Články: Pre študentov
O projekte

 

Ondrej Gažovič: Kritické myslenie by malo byť filozofiou života

Zuzana Gránska
Autor článku
Foto: Zuzana Gránska
17
Galéria >
Ondrej Gažovič, lekor kritického myslenia / Foto: Zuzana Gránska
 

ONDREJ GAŽOVIČ vyštudoval medzinárodné vzťahy a právo. Neskôr pracoval 5 rokov v diplomacii. Zaoberal sa verejnou diplomaciou, bezpečnostnou politikou a protokolom pri sprevádzaní najvyšších ústavných činiteľov. Tento hektický svet pred dvomi rokmi opustil kvôli rodine a začal pôsobiť ako lektor kritického myslenia a argumentačných zručností. Učí o ňom hlavne stredoškolákov a vysokoškolákov, vedie aj kurzy pre učiteľov a s kolegami z Akadémie kritického myslenia školí firemných klientov.

S Ondrejom Gažovičom sme sa stretli na workshope Kritické myslenie v Banskej Bystrici, ktoré pre učiteľov pripravil Komenského inštitút s podporou Poštovej banky v rámci programu Na každej škole záleží.

 

Viete, čo je najťažšia úloha na svete? Myslieť.

(Ralph Waldo Emerson)

Čo je kritické myslenie a naozaj ho potrebujeme?

Lektor Ondrej Gažovič hovorí, že žijeme v dobe plnej vymyslených či nekvalitných informácií. Mnohí ľudia sú v tejto záplave informácií stratení a nevedia, ako ich vyhodnocovať. Aj preto sa stále viac do popredia dostáva téma kritického myslenia. „Kritické myslenie je praktická zručnosť, ktorá nám umožňuje lepšie sa zorientovať v množstve informácií, ktoré sú okolo nás a posúdiť ich kvalitu, nájsť medzi nimi súvislosti a formulovať vlastné argumenty,“ vysvetľuje Gažovič.

„Tak ako si mladí ľudia dokážu vyberať značky tenisiek či telefónov, mali by toto uvažovanie preniesť aj do sveta informácií,“ myslí si.  Ak čítajú nejaké správy v novinách alebo na sociálnych sieťach, mali by sa zamyslieť, kto je ich pôvodcom a či môžu byť kvalitné. Čoraz dôslednejšie si uvedomovať, že informácie, ktoré sa k nim dostávajú, nie sú rovnocenné, a tak k nim aj pristupovať a overovať si ich. Rozlišovať medzi faktami a názormi ľudí. A hoci zdravá zvedavosť patrí k základným predpokladom kritického myslenia, Ondrej Gažovič tvrdí, že nie je naivný, že si ľudia budú overovať každý jeden článok či správu na sociálnej sieti, ktorú prečítajú. Bolo by to časovo neúnosné. „Práve preto by si mali dôsledne vyberať, aké médiá budú sledovať a komu môžu dôverovať,“ upozorňuje. Vďaka takémuto výberu klesá podľa jeho slov pravdepodobnosť, že sa dostanú k chybným informáciám. Kvalitné médiá sa navyše za prípadnú chybu ospravedlnia, dezinformačné weby nie.

Rád prirovnáva študentom pravidelné čítanie nekvalitných informácií k jedeniu hamburgerov. „Ak si dám jeden raz za mesiac, nič sa nestane a moje zdravie to nijako neovplyvní. Rovnako môžu študenti raz za čas čítať bulvárne informácie alebo surfovať na Instagrame celebrít. Mali by ale rozmýšľať nad tým, čo robia dennodenne. Nekonzumovať veci automaticky. Ak budem jesť denne hamburgery, odrazí sa to na mne rovnako, ako keď budem čítať denne nekvalitné informácie a hoaxy,“ približuje Gažovič.

Hoci kritické myslenie odkazuje na zbieranie a analýzu informácií, nevníma ho ako nástroj, ktorý vám má umožniť prebiť oponentov svojimi argumentmi. Mala by to byť akási filozofia života. Zvedavosť, ktorá vás bude prirodzene sprevádzať životom a viesť vás cestou, ako byť v živote úspešnejší, spokojnejší alebo užitočnejší pre svoju komunitu či spoločnosť.

