ĽUBOMÍR TOMKO je riaditeľom občianskeho združenia Krúžky v škole, ktoré poskytuje deťom v Bratislave a okolí rôzne mimoškolské aktivity, kde deti trávia čas po škole zmysluplne a zábavne. Hovorili sme spolu o tom, prečo je dobré deťom vyberať krúžky, kedy a ako sa rozhodovať pre výber nejakej mimoškolskej aktivity, ale aj o tom, aké chyby dnešní rodičia v tomto smere robia.
Je dnes viac detí, ktoré sa venujú mimoškolskému vzdelávaniu v porovnaní s minulosťou, kedy deti bez dozoru behali po ihriskách?
Ja som bez dozoru behal. A bolo to super. Ale ťažko porovnávať vtedy a dnes, situácia aj spoločnosť sa výrazne zmenila. Čo sa týka našich krúžkov, tak počet detí medziročne narastá násobne. Teším sa tomu a som na to veľmi pyšný. Nie je to však moja zásluha, je to hlavne vytrvalá a odhodlaná práca mojich kolegýň a kolegov. A je fakt, že doba a hra detí sa za posledné roky zásadne zmenila. Zatiaľ, čo kedysi deti trávili čas vonku a rodičia o nich ani nevedeli, dnes je to inak. Rodičia sa boja deti nechávať samé. Zároveň sa však zmenili aj nároky kladené na deti – ak dnes hrajú deti po škole futbal, tak rodičia často viac bazírujú na tom, aby deti dosahovali nejaké výsledky, nejaké čísla, poradie.... Pritom prvoradá by mala byť radosť. To naháňanie za loptou a potešenie z hry, to by malo byť prítomné vždy - či už ide o futbal na sídlisku, v rámci krúžku alebo v profi lige.
Prečo by mali rodičia deti podporovať v mimoškolských aktivitách?
V našej spoločnosti sa mimoškolské aktivity niekedy podceňujú. Berieme to občas ako lacný babysitting, kedy je v čase práce rodičov o dieťa postarané. Krúžky však môžu byť tými rozhodujúcimi momentmi, kedy sa dieťa rozhodne, čo bude v živote robiť. Tými obohacujúcimi chvíľami, ktoré určia jeho životný smer. Na to netreba zabúdať. Naozaj to nie sú „iba“ krúžky. Formuje to ich budúci život.
Kedy by mali rodičia vybrať deťom prvý záujmový krúžok?
My napríklad krúžky poskytujeme už od 3 rokov na materských školách. Skôr to vo väčšine prípadov krúžkov nemá zmysel, lebo udržať pozornosť skupiny tak malých detí je naozaj náročné. Deti sa však zaujímajú o rôzne aktivity prakticky od narodenia a rodičia by ich v tom mali podporovať, pozorovať a skúmať ich záujem.
Takže začať v 3 rokoch je dobré? Nie je to pre tak malé dieťa vyčerpávajúce?
Je dôležité mať dobrú metodiku a pomôcky, no podstatnú úlohu tu zohráva samotný lektor, ktorý musí vycítiť, kedy už je to na tie deti priveľa a kedy je to ešte ok. Lektor je alfa a omega. Na našich krúžkoch z detí dostihové kone nerobíme. Nevyčerpávame ich, neporovnávame, neposudzujeme a číselne nehodnotíme. Hodnotenia majú aj tak dosť. My sa deti snažíme zaujať a pre danú aktivitu nadchnúť. Pozitívne ich motivujeme a ukazujeme im, že radosť sa dá nájsť v rôznorodých činnostiach.
Je pri výbere talent dôležitý?
Talent je dôležitý, no nie podstatný a nemal by byť určujúci pri výbere aktivity pre dieťa. Talent sa nerovná radosť a potešenie. Ak má dieťa obrovské nadanie na spev, ale jednoducho ho to nebaví, dokáže sa tomu krúžku venovať kvôli rodičom istý čas, no tak či tak to neskôr robiť nebude. Naopak sa zase stáva, že dieťa má pre nejaký šport alebo umenie obrovské zanietenie, ale rodič mu povie: „Nie, tebe to vôbec nejde, na súťaži si skončila piata. Pozri sa na Rebeku, to je talent! Ty by si mala skúsiť niečo iné.“ Každý by chcel mať doma malú Cibuľkovú, Messiho, Rihannu, Zuckerberga, Adele, DiCapria... Ide sa na výkon, na porovnávanie s „priemerom“. Akoby sme zabúdali, že tu máme len jednu šancu. Môžeme prežiť len jeden život. A nestojí za to sa neustále porovnávať. Všednosť je krásna. Mať obyčajnú prácu, mať obyčajných priateľov, obyčajné záujmy...
Podľa čoho by sa mali rodičia teda rozhodovať?
Odporúčam, aby rodičia so svojimi deťmi trávili čas kvalitne. Toto je dobrá správa pre vyťažených rodičov - skutočne tu nejde len o kvantitu času, ale o jeho kvalitu. Ak ste pri dieťati mysľou niekde inde, tak to svoje nikdy poriadne nespoznáte. A nenadviažete s ním tu magickú niť, ktorá by mala byť medzi každým rodičom a dieťaťom. Volá sa to láska a pochopenie.
