Malým deťom sa zdá, že získavajú zo vzťahu s domácim miláčikom viac ako zo vzťahu so sestrou alebo bratom, naznačuje nová štúdia.
Hoci v tomto výskume tvorila vzorku len malá skupina 77 detí z Veľkej Británie, zistenia autorov prispeli k narastajúcemu počtu dôkazov, že domáce zvieratá zohrávajú významnú rolu v živote detí. Majú dôležité postavenie pre ich celkovú pohodu a spokojný život, čo vedci dlhú dobu prehliadali.
Domáce zvieratá v skutočnosti nemôžu nahradiť súrodencov v živote človeka, ale môžu krásne vyplniť prázdne miesto, ktoré v niektorých prípadoch súrodenci pokryť nedokážu. Vedci si uvedomovali, že žiadať deti, aby ohodnotili vzťah s ich súrodencami taktiež nie je veľmi objektívny spôsob, ako merať význam tohto vzťahu. Namiesto toho sa teda výskumníci pokúsili zistiť viac o tom, ako môže vlastnenie domáceho miláčika ovplyvniť prežívanie celkovej pohody dieťaťa a taktiež jeho vývin.
Aj napriek tomu, že v západných domácnostiach sú domáce zvieratká pomerne bežná vec, toto je jedna z prvých štúdií, ktorá sa bližšie zameriava na vzťah dieťaťa a domáceho zvieraťa.
„Každý, kto mal v detstve domáceho miláčika vie, že sa naňho obraciame so záujmom o jeho spoločnosť a otvárame sa mu rovnako, ako je to pri vzťahu s blízkym človekom,“ povedal hlavný výskumník Matt Cassells z Cambridge University. „Chceli sme vedieť, ako silné sú tieto vzťahy so zvieratami, vzhľadom ku ostatným vzťahom v rodine. V konečnom dôsledku nám to umožní pochopiť, ako domáce zvieratká prispievajú k zdravému vývinu detí.“
S cieľom nájsť odpoveď na túto otázku, skúmali autori štúdie 77 dvanásťročných detí pochádzajúcich z rôznych rodín vo Veľkej Británii. Skupinu participantov tvorili dievčatá a chlapci, pričom každé dieťa malo doma minimálne jedno domáce zviera a aspoň jedného súrodenca.
Na zistenie vzťahov detí a domácich miláčikov vytvorili Network of Relationships Inventory – dobre zostrojený psychologický nástroj, ktorý meria kvalitu vzťahov.
Z výsledkov bolo možné vyčítať, že deti uvádzali silnejší vzťah ku svojim zvieratkám ako ku ich súrodencom, a samozrejme menší počet konfliktov s nimi. Tieto údaje bolo možno pozorovať najmä u detí, ktoré vlastnili psov.
Autori štúdie upozorňujú na to, že tento test určite nie je objektívny, pretože ako deti sa často hádame so svojimi súrodencami a občas máme pocit, že nám sotva rozumejú. Takže pýtať sa 12-ročných detí, akú mieru uspokojenia získavajú zo vzťahu s ich súrodencami, nesie so sebou plno komplikácií.
V takomto ranom štádiu výskumu danej problematiky autori štúdie nehľadali definitívnu odpoveď na otázku významu vzťahov. Namiesto toho, chceli len zistiť, akú hodnotu majú zvieratká pre deti. Výsledky naznačujú, že majú v ich živote veľmi významné postavenie.
„Aj keď domáce zvieratká možno nerozumejú úplne a verbálne nereagujú, miera do akej sa im deti odhaľujú, nebola o nič menšia, ako je to vo vzťahu so súrodencami,“ hovorí Cassells.
„Fakt, že domáce zvieratá nerozumejú alebo neodpovedajú, môže byť dokonca výhodou. Znamená to, že sú úplne nesúdiaci spoločníci.“
Tím výskumníkov zistil, že u dievčat sa vyskytoval bližší vzťah k domácim zvieratkám ako u chlapcov, no pre obe pohlavia bol tento vzťah rovnako uspokojivý. „Zatiaľ čo predošlé výskumy často krát prišli k záverom, že u chlapcov je vzťah k zvieratkám silnejší, my sme v skutočnosti zistili opak,“ vyjadril sa k záverom Cassells. „Aj keď dievčatá i chlapci boli rovnako spokojní so vzťahom k zvieratám, dievčatá hovorili o väčšej miere blízkosti, častejšej spoločnosti a konfliktoch, čo môže naznačovať, že dievčatá môžu prežívať takýto vzťah v odlišnej forme“.
V tejto oblasti je potrebné ešte veľa skúmať, aby sa zistilo, nakoľko sú v skutočnosti vzťahy s domácimi miláčikmi prospešné pre jednotlivé rodiny. Táto štúdia však určite nie je jedinou, ktorá sa zaoberá podobnými otázkami. Skupina psychiatrov sa pozrela na vzťahy medzi domácimi zvieratami a ľuďmi s mentálnym postihnutím. Zistili, že táto špecifická skupina ľudí môže z vzťahov tohto typu čerpať značné množstvo obrovských výhod.
„Na záležitosti týkajúce sa domácich zvierat sme sa doposiaľ nepozerali seriózne a to je to, na čo tento výskum najmä poukazuje,“ povedala pre ABC News Janette Young, riaditeľka vedeckého ústavu zdravia na Univerzite v Južnej Austrálií. „Zvykla som sa pýtať ľudí, či je toto skutočný výskum. No uvedomila som si, že domáci miláčikovia sú úžasní. Zdá sa, že sú dosiaľ nepoznaným a nevyužitým zdrojom.“
Výsledky predošlých štúdií ukázali, že domáce zvieratá nepodporujú len vývin detí s poruchou autistického spektra, ale taktiež zmierňujú úzkosť a úroveň stresu u všetkých detí. Poskytujú i sociálnu oporu adolescentom, ktorá ma vplyv na ich celkovú psychickú pohodu v živote neskôr. Z hľadiska dlhodobého účinku je ale ešte potrebné dodatočné skúmanie.
Aj keď sú výskumníci len na začiatku pátrania po jasných a merateľných dôkazoch o výhodách zvieratiek v domácnosti, pozitívne je, že sa táto problematika stáva predmetom serióznych štúdií.
Zdroj: cam.ac.uk
