hodnotami.“
Rovnaký názor má aj Kornélia Ďuríková. Pod témou wellbeingu by sa mali v našich školách skrývať aj hodnoty komunity, o ktoré by sa škola mala opierať a mali by predstavovať úplný základ vo vízii každej školy. „Na to, aby sme vytvorili dobrú klímu v škole, potrebujeme, aby sme uznávali, žili a zdieľali spoločné hodnoty.“
6| Inšpirujme sa aj tým, čo funguje v zahraničí
V zahraničí funguje mnoho vecí, ktoré by sa mohli stať inšpiráciou pre náš systém. Hoci chceme dosiahnuť rovnaké ciele, v mnohých prípadoch nie je možné prevziať identicky postupy, ako sa k nim dopracovať. Môžu za to odlišné východiskové podmienky, ako kultúrne rozdiely či financie. Mnohé veci si ale môžeme osvojiť bez väčších problémov.
Na Islande sa často používa slogan: „Šťastné dieťa, šťastný dospelý.“ Martina Kravčíková z ISEA je Slovenka žijúca na Islande a hovorí, že deti v tejto krajine chodia do školy naozaj rady. Ona sama má dve deti na základnej škole a veľmi sa jej páči, že tu nepreťažujú deti školskými povinnosťami a učením. Majú dostatok voľného času robiť to, čo ich baví. Aby sa deti cítili v školách v pohode a v bezpečí, prispieva k tomu aj vynikajúca komunikácia učiteľov s deťmi a rodičmi. „Veľa sa s deťmi v škole rozprávajú a budujú tak u nich sociálne zručnosti už od prvého ročníka,“ hovorí. V rámci jedného predmetu hovoria o rôznych témach, ako je napríklad priateľstvo. S rodičmi učitelia komunikujú cez e-maily či skupiny na sociálnych sieťach. Vedia teda okamžite, čo sa v ich triede, ale i v škole deje. Môžu na to obratom reagovať, diskutovať a zapájať sa do diania v škole. Učiteľov to neobťažuje, práve naopak, stále rodičov vyzývajú, aby sa na nich s čímkoľvek obracali.
Veľký dôraz tiež kladú na zdravý životný štýl. „Počas prvej prestávky, po obede a tiež v rámci mimoškolských aktivít bývajú deti vonku bez ohľadu na počasie,“ vyzdvihuje návyky, ktoré im pomáhajú k psychickej pohode. Dodáva, že deti majú zakázané nosiť do školy na desiatu nezdravé jedlá, ako sladkosti alebo čipsy, a piť môžu iba čistú vodu. Snažia sa o to, aby každé dieťa robilo vo voľnom čase aspoň jeden šport, čim bojujú proti obezite i drogám, s ktorými tu bol dlhodobo problém.
Blažena Podhoranská zase obdivuje, ako u detí budujú v britskom školskom systéme zdravé sebavedomie. Žije tam už 16 rokov a vo vzdelávacom centre učí deti Slovákov žijúcich v zahraničí. Hovorí, že s takýmito cielenými aktivitami začínajú už pri štvorročných deťoch. Deti si donesú do školy svoju obľúbenú hračku alebo vec a všetkým o nej musia porozprávať. „Akonáhle si učiteľ všimne, že dieťa je viac hanblivé, nemá dostatok sebavedomia, tak sa to rieši pravidelne s rodičmi,“ opisuje ich úprimný záujem, ako pomôcť dieťaťu čo najskôr.
Za pozitívum považuje aj samotné uniformy v školách, ktoré tu majú dlhú tradíciu. Nie sú len praktické, teda že nemusíte riešiť, čo si dieťa oblečie, ale odpadáva aj enormný tlak zapôsobiť touto cestou na rovesníkov.
Páči sa jej tiež, že v školách vedú deti k úctivému a zdvorilému správaniu k druhým, ale aj úcte k sebe samým. Slovo rešpekt je tam veľmi často vyzdvihované v škole i doma.
Okrem toho, že deti veľa čítajú, tak sú stále povzbudzované k tomu, aby písomne vyjadrili svoj názor na to, čo si prečítali. Rozvíjajú tak kritické myslenie, vyzdvihuje Podhoranská.