No je skvelé, že deti nám dávajú okamžitú spätnú väzbu. Komukoľvek. A to, že s ním skutočne čas trávite, telom aj mysľou, zistíte okamžite. Podstatné je byť so svojimi blízkymi na jednej emocionálnej vlne. Naladený a v súzvuku.
Stále stretávate rodičov, ktorí vyberajú deťom krúžky podľa vlastných nesplnených túžob?
Áno, vídam rodičov, ktorí si prostredníctvom svojich deti plnia vlastné sny a snažia sa vykompenzovať to, čo sami nestihli, alebo nedokázali. A je to prirodzené, chápem to. No je na nás, na rodičoch, aby sme tieto vlastné motívy dokázali v sebe identifikovať a zastaviť. A dali svojim deťom slobodnú voľbu. Jasné, že aj ja by som bol šťastný, ak by môj Edo precestoval s kapelou celý svet. O tom som ja vždy sníval. No zároveň sa snažím vyrovnať s tým, že možno nikdy na žiaden hudobný nástroj hrať nebude.
Kto vaše krúžky zväčša vedie?
Sú to ľudia, ktorí majú v sebe zápal pre nejakú aktivitu a dokážu toto nadšenie na deti preniesť. V našich radoch lektorov nájdete študentov, strednú kategóriu aj seniorov. Na tých som obzvlášť pyšný, lebo majú v sebe takú zvláštnu pozitívnu energiu. Zamestnávame aj učiteľov, ktorí ešte po vyučovaní vládzu a chcú. Tí sú tiež super.
A aký je dnes záujem o intelektuálne krúžky? Nechcú sa dnes skôr deti po škole hýbať?
Náš krúžok vedeckých pokusov, alebo krúžok elektro hier sú jedny z najobľúbenejších. Deti sa hravou formou zbližujú so zákonitosťami ako funguje príroda, alebo ako sa zapájajú elektrické obvody a čo všetko sa z nich dá vytvoriť. Aj vďaka týmto krúžkom v deťoch budujeme pozitívny vzťah k fyzike a chémii. No je super, ak tieto intelektuálne krúžky rodičia kombinujú s niektorým športovými krúžkami. Vtedy je ten pomer dobre vyvážený.
Majú dnešné deti vytrvalosť? Koľko dnes deti vydržia navštevovať jeden typ krúžku napr. flautu alebo výtvarný krúžok?
Je to veľmi individuálne a vôbec by som to negeneralizoval. A ak niekto tvrdí že dnešné deti nemajú trpezlivosť, napadá ma vždy otázka: „No a čo? Čo je na tom zlé nemať vytrvalosť?“ Mnoho detí nie je vytrvalých a často menia preferencie a záujmy. Neustále skúšajú. Myslím, že toto je tá cesta. Chápem to, bol som podobný. Bol som filatelista, akvarista, kaktusár, kynológ, pianista, francúzštinár a nemčinár, futbalista a hokejista... Verím tomu, že všetko, čo v živote zažijeme a čo sa naučíme dokážeme niekedy nejakým spôsobom zužitkovať. Človek nikdy nevie, kedy tá chvíľa nastane. Jeden choreograf mi raz povedal, že už na castingu vidí, či ten človek celý život „iba“ tancuje, alebo sa venoval aj niečomu inému. Tanečník, ktorý sa venoval napríklad kolektívnym športom je podľa neho v rôznych smeroch všestrannejší. A dokáže na javisku pracovať s ostatnými omnoho efektívnejšie. Mýtus venovať sa len jednej veci spochybňujem, hoci netvrdím, že v špecifických prípadoch môže fungovať.
Je teda striedanie krúžkov u detí dobré?
Podľa mňa je dôležité nechať deti skúšať. Na tom nie je nič zlé a rodičia sa toho nemusia báť. Aj my dospelí predsa meníme názory, preferencie a záujmy. Rovnako má na to nárok aj dieťa. Čím viac aktivít dieťa skúsi, tým je väčšia šanca, že spozná aktivitu, ktorá mu bude prinášať radosť. Možno aj po zvyšok života.
Keď si však spomeniete na nejakých úspešných športovcov či hudobníkov, všetci spätne spomínajú, ako prekonali svoje krízy a nebyť rodičov, nie sú dnes asi tam, kde sú. Nepomáha v určitých momentoch aj podpora rodiča vo vytrvaní pri určitej činnosti?
Podpora určite áno. No je to tenký ľad. Veľmi tenký ľad medzi tým, či je to ešte stále podpora zo strany milujúcich rodičov alebo tlak. „Už sme do tohto športu zainvestovali kopec peňazí - nemôžeš to predsa nechať len tak! Zbláznil si sa?“ A keď dieťa dospeje, aj tak to nechá. A ostane v ňom ryha, že strávil časť detstva tým, čo ho nebavilo. Získa odpor.