Každý deň sa dostávame do situácií, kedy musíme zaujať stanovisko, ktoré vyžaduje naše kritické myslenie. Či už si vyberáme práčku alebo počúvame tvrdenia populistického politika, náš mozog vytvorí nejaký záver. Následky môžu byť bezvýznamné, ale i fatálne. Zle vybratý partner, škola, kariéra, nezdravý životný štýl, hlas vo voľbách,... To všetko sa odvíja od toho, ako sme vyhodnotili informácie, ktoré sme mali k dispozícii a ovplyvní to, ako bude náš život vyzerať.

 

Prečo sa často pri tvorbe záverov mýlime?

„Mýlime sa z mnohých dôvodov. Svet je stále komplikovanejší, často nemáme k dispozícii všetky dôležité informácie. Ponáhľame sa a robíme skratkovité rozhodnutia. Priamo v nás, v našom spôsobe uvažovania, sú tiež zakomponované isté typy kognitívnych omylov. Inokedy nás zase niekto cielene oklame alebo zmanipuluje,“ vymenúva Gažovič. Nemenej významné vidí pri našom rozhodovaní aj emócie. „Často dávame viac na emócie a na prvý dojem ako na fakty,“ dopĺňa.

Čítanie faktov a zistení vedcov je pre ľudí väčšinou nezáživné. Preto často počúvame tých, ktorí nám predstavujú skratky k informáciám, no neraz nás zavedú do zlej uličky. Síce na prvý pohľad môže ich tvrdenie dávať zmysel, ale ak by sme sa ponorili hlbšie, pochopili by sme, že ide o veľký omyl.

Ondrej Gažovič tiež hovorí, že informácie, ktoré sa k nám dostávajú si aj sami často prekrúcame tak, aby sme si ich lepšie zapamätali, a tak vznikajú nežiadúce odchýlky. Preto by sme sa mali učiť formulovať svoje tvrdenia jasne a stručne, aby boli ľahko zapamätateľné. Ak chceme nejaké tvrdenie šíriť, mali by sme najprv hľadať primárne zdroje a overiť si pôvodcu danej informácie.

 

Kritické myslenie vyžadujú aj zamestnávatelia

Kritické myslenie zohráva stále významnejšiu rolu aj na pracovnom trhu. Analytici spoločnosti McKinsey robili výskum a odhadli, že v roku 2030 bude 400 až 800 miliónov súčasných pracovných pozícii ohrozených. „Znamená to, že tieto pozície, ktoré dnes máme, dovtedy môžu zmiznúť v dôsledku automatizácie, robotizácie alebo umelej inteligencie,“ vysvetľuje Gažovič. Ktoré zručnosti by teda mali mladým ľuďom pomôcť, aby v budúcnosti uspeli? Vedci sa často pýtajú významných zamestnávateľov ako Google či Microsoft, akých ľudí zamestnávajú a čo od nich vyžadujú. Na úplnom vrchole požadovaných zručností bývajú analytické vlastnosti, verbálna komunikácia a práca v tíme. „Práve tieto kompetencie úzko súvisia s kritickým myslením a je potrebné ich rozvíjať už v školách,“ myslí si Ondrej Gažovič.

Priamo kritické myslenie zaradilo na vrchol rebríčka potrebných zručností v reporte Budúcnosť práce z roku 2016 aj Svetové ekonomické fórum. Zatiaľ čo v roku 2015 bolo na zozname zamestnávateľov kritické myslenie na štvrtej pozícii, v roku 2020 má byť druhou najdôležitejšou zručnosťou. Ako prvú označili „komplexné riešenie problémov“ a tretiu priečku zastúpila „kreativita“.

