Učenie sa v školách na celom svete mení čoraz viditeľnejšie. Dokonca aj učitelia už v tomto procese zohrávajú úplne inú rolu ako kedysi. Hrobové ticho na hodinách vystriedali diskusie, nezmyselné bifľovanie informácií nahradili logické skratky, ako učivo pochopiť jednoduchšie a sedenie v laviciach bez pohnutia s rukami za chrbtom pri výklade učiva vymenili mnohí pedagógovia za zábavné učenie hrou.
Učitelia nachádzajú nové formy motivácie
Dnešní učitelia sú postavení pred obzvlášť ťažkú výzvu - ako si získať pozornosť žiakov. Už nestačí buchnúť po stole, zvýšiť hlas a vyhodiť niekoho za dvere. Vedia, že to nadšenie detí pre učenie neprinesie. Dobrí učitelia sa snažia spoznať deti, ktoré majú vo svojej triede. Reagujú na to, čo ich zaujíma a podporuje ich učenie. Uvedomujú si, že aby deti akademicky napredovali, kľúčové je vybudovať u nich pozitívny postoj k procesu učenia a prostrediu, v ktorom prebieha.
Aktívni učitelia neustále hľadajú možnosti, ako svoje vyučovanie vylepšiť, aby boli deti prirodzene motivované a chceli vedieť viac, aby sa zvedavosť detí, s ktorou do školy prichádzajú, nevytratila už na prahu dverí prvého ročníka. Jednou z efektívnych metód, ktorú dnes mnohí obľúbení učitelia využívajú pri procese učenia, je gamifikácia.
Gamifikácia vo vyučovaní je metóda, ktorá zavádza herné prvky do vzdelávacích aktivít, tak aby boli pre žiakov zábavnejšie a zaujímavejšie. Herné prvky predstavujú napr. postup podľa pravidiel hry, zbieranie bodov, získavanie odmeny, súťaženie a predovšetkým motiváciu o dosiahnutie vyššej úrovne ako sa žiak práve nachádza.
Niekto by mohol namietať, že sa v školách herné prvky už dávno nachádzajú. Bodovanie predstavujú známky, ktoré deti neskôr posúvajú na „vyšší level“ alebo sú žiaci hodnotení za správanie a môžu tak získavať rôzne výhody. Ak by ste sa však spýtali žiakov na ich názor, len mizivé percento by odpovedalo, že tieto existujúce gamifikačné prvky v školách im prinášajú reálnu radosť z hry a sú pre ne motivačné. Pre pedagógov musí byť podstatné, aby videli pri herných aktivitách pozitívnu zmenu správania ich žiakov.
Dobrá hra zároveň vytvára prostredie, ktoré je bohaté na komunikáciu, prináša deťom okamžitý feedback a posilňuje spoluprácu nielen medzi učiteľmi a žiakmi, ale aj medzi žiakmi samotnými.
Hra nie je iba o zábave
„Učitelia, ktorí po hrách vo svojom vyučovaní ešte nesiahli, by si mali uvedomiť, že hra nie je len zábavou, ale môže mať aj vzdelávacie ciele. Dokáže u žiaka vytvoriť pozitívnu vnútornú motiváciu. Ten sa zároveň prostredníctvom hry učí, hoci si to v danej chvíli ani neuvedomuje. Pri hre rieši rôzne problémy a situácie, ktoré môže učiteľ následne ďalej rozvíjať,“ približuje riaditeľ neziskovej organizácie Edulab Ján Machaj.
Často si ľudia pod pojmom gamifikácia vzdelávania mylne predstavujú, že ide iba o zavedenie technológií do vyučovania. Nie je to tak. Herné prvky môžu byť využité pri vzdelávaní online i offline. Citlivo vyváženým príkladom sú aj nedávne projekty Edulabu, ktoré využívajú kombináciu vzdelávacích aktivít na online portáli Kozmix, aktivity vo vonkajšom prostredí, ale i rozsiahle hry realizované v triede.
