Články: Pre študentov
O projekte

 

7 tipov Juraja Hipša, ako pripraviť dobrý projekt a získať grant pre vašu školu

Zuzana Gránska
Autor článku
Foto: Zuzana Gránska
Juraj Hipš viedol 18 rokov neziskovú organizáciu Živica. Vďaka nej získal bohaté skúsenosti, o ktoré sa s učiteľmi rád delí. / Foto: Zuzana Gránska

Dnes sa často stretávame s tým, že školy alebo neziskové organizácie majú možnosť zlepšiť podmienky v školách a vzdelávanie detí aj pomocou získania finančného príspevku od rôznych nadácií, donorov či z eurofondov. Mnohí by takúto finančnú pomoc na realizáciu svojich plánov uvítali, no pripraviť projekt stojí nemálo úsilia a navyše nevedia, ako správne na to. To prináša pri príprave projektov a pokusoch získať grant viacero zásadných chýb. Možno sa im však hneď v úvode vyhnúť.

JURAJ HIPŠ sa v neziskovom sektore pohyboval 18 rokov. Viedol občianske združenie Živica a vďaka aktivitám v rámci Komenského inštitútu podporoval zlepšovanie školstva na Slovensku. Za tie roky sa spolupodieľal na množstve úspešných projektov, ktoré mohli vzniknúť hlavne vďaka finančnej podpore z rôznych grantov. Bol tiež pravidelne súčasťou komisií, ktoré podávané projekty škôl či neziskových organizácií v rámci výziev hodnotili. Jednou z takýchto výziev určených pre školy je aj program Poštovej banky Na každej škole záleží. V rámci neho Komenského inštitút s podporou Poštovej banky školí učiteľov na rôzne témy ako kritické myslenie, zážitková pedagogika alebo i finančná gramotnosť. Na poslednom z workshopov školil učiteľov a riaditeľov škôl v Banskej Bystrici Juraj Hipš práve na tému, ako správne pripraviť projekt a získať pre školu grant. Po absolvovaní všetkých workshopov môžu učitelia od Poštovej banky získať grant na svoj projekt až vo výške 2000 eur.

 

Čo sú najdôležitejšie veci, ktoré je potrebné pri príprave a realizácii projektu zvládnuť bezchybne?

 

1 | Stanovte si jasný a dosiahnuteľný cieľ

Juraj Hipš upozorňuje, že žiadatelia o grant si často nedokážu správne zadefinovať cieľ svojho projektu. „Bežne sa stáva, že v projekte nájdeme cieľ, ktorý je až príliš všeobecný a len ťažko je možné na jeho základe určiť, či žiadatelia spravili v projekte nejaký pokrok,“ objasňuje. „Stanovte si v školách také ciele, ktoré chápu deti aj učitelia,“ hovorí J. Hipš. Jednoduché a jasné ciele, ktoré možno merať sú podľa neho základom každého dobrého projektu. Hovorí, že vďaka tomu učitelia i žiaci vidia, či sa im podarilo naplniť to, čo si stanovili. Ideálny cieľ znie napríklad takto: Tento školský rok znížime množstvo komunálneho odpadu o 20 percent na našej škole. Takýto cieľ je špecifický, merateľný, akceptovateľný, realistický a časovo ohraničený.

„Na konci každého projektu vždy prebieha evaluácia, teda hodnotenie projektu. Tam sú dve úrovne. Za prvé samotná škola by mala vedieť vyhodnotiť, či sa im podarilo naplniť ich cieľ a za druhé donor sleduje, či sa projekt podarilo zrealizovať, ako bol úspešný a následne ukázať aj iným školám pozitívne príklady,“ objasňuje J. Hipš ďalší z dôvodov, prečo je cieľ dôležitý. Dopĺňa, že zadefinovať cieľ správne je významné aj z pohľadu hodnotenia projektov. Ten má totiž pri hodnotení projektu komisiou najviac bodov.

 

2 | Zvoľte si dobré aktivity, ktoré podporujú váš cieľ

„Každá aktivita by mala smerovať k dosiahnutiu stanoveného cieľa,“ upozorňuje J. Hipš. Ak sme si ako cieľ stanovili vybudovať školskú záhradu, všetky aktivity by mali smerovať k tomu, aby záhrada vznikla. Aktivitou je napríklad dizajnovanie záhrady, realizácia záhrady, príprava výučbových programov do záhrady a pod. „Dôležité je, aby tieto aktivity spolu vytvárali nejaký logický celok. Vzájomne sa podporovali a dopĺňali,“ tvrdí.  