Dieťa môže v určitom momente stratiť niť, to je jasné. Z krúžku odíde jeho najlepší kamarát, alebo sa vymení lektor, alebo je to dôsledkom jeho osobnostného rastu. Vtedy by mali rodičia s dieťaťom hovoriť a zistiť, kde je problém, pátrať po tom, čo sa zmenilo. V takýchto chvíľach dieťa potrebuje podporu. Podporiť a pýtať sa. Zistiť dôvod, prečo dieťa na krúžok viac chodiť nechce. Sme opäť tam, kde sme boli – všetko je to o komunikácii, empatii a porozumení.
Stáva sa, že je problém aj kolektív detí?
Je to na lektorovi, aby to zvládol. Hovorí sa, že deti sú kruté. Deti sú podľa mňa iba priame. Aj k dieťaťu, aj k dospelému. Aj v príjemných chvíľach, aj v tých zložitých. Zohráva tu veľmi významnú rolu práve lektor, ktorý nedá priestor vyčleňovaniu dieťaťa a niečo také nedovolí. Lektori by mali vedieť takéto situácie riešiť a vtiahnuť deti do kolektívu. Hovorí sa, že dnešná doba nepraje introvertom, ale ak je dobrý ten spájajúci článok v podobe lektora, to všetko môže v skupine pekne fungovať.
Koľko krúžkov je priveľa, primálo či akurát?
Ideálny počet krúžkov je pre každé dieťa individuálny. Niektoré deti sú poriadne živly a teší ich množstvo aktivít. Iné dieťa má zase jeden krúžok a úplne mu to stačí. Toto musíme ako rodičia veľmi citlivo vnímať a netlačiť deti do mnohých aktivít len preto, že susedove dieťa chodí na 4 krúžky a zvláda to, tak musí to zvládnuť aj to moje. Vo všeobecnosti však možno povedať, že ak má dieťa každý deň nejakú plánovanú mimoškolskú aktivitu, tak je to viac než dosť.
Existuje nejaké ideálne odporúčanie, ako vyskladať deťom krúžky?
Určite je dobré skúšať a vyskladať dieťaťu mix, ktorý rozvíja vo všetkých smeroch. Je fajn dať dieťaťu pohybové, kreatívne aj intelektuálne možnosti. To je ten ideálny prípad.
Sú nejaké obľúbené krúžky v predškolskom veku?
Je ich viacero. Mne osobne sa pre tento vek javia keramika a flauta ako úplne ideálne krúžky. A vlastne pre akýkoľvek vek. Sú to krúžky, ktoré podporujú jemnú motoriku, kreativitu a zároveň sú to aj psychohygienické nástroje - deti pretavujú svoju energiu do hliny, alebo do pískania na flaute. Úžasné.
Čo si myslíte o tom, ak sa rodičia rozhodnú napr. u plačlivého chlapca pre karate, aby sa „zocelil“?
Plačlivého chlapca zocelíte tak, že ho ako rodič zasypete podporou a láskou. Ak to chce niekto vyriešiť pomocou karate, tak môže napáchať viac zla ako dobra. Časy, kedy vojna urobila z chlapca chlapa sú dávno preč. Chvalabohu. Myslím si, že každý jeden stresový a nepríjemný zážitok v živote dieťaťa je zárez na jeho duši. Čím viac zárezov, tým väčšia pravdepodobnosť, že sa konár ohne, alebo zlomí. Na druhej strane - ostýchavosť, alebo bojazlivosť nemusí znamenať nič zlé. Rodičia by mali akceptovať to, aké ich dieťa v skutočnosti je. Každé je originál, malý zázrak prírody. Každý z nás sme taký a všetci túžime po tom nájsť si tú svoju cestu.
Je dnes na Slovensku dostatok učiteľov a lektorov, ktorí sa chcú venovať vedeniu detí v mimoškolských aktivitách?
Takých ľudí, ktorí to skutočne chcú, nie je veľa. A je to prirodzené. Odovzdať vedomosti a zručnosti niekomu inému nie je vôbec ľahká úloha, je to veľká výzva. Zložitá doba, zložité prostredie. Preto obdivujem každého, kto sa na to podujme. Vedieť deti zaujať, pozitívne motivovať, rešpektovať ich a inšpirovať, to je veľká vec. Všetci tí, čo to dokážu, majú moju najväčšiu úctu. Moji kolegovia, učitelia, ľudia z mimovládok...
Ako fungujú mimoškolské aktivity v zahraničných úspešných školských systémoch ako napr. vo Fínsku?
Škandinávsky systém prikladá mimoškolskej činnosti veľký dôraz. Komunita tam zohráva obrovskú úlohu. Lektormi sú často samotní rodičia, alebo členovia danej komunity, ktorí učia svoje deti a ich kamarátov, spolužiakov. Viete si asi predstaviť, akú energiu do toho tí ľudia vkladajú, keď to robia pre svoje deti, pre deti zo svojho okolia. Aj to je dôvod, prečo sú severské krajiny tam, kde sú. Komunita, podpora a porozumenie na tej mikro sociálnej úrovni je kľúčová. A aj preto robíme všetko pre to, aby sme budovali komunitu aj tu.