Nezisková organizácia Edulab v spolupráci so spoločnosťou AGEMSOFT má už s tvorbou veľkých projektov postavených na princípe hry bohaté skúsenosti. Nedávno ukončili na základných školách projekt Malá finančná akadémia, ktorý bol zameraný na finančnú gramotnosť. Deti sa tu zážitkovou formou učili o hodnote peňazí, ako s nimi hospodáriť, ale aj to, čo si za peniaze kúpiť nemožno. Súčasťou projektu bola hra Naše mesto, kde deti v každej triede spoločne vybudovali vlastné mesto a využívali pri tom vedomosti z finančnej gramotnosti. Popri tom sa zlepšovali v ďalších dôležitých zručnostiach ako tímovej práci, čitateľskej gramotnosti alebo prezentačných zručnostiach.
Po pozitívnych referenciách učiteľov sa pustili autori aj do ďalšej prierezovej témy, s ktorou si učitelia nevedeli rady – environmentálnej výchovy. Podobne ako finančná akadémia, aj ich nový projekt Misia modrá planéta poskytuje učiteľom komplexnú sadu materiálov, s ktorými môžu ihneď pracovať. Aktuálne ich v základných školách používa so svojimi učiteľmi takmer 6 800 detí. Súčasťou tohto projektu je tiež hra a jej cieľom je spoločnými silami v každej triede postaviť základňu na novej planéte, ku ktorej sa ľudia budú správať zodpovednejšie.
Ako nevýhodu Machaj vníma fakt, že čím sa dostávame na vyšší stupeň vzdelávania, tým sa voči hrám stavajú učitelia s dešpektom. „Gamifikácia však môže na rôznych stupňoch vzdelávania vyzerať odlišne. Hra nepatrí len do škôlok. Na vyšších stupňoch vzdelávania sa využívajú napr. tzv. larpy (pozn. red.: Live action role-playing game), kde sa simulujú napr. historické udalosti a deti tu vstupujú podľa scenára do rôznych rolí,“ vysvetľuje.
NIMBUS – autobus plný zábavného učenia
V októbri mali možnosť niektoré školy v Košiciach, Žiline a Bratislave spoznať 12 edukatívnych projektov, ktoré sú postavené na princípe hry. Putovný autobus NIMBUS navštívil s ich tvorcami učiteľov a žiakov základných škôl a predstavil im prostredníctvom 12 projektov, ako jednoducho je možné využiť silu hry na vzdelávanie detí. „Autori projektov učiteľom ukazovali priamo na ich žiakoch, ako ich dokážu zaujať, ak je gamifikačný princíp pri učení správne implementovaný,“ vysvetľuje Ján Machaj, jeden z organizátorov putovného autobusu.
Predstavenia hravých edukatívnych projektov sa v Košiciach so svojou triedou zúčastnila aj učiteľka zo Základnej školy v Kechneci Ibolya Straussová. Hovorí, že hry rada a pravidelne vo svojom vyučovaní využíva už aj dnes. Takéto hry sú podľa nej dôležité na odbúranie stereotypu. Už dlhšie má s deťmi zavedené „daltonské piatky“, kedy nevyužívajú žiadne učebnice, ani nič klasické. V takýto deň hrajú rôzne hry a keďže majú tabletovú triedu, nevyhýbajú sa ani projektom s digitálnymi hrami.
„Je pravda, že takéto hry sa nedajú robiť na každej hodine, ale pokiaľ je to možné, deti by mali odchádzať zo školy s pocitom, že sa tu nielen niečo naučili, ale že tu aj niečo zažili,“ dodáva.
Ak má nejaký učiteľ obavy z toho, že deti nie sú počas takýchto hodín disciplinované, nie je to pravda. Ibolya Straussová hovorí, že deti rešpektujú pravidlá, ktoré si dajú na začiatku a takéto hodiny sú u nej bezproblémové. Ako jediný problém využívania hier na hodinách vidí to, že vyžadujú obrovské množstvo času učiteľa na prípravu. Ak im niekto ponúkne hotové materiály, sú veľmi radi, pretože svoju energiu môžu venovať priamo deťom. Aj preto ju projekt NIMBUS veľmi potešil.
