Vychovávať deti nie je jednoduchá životná úloha. A vytvoriť im prostredie, aby z nich vyrástli pozitívne naladení a šťastní ľudia, možno ešte ťažšia. Hoci nikto nemá odpovede na všetko, vedci prichádzajú stále s novými výskumami, ktoré nám v mnohom môžu v našej výchove poradiť.
Šťastné detstvo je najlepšia investícia rodičov
Prečo by sme si mali želať, aby naše deti boli šťastné? Napríklad aj preto, že sa v budúcnosti môžu mať kvôli tomu o niečo lepšie ako ich menej šťastní rovesníci. Ekonómovia z University College London po prvý raz realizovali rozsiahlu štúdiu, ktorá sa zameriavala na zisťovanie súvislosti medzi šťastným detstvom a ekonomickým zázemím detí v ich dospelosti. Výskum realizovali na vzorke 15 tisíc mladých dospelých ľudí v USA. Výsledkom skúmania bolo, že šťastné detstvo znamenalo v dospelosti vyššie príjmy a spokojnosť týchto už dospelých ľudí. Podľa ekonómov už aj jeden bod navyše v životnej spokojnosti na škále od 1-5 znamenal v ich príjmoch takmer 2000 dolárov ročne naviac v priebehu 7 rokov.
Výskumníkov zaujímalo, čo priamo a nepriamo súviselo u týchto mladých ľudí s ich šťastím a neskorším úspechom. Zistili, že ich pozitivita im otvárala dvere. Pozitívne naladení ľudia sú podľa nich skôr spoločenskí, dokončia si školu, nájdu si dobrú prácu a sú i skôr povýšení.
Tu je podľa vedcov niekoľko znakov, ktoré vám napovedia, že sú deti šťastné:
Majú veľa vzťahov a sú okolím prijímané
Nájsť si priateľov a vytvárať si okolo seba pozitívne vzťahy niekomu ide ľahšie a niekto sa potrebuje snažiť viac, aby so svojím okolím vychádzal dobre. Psychológovia tvrdia, že deti, ktoré mali pozitívne postoje, boli v spoločnosti viac prijímané.
V roku 2011 bola realizovaná štúdia, ktorá tento predpoklad potvrdila. Škôlkari, ktorí sa javili deťom i dospelým okolo seba ako šťastní, mali svoj štart jednoduchší.
Sú fyzicky aktívne
Viaceré štúdie tvrdia, že fyzicky aktívne a zdravé deti majú tendenciu byť šťastnejšie v akomkoľvek veku. Vedci z British Hearth Foundation navyše zistili, že šport má silný pozitívny vplyv aj na sociálne zručnosti detí a ich akceptáciu medzi deťmi s čím následne súviselo aj ich vyššie sebavedomie.
Okrem iného sa zistilo, že na aktvitu detí majú vplyv aj ich rodičia. Deti bývajú fyzicky aktívne, ak sú aktívni aj ich rodičia a sú im vzorom zdravého životného štýlu. Štúdia, ktorá bola súčasťou rozsiahleho projektu Bristol 3Ps Project potvrdila, že existuje priame spojenie medzi sedavými deťmi a spôsobom života ich rodičov. Rodičia, ktorí pravidelne každý deň niekoľko hodín sledovali televíziu, tento zvyk prenášali aj na svoje deti.
Hovoria so svojimi rodičmi
Dospievajúce deti, ktoré sú šťastné, hovoria so svojimi rodičmi častejšie a menej sa s nimi hádajú. Už deti, ktoré sa hádali s rodičmi 1 krát za týždeň vykazovali nižšiu spokojnosť so svojím životom. Tieto zistenia priniesla britská štúdia, ktorá tiež upozorňuje, že veľké percento dospievajúcich detí je dnes nešťastných a ich rodičia sa im nesnažia dostatočne pomôcť.
