Koľko času trávia vaše deti na sociálnych sieťach? Aj vy ste sa v tom už stratili? Potom by ste mali spozornieť, pretože výskumy hovoria, že deti, ktoré trávia viac času na Facebooku, Instagrame či iných sociálnych sieťach, sa cítia menej šťastné.
Dlhodobá britská štúdia zistila, že za všetkými virtuálnymi smajlíkmi a usmiatymi selfies dospievajúcich detí na sociálnych sieťach, nie je všetko dokonalé. Pod drobnohľad si zobrala dopad sociálnych médií na pocit spokojnosti u 10 – 15 – ročných detí. Zistila zarážajúcu vec – čím viac času deti trávia na sociálnych sieťach, tým menej sa cítia šťastné.
Výskum realizoval tím ekonómov z University of Sheffield a dokázal, že čím viac času trávia deti četovaním na Facebooku, Instagrame alebo WhatsAppe, tým sa cítia menej spokojné so svojou prácou v škole, so školou, do ktorej chodia, svojím výzorom, rodinou a celkovo s ich životom.
Experti zistili, že dokonca už aj jedna hodina na sociálnych sieťach denne znižuje pravdepodobnosť, že dieťa bude úplne spokojné so svojím životom, až o 14 percent. Pri deťoch, ktoré žijú v domácnosti len s jedným rodičom, to má dokonca trikrát vyšší nepriaznivý dopad na ich spokojnosť.
A čím je dieťa mladšie, tým môže byť dopad na jeho psychiku ešte horší. Iná štúdia upozornila, že na sociálne siete sa dostávajú už aj deti, ktoré majú 8 rokov. Takmer polovica 8 – 11-ročných detí bez premýšľania súhlasí s podmienkami webu pri vytváraní konta a užíva si svoj nový život na Facebooku, Youtube či Instagrame. A to napriek tomu, že podmienkam používania, ktoré práve odklikli, vôbec nerozumeli. Organizácie zodpovedné za bezpečnosť detí online i politici bijú na poplach. Deti prichádzajú do virtuálneho sveta nepripravené a veľmi zraniteľné. A pravdou je, že mnohí rodičia o tom, že ich deti majú vytvorené kontá na sociálnych sieťach, ani nevedia.
Čas, ktorý dospievajúce deti trávia online, sa v porovnaní s televíziou za poslednú dekádu zdvojnásobil, tvrdí report spoločnosti Ofcom. Rodičia i vychovávatelia detí by preto mali byť omnoho viac ostražití a všímať si, aký individuálny dopad majú sociálne siete na ich vlastné deti.
Prečo sú deti nešťastné?
Vedci tvrdia, že sledovanie online médií vedie deti k negatívnym pocitom predovšetkým preto, lebo sa vďaka nim vzájomne porovnávajú. Ľudia tu majú tendenciu zobrazovať realitu v ideálnom stave, no taká zďaleka nie je. A deti túto skutočnosť nedokážu denne vyhodnocovať.
Ďalšími neželanými efektmi častého používania sociálnych sietí sú u dospievajúcich detí nedostatok spánku, depresie, ale i samovraždy, tvrdia vedci.
Depresie a stres im môžu spôsobovať navonok aj úplne banálne veci ako počty lajkov alebo komentáre, ktoré sa pod ich statusmi objavia. Deti totiž dokážu byť online ďaleko krutejšie ako v reálnom živote. Alebo ľahko začnú niekoho na internete šikanovať.
Médiá koncom roku 2017 priniesli správu, že v USA za posledných 5 rokov výrazne vzrástol počet samovrážd tínedžerov. A hoci analýza tohto stavu nepriniesla jasné vysvetlenie dôvodov, štúdia hovorí práve o možnej súvislosti s veľkým nárastom používania sociálnych médií.
Tínedžeri sami priznávajú, že sa cítia zle, keď si prezerajú príspevky svojich priateľov. „Všetci zverejňujú samé dokonalé veci,“ hovorí 16-ročná Beáta, ktorá je na Instagrame a Facebooku denne aj 3 hodiny. „Nikto tam nedáva nič negatívne, čím si prechádza,“ dodáva. Napriek tomu priznáva, že tam denne chodí, pretože by sa cítila pozadu a mala by obavy, že by do partie spolužiakov a kamarátov nezapadala.
„Najhoršie vnímam, keď si deti fotia nové a drahé veci a dávajú to na nástenky týchto sietí alebo to posielajú do skupiny. My sme len nedávno dovolili synovi, aby si nainštaloval Viber, lebo bol už posledný v triede, kto ho stále nemal, a vidím, že to vôbec nezvláda,“ hovorí mama 12-ročného Kamila. „Stále ma upozorňuje, že nejaký kamarát dostal od rodičov najnovší iPhone, iný kopačky za 200 eur... My ho vychovávame k skromnosti a toto nám značne začalo narúšať pokojný život,“ vysvetľuje Kamilova mama. Uvedomuje si, že veci, ktoré mu doteraz vôbec nechýbali, ho zrazu začali trápiť.
