JÁN MACHAJ je riaditeľom neziskovej organizácie EDULAB. Tvoria ju súčasní i bývalí pedagógovia z rôznych stupňov škôl a aprobácií. Neustále pracujú na rôznych inováciách, ktoré zlepšujú vzdelávanie na Slovensku. Medzi ich najnovšie projekty patrí Moja prvá škola alebo Finančná akadémia pre základné školy, ktoré využívajú pri učení tisíce učiteľov.
Rozprávali sme sa o tom, ako dokážu technológie vstupovať do dnešného vzdelávacieho procesu, aké sú ich benefity, ale aj o tom, ako sú slovenské školy a učitelia na ne pripravené.
Učitelia uvádzajú, že majú dnes stále väčší problém zaujať svojich študentov. Môžu byť technológie v školách na vyučovaní riešením?
Môžu byť jedným z prostriedkov. Technológie nie sú niečo extra - sú bežná súčasť života doma, v práci, v škole. Učiteľ stojí každý deň pred náročnou úlohou – vyhrať boj o pozornosť žiaka. Až keď získa jeho pozornosť, až potom ho môže niečo naučiť. V tomto smere je technológia prínosom.
Ako menia technológie spôsob, ktorým sa deti učia?
Technológiu, ktorá mení spôsob učenia dieťaťa, by som nevyužíval. Mám radšej taký softvér, ktorý je prispôsobený tomu, ako sa učíme, nie naopak. Za najmodernejšími aplikáciami je často aj vedecký výskum, ktorý sa potom premieta do dizajnu softvéru. Čo sa však rozhodne zmenilo, je dostupnosť informácií. Od vynálezu kníhtlače až dodnes sledujeme neustály nárast v dostupnosti informácií. Dnes sa už všetci môžu jednoducho dostať skoro ku všetkému. Problémom sa stáva vyhodnocovanie dôveryhodnosti informácií, schopnosť práce s nimi a nakoniec i samotná motivácia k poznaniu.
Mnohí učitelia sa nevedia celkom stotožniť s technológiami v triede a vyslovujú názory, že by nemali nahrádzať učiteľa. Sú tieto ich obavy opodstatnené?
Škola nie je továreň. Kým mechanika v montážnej dielni môže nahradiť robot, učiteľa nie. Vzdelávanie je humánna disciplína a škodí jej, ak sa dominantný stane vzdelávací obsah, učebnica, softvér alebo zariadenia. Pojem personalizované učenie neznamená nutne stratu dôležitosti učiteľa.
Čo presne si pod personalizovaným vzdelávaním môžeme predstaviť?
Smeruje skôr k tomu, že učiteľ môže využiť technológiu na to, aby dal každému žiakovi materiály podľa jeho schopností a tým ho zaujal. Napríklad môže mať cvičenia k jednému učivu v troch stupňoch obtiažnosti a rozdeliť ho žiakom podľa ich schopností.
Ako vnímate počítačové hry pri vzdelávaní detí?
Ak je hra od začiatku tvorená so vzdelávacím úmyslom, môže byť jej prínos obrovský. Zoberte si napríklad legendárnu Civilizáciu, ktorá pre mnohých z mojej generácie znamenala nielen základ orientácie v dejinách, zahraničnej politike, ale dala nám aj základy angličtiny. Vnútorná motivácia je pri hrách úžasný motor, ktorý dokáže to, čo by učiteľ motiváciou formou trestu alebo známok nikdy nedosiahol. Pri dobrých hrách sa učíme tak, že o tom ani nevieme.
Aký vplyv majú digitálne technológie a vzdelávanie pomocou digitálneho obsahu na efektivitu učenia žiakov?
Digitálny vzdelávací obsah je multimediálny a interaktívny a ak je kvalitne pripravený, dokáže vysvetliť učivo namiesto učiteľa. Mali by sme sa naučiť dôverovať mu. Je účinnou pomôckou najmä v prvých fázach oboznamovania sa s učivom. Ak sa na to pozeráme cez bloomovu taxonómiu, tak ide o zapamätanie a pochopenie. Ideálna kombinácia vyzerá podľa mňa tak, že žiaci s pomocou digitálnych materiálov učivo pochopia, napríklad aj počas domácej prípravy a v škole sa potom učiteľ môže venovať prehlbovaniu a nadstavbovým aktivitám.
Dokážeme aj vďaka technológiám ľahšie merať pokrok jednotlivých žiakov, o ktorom sa tak veľa hovorí?
