Menej naháňania, plánovania a viac voľnosti odporúčajú odborníci vložiť do života detí. Inak z nich vychovávame úzkostných a depresívnych ľudí, myslia si.
Človek si len málokedy dobrovoľne uvedomí, aký hektický život žije. Väčšinou k vytriezveniu, že sa nemáme kam ponáhľať, ľudia dospejú po zákernej chorobe či nehode, kedy si opäť uvedomia, aký je život krehký. Práve v týchto chvíľach si životné priority poskladáme opäť odznova a prehodnotíme, ako investujeme náš čas.
Ale čo je najhoršie, tento uponáhľaný život dlhodobo dokážeme prenášať aj na deti. A vôbec sa nezamýšľame nad tým, či im to prospieva. Od materskej školy im plánujeme množstvo krúžkov, aby sa náhodou nenudili alebo niečo nezmeškali. Hodiny hudby, tanečná, gymnastika, prípadne nejaký cudzí jazyk alebo aj dva, aby sa rozvíjala aj hlava a cez víkend aspoň plávanie. „Ak chce dnes niekto uspieť, nemôže predsa zaháľať,“ myslí si väčšina z nás. Ale psychológovia a pediatri bijú na poplach a tvrdia, že sa veľmi mýlime. Deti sa potrebujú hrať viac. Nerobiť nič, len sa slobodne hrať. Nie s trénermi, nie s učiteľmi. Osamote alebo s rovesníkmi. A žiadna aktivita nie je pre ich zdravý vývin dôležitejšia, upozorňujú odborníci.
Prečítajte si tiež: Prestaňme uháňať naše deti
Ideálny čas na zdravé plánovanie je začiatok školského roka
September je ideálnym časom pre rodičov škôlkarov i školákov, aby si premysleli, ako bude celý rok dieťaťa vyzerať. Aby si napísali na papier, koľko času pri čom bude tráviť a nedovolili, aby prepínalo svoje sily. Najlepšie vedia odhadnúť, ako je na tom dieťa akademicky, koľko času bude potrebovať denne, aby svoje školské povinnosti zvládlo bez stresu.
Najmä na začiatku školského roka je dôležité, aby rodičia pomohli školákom, predovšetkým tým menším, so štruktúrovaním ich času. Školáci by mali striedať čas na prípravu do školy s časom na oddych a zábavu, tvrdí detská psychologička a výskumná pracovníčka Mária Balážová.
Pre množstvo detí je návrat do školských lavíc často aj návratom k tlaku, úzkostiam a starostiam. Najmä prvé dni a týždne môžu byť pre celú rodinu preto náročné. Podľa psychologičky by rodičia mali svojim deťom pomôcť už od prvých týždňov s rozdelením ich času. "Nielen na prípravu do školy, ale aj na relax a vytvoriť tak rituály, ktoré uľahčia fungovanie celej rodine," hovorí Balážová.
„Je potrebné dodržiavať akúsi formu striedania času na prípravu na vyučovanie s časom na oddych a hru," zdôrazňuje psychologička. Dopĺňa, že sa nesmie zabúdať na to, že deti potrebujú počas pracovného týždňa aj takýto čas. "Pre dieťa je hra najlepším prostriedkom, ako sa uvoľní a oddýchne si," dodáva Balážová.
Prečo je voľná hra pre deti taká dôležitá?
Americkí pediatri zdvíhajú varovný prst, že nie je správne, že sme slobodnú hru začali v životoch detí podceňovať a počíta sa len to, čo sa učia v škole, na krúžkoch či z kníh. Voľná hra je podľa nich nevyhnutná. Vydali preto správu The Power of Play: A Pediatric Role in Enhancing Development in Young Children, v ktorej na voľnú hru detí upozorňujú a vyzývajú lekárov, aby pred rodičmi, ale aj učiteľmi, zdôrazňovali túto oblasť detského života. Doslova radia, aby pediatri „predpisovali hru“ malým deťom popri všetkých radách o výžive a vývinových odporúčaniach. Cieľom ich správy je podporiť rovnováhu v životoch dnešných detí.
Mnoho odborníkov súhlasí, že trend priveľkého zaťažovania detí neveští nič dobré. Ani pre spokojné detstvo, ani pre dospelosť. Voľná hra, ktorej je každodenne venovaný stále menší priestor, má však veľa pozitív. Povzbudzuje deti v rozvíjaní spolupráce, kreativity, schopnosti riešiť problémy, teda v zručnostiach dôležitých pre ich úspech v dospelosti. „Hra nie je len o zábave, ale o riskovaní, experimentovaní a testovaní hraníc,“ uvádzajú pediatri v reporte. Inde píšu, že hra podporuje prechod od závislosti k nezávislosti, od ovládania rodičom k sebaovládaniu a podporuje samostatnosť.