 

3 | Pripravte si harmonogram

Každý projekt by mal mať časový harmonogram, kedy sa čo bude realizovať. „Vždy by sme mali pri tvorbe tohto plánu myslieť na cykly v rámci školského roku. To znamená, že by sme mali brať do úvahy, kedy sú prázdniny, testovania či maturity. Na základe toho by mal vzniknúť časový harmonogram.“ Zlé načasovanie môže podľa Juraja Hipša zmariť mnohé úsilie. Ak sa napríklad bavíme o projekte vybudovania školskej záhrady a jeho dokončení, tak ho určite nenaplánujeme počas týždňa, keď sa robí Testovanie 9.

 

4 | Projekt píšte jednoduchým jazykom

Samotné deti by mali chápať, o čom je daný zámer a čo sa ide realizovať. Čím komplikovanejšie projekt pôsobí, tým horšie. „Nikdy sa neoceňujú vysoko sofistikované projekty písané ťažkým jazykom. Je oveľa lepšie napísať to jednoducho. Nech tam cítiť srdce a autenticitu, že to chcú robiť,“ vysvetľuje J. Hipš.

 

5 | Projekt nesmie stáť na jednom človeku

„Dôležité je, keď škola projekt podáva, aby nestál na jednom učiteľovi, ale boli do neho zapojení viacerí ľudia,“ hovorí Hipš. Učiteľ má podľa neho veľa práce, býva do toho najviac zainteresovaný a všetka zodpovednosť končí na ňom. „Dobrý projekt vyzerá tak, že už pri samotnej príprave sa do neho zahrnú aj ďalší účastníci.“ To znamená, že ak chcú na škole zaviesť Hejného metódu matematiky, tak sa o tom kolegovia pobavia, pôjdu spolu na školenie, kúpia si pomôcky a pod. „Dôležitý je práve ten krok, že už pri samotnej príprave zapájam do písania a navrhovania projektu ďalších ľudí,“ vysvetľuje. Jednou z najčastejších chýb je, že projekt už majú napísaný, schválený a vtedy začnú hľadať, kto im s tým môže pomôcť. „To nie je ideálny prístup, lebo to nemusí byť práve ich téma, nemusia byť stotožnení s cieľom a rovnako môžu mať pocit, že sa k tomu nemohli vyjadriť,“ hovorí. Pripomína, že je ideálne, ak si po definovaní cieľa určia aj zodpovednosť za jednotlivé aktivity. „Väčšina projektov počíta aj so zapojením žiakov. Hlavne starší žiaci sú schopní mnohé aktivity viesť a zrealizovať. Treba im v tom dať šancu,“ nabáda Hipš, aby sme sa nebáli dôverovať aj deťom.

 

6 | Definujte si kvantitatívne a kvalitatívne indikátory

Vďaka nim vieme sledovať, ako sa nám v projekte darí. „Ak sme si dali za cieľ napr. znížiť množstvo komunálneho odpadu o 10 percent v tomto školskom roku, tak indikátor k jednotlivým školským aktivitám môže byť koľko osvetových akcií sme k tomu spravili, koľko košov na separovaný odpad sme zakúpili, koľko výučbových programov sme o triedení odpadu spravili,“ vysvetľuje Juraj Hipš. „Hoci ide o čiastkové veci, je to dobré v tom, že vidíme, ako nám odsýpa, čo sme si stanovili a či sa nám darí plniť“ dopĺňa.

V rámci manažmentu projektu je dobré vytvoriť si pravidelné stretnutia, kde sa informujeme, čo sa dialo. „Dôležitá vec, na ktorú sa často zabúda je, že ak sa nám už niečo podarí zrealizovať, tak je dobré sa s tým pochváliť a osláviť to. Mali by sme ukázať, že to ide dobre. Veľakrát sa len projekt odmaká, ľudia sú na konci vyšťavení a to je všetko,“ hovorí. Ak napr. vybudujeme školskú záhradu, je podľa neho dôležité urobiť v nej oslavu a užiť si moment dobre vykonanej práce. To zároveň možno robiť aj pri menších aktivitách počas práce na projekte. „Môže to byť maličké posedenie, ale je dôležité nezabúdať sa oceniť a navzájom povzbudiť,“ myslí si.

 

7 | Skôr, ako projekt podáte, vložte ho do rúk nezávislému človeku

Juraj Hipš odporúča, aby si učitelia po tvorbe projektu našli čas aj na to, že oslovia nezávislého človeka a dajú mu svoj projekt prečítať. Uvidí v ňom veci, ktoré im mohli uniknúť a môže im tak zásadne spätnou väzbou pomôcť. „Môže ich upozorniť na to, že tam niečo nie je úplne jasné a pomáha to tomu, aby aj členovia komisie chápali daný zámer a čo v tom projekte chcú dosiahnuť,“ uzatvára.

 


Článok vznikol v spolupráci s Poštovou bankou.

Čítajte viac o téme: Granty
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Si učiteľ? Prihlás sa do nášho newslettru a získaj novinky a inšpirácie z oblasti vzdelávania.