Súčasťou putovného autobusu, ktorý zorganizoval Edulab v spolupráci s občianskym združením Edufactory, boli herné aplikácie, stolová i pohybová spoločenská hra a vzdelávacia skupina. Venovali sa rôznym problematikám.
Medzi herné aplikácie patrila napr. hra Kozmix Quest, ktorá nadviazala na princíp hry Pokémon GO. Má deti motivovať vyjsť na čerstvý vzduch a pátrať po vyriešení záhad, pričom deti spoznávajú svoje mestá a trénujú si logiku.
Ďalšou z hier, s ktorou sa mohli deti a učitelia oboznámiť bola hra Rozprávkari. Je to kartová hra, ktorá je inšpirovaná Dobšinského rozprávkami. Ide v nej o boj dobra a zla a jej tvorca Matúš Teplický verí, že privedie deti aj ku tradičným slovenským rozprávkam.
Miroslava Kiripolská vedie v Bratislave vzdelávaciu skupinu Edulienka, kde sú deti rôzneho veku v zmiešaných skupinách. Jej projekt bol tiež súčasťou NIMBUS-u a hoci žiadnu vlastnú hru nepredstavovala, výnimočná je tým, že povzbudzuje pedagógov, aby si zriadili svoju vlastnú vzdelávaciu skupinu a učili deti podľa seba.
Hru vo vzdelávaní vníma Kiripolská ako najprirodzenejšou aktivitu detí a v ich vzdelávacej skupine jej venujú veľký priestor. „Hrou sa deti učia a ak by sme nechali deti učiť sa to, čo ich baví, dali by sme priestor nekonečnej hre. Pre pozorovateľov je hra zdrojom informácií o dieťati, o jeho preferenciách ale aj strachoch, ktoré bežne neuvidíte,“ vysvetľuje.
„Slovenský vzdelávací obsah je nastavený tak nešťastne, že pri niektorých témach či cieľoch žiaden zo zúčastnených učiteľ - žiak - rodič, nedokáže pochopiť zmysel jeho zaradenia do vzdelávania. Takéto zlyhanie môže zachrániť ešte forma, akou bude deťom obsah predložený. Aj nezmyselný obsah dokáže tvorivý učiteľ skryť do dobre vystavanej hry, počas ktorej vlastne deti ani nevedia, že sa učia povinné učivo. A potom majú radosť aj z vybraných slov. To je ale zasa trocha iná hra. Podľa môjho názoru je ale najvyšší čas na vytvorenie kvalitného obsahu zodpovedajúceho potrebám súčasnosti. Spojenie dobrého a zmysluplného obsahu v dobre vystavanej hre je najlepším riešením pre vzdelávanie detí,“ myslí si Kiripolská.
Environmentálnej problematike sa z predstavených projektov venovala hra Garbage Gobblers. Je postavená na tom, že na planétu padajú odpadky rôzneho typu a sú na nej príšerky, ktoré tento odpad pojedajú. Každá príšerka však konzumuje iný typ odpadu. Dieťa musí vedieť, ktorý odpad kam patrí a ako padá, umiestňovať ho do správneho „príšerkového kontajnera“. Vznikajú tam prirodzene otázky, prečo má dieťa odpad triediť a čo sa s ním deje. V druhej časti hry sa dieťa dozvedá, ako funguje recyklácia.
Na webe NIMBUS-u www.nimbus.land nájdu učitelia všetkých 12 predstavených projektov a k nim aj aktivity na stiahnutie, ktoré môžu priamo použiť na vyučovaní.
„Reakcie učiteľov, ktorí mali možnosť oboznámiť sa počas nášho týždňa po Slovensku s hravými projektmi, boli pozitívne. Predstavené hry sa im veľmi páčili. Veríme, že sa aj vďaka NIMBUS-u dostanú kvalitné a kreatívne vzdelávacie projekty k aktívnym učiteľom na celom Slovensku jednoduchšie,“ uzatvára Machaj.