Psychológovia, ktorí sú v asociácii AAP, vrátane Petra Graya z Boston College, ktorý sa tejto problematike venuje už roky, tvrdia, že následky nedostatku hry môžu byť strašné, vrátane psychických problémov v období dospievania. Aj to je dôvodom, prečo akadémia hovorí, aby sme začali meniť naše zmýšľanie o hre. Jej pochopenie nám otvorí obzory, pretože tu nejde len o jednoduché nezmyselné ničnerobenie. Je to aktivita, ktorá je absolútnym základom pre zdravý vývin každého dieťaťa.
Ako by mala takáto hra vyzerať?
Správa pediatrov napríklad nezahŕňa vo svojich odporúčaniach videohry alebo iné hry pomocou technológií. Michael W. Yogman, M.D., vedúci štúdie pôsobiaci na Harvardskej lekárskej univerzite, si dokonca myslí, že technológie sú prekážkou k voľnej hre.
„Pre malé deti sú často digitálne médiá vykresľované ako vzdelávacie, no v skutočnosti sú často pasívne, neinteraktívne a menej umožňujú učenie,“ poznamenal. „K skutočnému učeniu dochádza lepšie tvárou v tvár ako tvárou voči obrazovke akejkoľvek technológie,“ píšu v správe pediatri.
Definujú hru ako „aktivitu, ktorá je vnútorne motivovaná a má za následok aktívne zapojenie dieťaťa, čoho výsledkom je radosť z objavovania.“ Využíva pri tom rôzne predmety ako hračky (napr. banán ako telefón), tradičné hračky, hry na naháňačky, boje, odohráva sa vonku alebo vo vnútri a deti môžu byť osamote či v spoločnosti rovesníkov. Zahŕňa tiež vlastnú imaginárnu realitu dieťaťa, a tiež hry, kde deti predstierajú, že sú niekým iným. Táto hra je dobrovoľná a väčšinou nemá žiadne ďalšie ciele.
Tento typ neštruktúrovanej voľnej hry, ktorý deti objavujú prirodzene, obzvlášť, keď sú zbavené akýchkoľvek rozptýlení, nie je podľa pediatrov nezmyselný, ako by sa mohlo zdať. Zdôrazňujú, že opak je pravdou - rozvíja dieťaťu mozog. „Má priamy i nepriamy vplyv na jeho štruktúru i fungovanie,“ uvádzajú v správe pediatri.
Je normálne, že sa budú aj nudiť
Deti, ktoré trávia celé hodiny pred obrazovkami technológií, majú často problém s tým, čo robiť, ak im ich zrazu obmedzíte. Rodičia, ktorí však k nejakému limitovaniu technológií pristúpili hovoria, že to bol ten najlepší krok. Chvíľa nudy spôsobila, že dieťa začalo kreatívne myslieť a organizovať si čas. „Marek v prvé dni nevedel, čo má po hodine a pol bez tabletu alebo X-boxu robiť. Snažil sa nás presvedčiť, že sa nudí a za to môžeme my, ale nevzdali sme to. Dnes si v tom čase ide zahrať s chalanmi zo sídliska futbal, vyrába si vlastný futbalový časopis alebo si podebatuje s nami o všeličom možnom,“ hovorí Katka, mama 10-ročného Filipa.
„A čo krúžky? Veď dieťa sa tam predsa hrá a zabáva,“ namietajú neraz rodičia, že na trávení času na 5 krúžkoch po škôlke či po škole nie je určite nič zlé. Krúžky nie sú problém, ale pokiaľ deťom nezostáva po nich čas na voľnú hru, mali by sme ich hlavne menším deťom dopriať v obmedzenej miere. Deti totiž často nemajú vôbec možnosť ovplyvňovať štruktúru krúžku a činnosti, ktoré sa budú realizovať a teda k voľnej hre tu nedochádza. Samy nie sú tvorcami hry, čo je zásadná podmienka tejto blahodarnej aktivity. Robia opäť len to, čo im dospelí povedia. „Teraz budete 10 minút behať okolo ihriska, potom si dáme 15 minút streľbu na bránu,... a na záver tréningu si zahráme 10 minút zápas,“ aj takto môže vyzerať tréning malých futbalistov. Hoci by strašne chceli hrať celú hodinu a pol len zápas a dávať góly, žiadny tréner im to neumožní. Také sú pravidlá. Voľná hra však pravidlá nepozná.
Nudy sa teda nemusíte báť. Každé dieťa si časom nájde spôsob, ako ju zahnať. Čo je ale pozitívne, bude to vlastnou snahou. A tieto prázdne chvíle nudy sú navyše rovnako dôležité. Dávajú priestor na premýšľanie, meditáciu a stíšenie. „Ticho a čas na reflexiu sú pre dieťa rovnako dôležité ako zmysluplné aktivity,“ povedala Robinsonová z Independent Association of Prep Schools pre časopis IAPS.
Zdroj: TASR, pediatrics.aappublications.org