A prečo je aj pre zamestnávateľov zručnosť kritického myslenia tak vzácna? „Vďaka kritickému mysleniu môžeme lepšie porozumieť svetu a javom, ktoré zažívame či vnímame v spoločnosti. Pomáha nám tiež znížiť šancu toho, že nás niekto jednoducho oklame alebo zmanipuluje. Keď rozvíjame kritické myslenie, dokážeme tiež lepšie dosahovať svoje ciele a účinnejšie pomáhať k tomu, aby sa v našej spoločnosti žilo lepšie,“ približuje lektor.

 

Učitelia sa školili, ako deti učiť kriticky myslieť

„Projekt Na každej škole záleží prináša školenia pre učiteľov, aby sa mohli profesionálne rozvíjať, aby lepšie porozumeli potrebám dnešných detí  a spôsobu, akým chcú študenti prijímať informácie. Vďaka workshopom chceme takúto možnosť dopriať učiteľom na celom Slovensku. Začali sme v Banskobystrickom kraji a postupne budeme prichádzať aj do ďalším regiónov, aby učitelia z celého Slovenska mali rovnaké možnosti," povedala Lýdia Žáčková z Poštovej banky. Pedagógovia vďaka sérii workshopov získajú profesionálny rozvoj a školy finančný príspevok na realizáciu svojich projektov.

Do zoznamu dôležitých tém pre učiteľov sa v rámci workshopov dostalo aj kritické myslenie, ktoré priblížil učiteľom Ondrej Gažovič.

„Kritické myslenie je praktická zručnosť, ktorú je možné rozvíjať u každého človeka,“ upozornil v úvode učiteľov lektor. Práve preto považuje za potrebné zahrnúť ho do každodenného vyučovania v školách. „Možno s ním pracovať prostredníctvom tréningov, zážitkového vzdelávania, rolových hier a pod. a postupne rozvíjať potenciál kritického myslenia. Je to prierezová téma, ktorá sa dá zakomponovať prakticky do všetkých predmetov na školách,“ priblížil.

Na workshope Kritické myslenie realizovanom v rámci programu Na každej škole záleží s podporou Poštovej banky, sa stretli učitelia z rôznych miest Slovenska. Ondrej Gažovič ich sprevádzal praktickými aktivitami, ktoré môžu vniesť prirodzene do svojho bežného vyučovania so žiakmi.

V jednotlivých aktivitách sa venovali rôznym cieľom. V jednej upriamili pozornosť na to, aké dôležité je všimnúť si, kto stojí za jednotlivými tvrdeniami a že každý autor tvrdenia má nejaký záujem alebo že ak niečo tvrdíme, mali by sme to vždy vedieť vysvetliť. Úspech mala aj aktivita, ktorá poukázala na to, že je možné povedať veľa klamstiev tým, ak hovoríme iba selektívnu pravdu. Ak totiž pravdu nepovieme v kontexte, dokážeme ľudí zásadne klamať.

 

Petra Belanová, riaditeľka v Základnej škole s materskou školou Brehy, ocenila praktické ukážky, ako možno žiakom kritické myslenie v rámci hodín približovať a používať ho. Hovorí, že ich škola prechádza tento rok na blokové vyučovanie a plánujú na hodinách kritické myslenie implementovať intenzívnejšie. Verí, že im pomôže deti rozvíjať lepšie ako sú zvyknutí učitelia pri tradičnom vyučovaní. Približuje, že sa dnes na hodinách často venujú jednej téme, ktorú potom na viacerých predmetoch s deťmi analyzujú a idú v nej do hĺbky. „Učiteľ má možno náročnejšiu prípravu na takéto blokové vyučovanie, ale potom je už deťom iba sprievodcom na vyučovaní a pracujú samy,“ vysvetľuje riaditeľka. „Kritické myslenie je pri takomto prístupe veľmi dôležité. Deti musia byť samostatné, a zároveň dokázať spolupracovať v tíme,“ dopĺňa.