Viac článkov o zodpovednom používaní technológií nájdete aj TU:
Najškodlivejší je Instagram
Vplyvom sociálnych sietí na mentálne zdravie mladých ľudí sa zaoberal aj výskum Royal Society for Public Health vo Veľkej Británii pod názvom #StatusOfMind. Zúčastnilo sa ho 1500 tínedžerov a mladých ľudí vo veku 14 až 24 rokov. Vo výskume sa ich pýtali na najpoužívanejšie sociálne médiá, a to Facebook, Snapchat, Twitter, Youtube a Instagram.
Ukázalo sa, že až 4 zo skúmaných sociálnych sietí prispievajú u detí k úzkosti a depresii. To, že vidia, ako si známi i neznámi ľudia stále užívajú život a cestujú, majú najnovšie veci, luxusné autá, domy, to všetko ich privádza do stavu, že niečo v ich živote nie je v poriadku a že o niečo prichádzajú.
Mladí ľudia tiež trpia v dôsledku sociálnych médií problémami so spánkom. Keďže sú často do noci hore na sociálnych sieťach, hromadí sa im spánkový deficit, ktorý vedie k únave a ťažkostiam v každodennom živote, nižšej sebadôvere a stresu.
Až 9 z 10 dievčat vo výskume uviedlo, že nie sú spokojné so svojím telom. Na sociálnych sieťach denne pribúdajú milióny fotografií, z ktorých je len minimum neupravených. Aj z toho dôvodu, že práve Instagram tieto negatívne pocity mladých umocňuje, dopadol medzi sociálnymi sieťami so svojím škodlivým vplyvom na mentálne zdravie mladých najhoršie.
Sociálne médiá sa stali priestorom v ktorom formujeme a budujeme naše vzťahy, vlastnú identitu, vyjadrujeme samých seba a učíme sa o svete okolo nás. Svojou podstatou sú jednoznačne spojené s naším mentálnym zdravím. - Shirley Cramer CBE, riaditeľ RSPH
Nezakrývajme si oči
Nie všetko, po čom deti túžia, ich robí šťastnými. Na to sme tu my dospelí, aby sme dokázali nájsť vo všetkom mieru a umožnili deťom vyrásť v zdravé a sebavedomé osobnosti. Sociálne médiá sú fenoménom, ktorý dnes deťom viac pohody berie ako pridáva. Je ťažké mať to pod kontrolou, ak má dieťa vlastný mobil či tablet. A mnoho rodičov priznáva, že sami potrebujú v tomto smere poradiť. Ak patríte k tým, ktorí si nevedia rady a dohováranie deťom nezaberá, stále sú tu možnosti, ako si pomôcť, kým deti budú natoľko zrelé, že si nebudú kontrolovať mobily každé tri minúty.
Napríklad aplikácia ESET Parental Control patrí medzi tie, ktoré sa ľahko dajú nainštalovať do zariadenia dieťaťa. Obmedzí mu čas, ktorý na mobile trávi hraním či sledovaním webových stránok a využívaním aplikácií. Umožňuje dokonca nastavenie, v ktorých časoch môže dieťa aplikácie využívať. Mnohé deti sa vo výskume RSPH priznali, že sa v noci budia a prezerajú si, čo sa na sociálnych sieťach udialo. Na noc je preto lepšie im ich zablokovať. Treba mať na pamäti, že v období rastu a dospievania je pre deti zdravý spánok kľúčový. Prospieva fyzickému i duševnému zdraviu dieťaťa a zlepšuje aj jeho akademické výsledky. Ak sa dieťa nedokáže ovládať samo, aj týmto spôsobom mu môžete zamedziť, aby v noci siahalo po mobile. A čo je podstatné, stále máte vďaka aplikácii ESET Parental Control podrobný prehľad o tom, aké stránky a aplikácie si dieťa prezerá a koľko času na nich trávi.
Takéto moderné zlepšováky nás však výchovnej úlohy nezbavujú. Pomáhajú nám len preklenúť tie najťažšie obdobia, aby deti neprestávali v krehkom období dospievania vnímať reálny svet. Deťom musíme aj naďalej vysvetľovať dôvody, prečo je potrebné mať vo všetkom mieru a ako na nás používanie sociálnych médií vplýva. Vzdelávanie detí o dopadoch sociálnych médií môžu zintenzívniť aj školy. Britská detská komisárka Anne Longfield upozorňuje, že dnešné školy už učia deti veľa o bezpečnosti online, menej však už hovoria s nimi o emocionálnych zmenách, ktoré majú sociálne siete na svedomí. Aj v tomto smere by sme mohli urobiť krok vpred - k lepšiemu zdraviu a spokojnosti detí.