Keďže sú výsledky práce okamžite vyhodnocované, môže mať učiteľ, alebo rodič veľmi rýchlo presné informácie o progrese žiaka. Učiteľ sa potom môže podľa voľby sústrediť na žiakove silné, či slabé stránky. Inou možnosťou je využívanie informácií o úspešnosti žiaka na nastavenie latky náročnosti úloh. Ak napríklad dostane žiak vypracovať sadu úloh z matematiky a systém zistí, že vie bez problémov sčítať a odčítať do desať, tak mu ponúkne náročnejšie príklady. Dnes už jestvuje mnoho výukových programov, napríklad na výučbu jazykov, ktoré vedia odhadnúť úroveň vedomostí používateľa a poskytnúť mu presne také cvičenia, ktoré rozvíjajú témy, v ktorých zaostáva.
Niektorí učitelia sa obávajú, že technológie môžu byť pri učení v triede rušivým elementom. Za akých okolností k tomu môže dochádzať?
Ak učiteľ nezvláda deti a nedokáže ich motivovať, je jedno, či používa technológie alebo nie. Niektorí učitelia majú strach, že deti nebudú dávať pozor a že budú, napríklad na tabletoch, robiť niečo iné, ako chce učiteľ. Otázne je, ako by sa správali bez tabletu v ruke. Mal by ich pozornosť? Ticho v triede nie je vždy odrazom pozornosti žiakov. Vyučovacia hodina by mala zniesť istú mieru tvorivého „bzukotu“ – ten je príznakom života. Ja osobne neverím reštrikciám typu – smartfón do školy nepatrí. Zákazy problémy neriešia. Zákazy sa ich snažia vyčleniť za múry školy. Ale zabúda sa pri tom na to, že škola do toho sveta za múrmi patrí.
Singapur je známy tým, že má vo svojom vyučovaní intenzívne zastúpené technológie. Môže to byť jeden z dôvodov, prečo sa im darí udržiavať minimálne rozdiely vo výkonoch detí z bohatých a chudobných rodín a držia si v testovaní PISA prvenstvo?
Východoázijské krajiny majú zväčša školstvo zamerané na výkon. Napríklad Singapur mimoriadne dôsledne dbá na to, aby žiaci ovládali presne štátom dané kurikulum a neustále ich schopnosti testuje. Vytvára sa tak tlak na školu, učiteľa, dieťa a rodinu. Všetci títo aktéri robia potom všetko pre to, aby boli výsledky testovania čo najlepšie, čo determinuje do budúcnosti osud dieťaťa. Dobré výsledky v PISA testovaní sú len vedľajším produktom tohto prístupu.
Myslíte, že by mohli v našich podmienkach práve technológie pomôcť v zlepšovaní akademických výkonov detí zo znevýhodneného prostredia?
Môžu prispieť k zvýšeniu ich motivácie a tým k zlepšeniu ich výsledkov. Jeden experiment v Indii pozostával z toho, že zariadenia s prístupom na internet inštalovali do odľahlých chudobných oblastí, kde bol počítač neznámym pojmom. Šokom pre realizátorov projektu bolo zistenie, ako rýchlo sa deti naučili vo svete informácií pohybovať a čo všetko sa samy naučili. Presne túto iskru záujmu a motivácie, ktoré dokážu technológie niekedy vzbudiť, treba využiť na vzdelávacie ciele.
Prečo je problém využívať to na školách u nás?
Problém je, že k tomu potrebujete omnoho viac ako tablet. Potrebujete kvalitné vzdelávacie materiály, školu s vhodnou infraštruktúrou, a samozrejme, učiteľa, ktorý vie, čo robí. Problém je najmä v smerovaní. My sami sa musíme najprv zhodnúť na tom, aké chceme mať školstvo. A potom tú stratégiu napĺňať nie jedno volebné obdobie, ale desiatky rokov. Ak budeme vedieť, čo chceme, ľahko zistíme, akú rolu v tom hrajú technológie. Tablet a počítač sú neutrálne nástroje, my musíme určiť, na aký cieľ sa budú využívať.
Ako je to v krajinách ako Singapur, Estónsko či Japonsko s učebnicami? Prechádzajú aj v tomto smere školy na digitálny obsah a vzdávajú sa klasických učebníc? Uvažuje sa o tom už u nás?
Presun učebníc z papiera do iného druhu nosiča je jednoznačný trend. Ešte nie sme na takom stupni vývoja, aby sme mali technológiu porovnateľnú jednoduchosťou a cenou s tlačenou knihou. Ale smerujeme tam. Dnes sa zdá najefektívnejšie kombinovať papier a digitál napríklad tak, že žiak má sadu učebníc doma a v škole používa tie digitálne verzie, alebo naopak. Na portáli Kozmix.sk sú napríklad kompletné sady učebníc od vydavateľstva AITEC pre prvý stupeň ZŠ. Učitelia majú z toho veľkú radosť, lebo konečne môžu na interaktívnej tabuli ukázať žiakom to, čo pred tým len ťažko ukazovali s otvorenou učebnicou vo svojich rukách.