Riaditeľka hovorí, že s Ondrejom Gažovičom sa už na jednom workshope stretla a na svojich hodinách už sama s kritickým myslením začala. Ako príklad uvádza, že na jej hodine prírodovedy, kde sa učili o živočíchoch, dala deťom tvrdenie „Mäso je pre nás zdravé“. Deti mali následne v dvoch skupinách nájsť argumenty- prvá skupina rozmýšľala prečo je zdravé a druhá zas, prečo nie je. Potom spolu diskutovali. „Bolo to veľmi zaujímavé. Na to, že išlo o štvrtákov, bolo úžasné sledovať ako si s tým poradili. Sama som bola prekvapená,“ spomína. „Deti nie sú naučené, aby na hodinách pracovali takýmto spôsobom, no je to pre ne perfektný zážitok. A spätná väzba od detí i rodičov je niečo neuveriteľné,“ dodáva nadšene. Myslí si, že deti napĺňa práve to, že to nie je len o poučkách, ale musia pri tom tvoriť a samostatne myslieť. Chce, aby s kritickým myslením začali na svojich hodinách pracovať viacerí kolegovia, preto sa prišli spoločne inšpirovať aj na workshop v B. Bystrici.

 

Andrea Jenatová učí na Základnej škole v Hliníku nad Hronom deviatakov slovenčinu. V rámci programu Na každej škole záleží, ktorý vznikol s podporou Poštovej banky, sa zúčastnila už na druhom workshope. Hovorí, že sa zapísala na všetky štyri, ktoré boli v ponuke, pretože témy považovala za mimoriadne atraktívne. „Bežne takéto školenia ako učitelia nemáme a téma kritického myslenia ma zaujala obzvlášť. S deviatakmi sa dá už veľmi pekne pracovať a verila som, že tu dostanem nejaký návod, ako to správne na hodinách s nimi uchopiť,“ hovorí učiteľka. Je presvedčená, že práve smerom kritického myslenia by sme sa mali na hodinách uberať. „Len testami deti neohúrime a určite nevybudujeme u nich vzťah k učeniu,“ myslí si. Takýto prístup by mohol priniesť svoje ovocie, pretože deti sú vtedy zaujaté úplne inak. Mladí ľudia sa podľa nej chcú rozprávať na rôzne témy, chcú diskutovať, dozvedieť sa viac, len na to nemajú dostatok priestoru. Spomína, že naposledy chceli diskutovať napríklad o voľbách a je rada, že sa o dianie v spoločnosti zaujímajú. Snaží sa im preto vždy, keď je to možné, aspoň 10 minút na hodine vyčleniť na rozvíjanie kritického myslenia, napr. prostredníctvom tém, ktoré rezonujú v spoločnosti. Veľmi zaujímavé bolo pre ňu sledovať diskusiu a argumenty žiakov na tému používania mobilných telefónov v školách či sociálne siete.

Učiteľka hovorí, že hoci v nejakej miere už na hodinách so žiakmi s kritickým myslením pracuje aj dnes, konkrétne aktivity s Ondrejom Gažovičom jej dali ďalšiu inšpiráciu, ako ho zahrnúť pravidelne prirodzene do svojich hodín.

 

Zo Základnej školy s materskou školou z Kokavy nad Rimavicou sa workshopu zúčastnila riaditeľka školy Jana Gondová. Hovorí, že aj u nich v nejakej miere každý učiteľ využíva aktivity, ktoré vyžadujú kritické myslenie od svojich žiakov, no bola by rada, ak by sa mu venovali viac. „Nie každý učiteľ má však rád zmeny, má svoj štýl práce a nemá potrebu niečo meniť, ak mu prináša dobré výsledky. Ale je mnoho takých, ktorí takéto zmeny vítajú,“ hovorí. Aj preto sa ich na workshope zúčastnilo z ich školy viac. Jana Gondová hovorí, že workshop bol pre ňu do praxe prínosný a teší sa na ďalšie plánované školenia, ktoré ich spolu s Komenského inštitútom a Poštovou bankou čakajú v najbližšom období.

 


Článok vznikol v spolupráci s Poštovou bankou.


Fotogaléria



Čítajte viac o téme: Kritické myslenie
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Si učiteľ? Prihlás sa do nášho newslettru a získaj novinky a inšpirácie z oblasti vzdelávania.