Rodičia majú spokojné manželstvo
Tím vedcov z Waynovej štátnej univerzity skúmal deti trpiace astmou vo veku od 10 do 17 rokov, ktoré žili s rodičmi, ktorí boli v manželstve alebo v dlhodobom vzťahu. Zistili, že deti, ktoré videli medzi svojimi rodičmi prejavy náklonnosti ako objatia, bozky, pohladenia a podobne, boli na tom zdravotne lepšie. Rodičia by si mali podľa vedcov uvedomovať, že deti reagujú nielen na správanie voči nim samotným, ale aj na vzťah medzi otcom a mamou.
Nepozerajú tak veľa televíziu
Vedci z Marylandskej univerzity skúmali, akým aktivitám sa venujú šťastní ľudia. Túto štúdiu realizovali na 45 tisícoch respondentoch počas 35 rokov. Zistili, že pozeranie televízie patrí skôr medzi aktivity nešťastných ľudí. „Televízia bola jednou z aktivít, ktorá ukázala negatívny vzťah. Nešťastní ľudia ju robili častejšie a šťastní menej,“ povedal doktor Robinson. Hoci ich štúdia uverejnená v časopise Social Indicators Research nezistila, či sa v prípade sledovania televízie jedná o dôsledok alebo príčinu nešťastia ľudí, každopádne by to nemala byť aktivita, ktorej by sa vaše deti mali venovať niekoľko hodín denne.
Veľa spia
Existuje množstvo tabuliek, koľko by mali deti v akom veku spať. Tieto dáta sú však veľmi individuálne. Každopádne psychológovia tvrdia, že deti, ktoré sú dostatočne oddýchnuté, sú pokojnejšie a zdravšie. Naopak deti, ktoré majú nedostatok spánku môžu byť mylne diagnostikované ako deti trpiace ADHD. Nedávna štúdia potvrdila, že takéto deti sú hyperaktívnejšie, impulzívnejšie a agresívnejšie. Nedostatok spánku u detí vedie k problémovému správaniu, s ktorým by sa deti v prípade dobrého režimu odchodu do postele nemuseli nikdy stretnúť.
Rodičia ich podporujú akademicky aj emocionálne
Rodičia, ktorí sa zaujímajú o prospech detí v škole, majú záujem o dianie v škole, pozitívne vplývajú na akademický výkon svojho dieťaťa. Tento pozitívny vplyv potvrdzuje aj štúdia z roku 2010 publikovaná v Journal of Prevention & Intervention in the Community.
Rovnako emocionálna podpora detí má pozitívny dopad na neskoršie šťastie detí. Výskum zameraný na kvalitu života publikovaný v roku 2014 potvrdzuje, že skorá emocionálna podpora rodičov ich deťom znamenala u nich neskôr vyššie sebavedomie i lepšiu emocionálnu inteligenciu.
Jedávajú spolu s rodičmi
Vedci zistili, že deti, ktoré jedávajú pravidelne so svojimi rodičmi za jedným stolom, majú vo viacerých smeroch lepší život.
U detí, ktoré jedia s rodičmi najmenej 5 krát týždenne je nižšie riziko rozvoja obezity a ďalších problémov v súvislosti s príjmom potravy, ich účasti na kriminálnych aktivitách, nižšieho sebavedomia, zlého napredovania v škole, predčasného otehotnenia a podľahnutiu tlaku rovesníkov. Takže aj niečo také jednoduché ako spoločné večere s rodinou, môžu deti obohatiť a zabezpečiť im šťastnejší život.
Poznajú vytrvalosť
Ďalšia štúdia zistila, že deti, ktoré mali vytrvalosť a dokázali dlhodobo nasledovať svoje ciele, boli šťastnejšie, pretože dokázali uspieť. Podľa vedúcej výskumu Angely L. Duckworth, ktorá sa dlhodobo venovala skúmaniu úspechu zistila, že práve faktor vytrvalosti bol pre ľudí v živote rozhodujúci. Žiadny talent, ani IQ, nie sú podľa nej pri dosahovaní úspechu významnejšie ako ľudská vytrvalosť.