Ako sme na tom s prístupom k internetu a technológiám na slovenských školách dnes? Dá sa povedať, že už majú všetky školy internet, počítačovú učebňu a interaktívnu tabuľu v každej triede?
Áno majú. Netvrdím, že v každej triede, ale školy vybavené sú. Dnes však stojíme pred výzvou – ako technológie využívať. Musíme sa pýtať aj to, koľko učiteľov používa interaktívne tabule inak, ako na prezentácie zložené prevažne z textu. Toto je presne príklad nesprávneho využívania technológií. Učiteľ si môže myslieť, že je „moderný“, ak používa interaktívnu tabuľu a powerpoint. Ale na čo je to dobré, ak tam zobrazí stránky plné textu, ktoré žiaci opisujú?
Čím viac bude vzdelávanie personalizované, tým väčší dôraz bude potrebné klásť na kvalitu digitálnych materiálov, ktoré budú mať učitelia k dispozícii. Ako hodnotíte kvalitu digitálnych materiálov, ktoré momentálne učitelia majú k dispozícii?
Učiteľ má predovšetkým učiť a nie vytvárať digitálne materiály. Tvorba takýchto materiálov je nesmierne náročná a vyžaduje si okrem množstva času aj zručnosti, ktoré bežný učiteľ nemá, ako napríklad programovanie, grafický dizajn, dizajn používateľského rozhrania, animovanie a podobne. Napríklad v rámci projektu Moja prvá škola sme učiteľom sprostredkovali profesionálne vytvorené vzdelávacie materiály. Učiteľ tam nájde interaktívne cvičenia, animácie, či pracovné listy. Vhodným zdrojom materiálov je aj portál Ministerstva školstva planetavedomosti.iedu.sk, kde sú vzdelávacie materiály nielen na prírodovedné predmety, ale aj fínska matematika, angličtina, alebo materiály pre materské školy. Obľúbeným zdrojom sú aj rôzne portály, kde učitelia zverejňujú svojpomocne vytvorené materiály, práve tu je však riziko nižšej kvality obsahu.
EDULAB nedávno v projekte Moja prvá škola sprostredkoval do slovenských škôl digitálny vzdelávací obsah z portálu KOZMIX.sk. Ujal sa na slovenských školách? Ako ho prijali učitelia?
Tento projekt bol smerovaný na prvý stupeň ZŠ, kde sa doposiaľ na Slovensku veľa v oblasti digitálnych materiálov nespravilo. Učitelia reagovali až prekvapujúco pozitívne. Zapojilo sa ich viac ako 6 000, semináre absolvovala polovica z nich. Veľká väčšina ohlasov je pozitívna, žiakov digitálne materiály jednoducho bavia. Učitelia by však chceli omnoho viac podobných zdrojov, z ktorých si môžu vyskladať hodinu. Chcem zdôrazniť, že naša filozofia nesmeruje k hodine kompletne odučenej s digitálnym vzdelávacím obsahom. Presadzujeme skôr mix aktivít, jednou z ktorých je aj práca s portálom Kozmix.sk.
Venuje sa aj štát cez niektoré svoje organizácie a projekty systematicky tvorbe digitálnych materiálov pre učiteľov, ktoré môžu používať na školách?
O systematickej tvorbe neviem. Niečo sa vyrobilo v rámci národných projektov. Autormi boli učitelia a ukázalo sa, že neplatí rovnica dobrý učiteľ = dobrý tvorca vzdelávacích materiálov.
Ako je na tom napr. susedné Česko s technológiami a digitálnym vzdelávacím obsahom v školách? Sú na tom v porovnaní s nami lepšie?
V Čechách nemali národné projekty zamerané na zabezpečenie digitálnych materiálov. Učitelia zväčša čerpajú z materiálov (takzvané DUMY), ktoré boli vyrobené v eurofondových projektoch. Aj tu sa ukazuje limit učiteľa ako tvorcu vzdelávacích materiálov. Edulab však pôsobí aj v Čechách, kde máme podobné aktivity na sprístupnenie kvalitných materiálov ako na Slovensku.
Nedávno ste podpísali zmluvu o spolupráci s fínskou delegáciou pod vedením svetoznámeho tvorcu hry Angry Birds Petra Vesterbacka, ktorý prichádza s konceptom učenia Fun Learning. Ako môže tento koncept prispieť k modernizácii vzdelávania na slovenských školách?
Koncept Fun Learning je zameraný na tvorbu hier, ktoré sú od začiatku pripravované s dôrazom na vzdelávanie. Jedna línia spolupráce je v sprístupňovaní týchto hier pre slovenské školy a žiakov. Druhú možnosť spolupráce vidím v podieľaní sa na samotnej príprave hier. Ako sa kooperácia rozvinie ukáže čas.
