Deväťročný Lukáš sa tak obával jeho neschopnosti zvládať úlohy v triede, že sa pokúšal niekoľkokrát ujsť zo školy. Viac ráz sa snažil ujsť dokonca cez okno na prvom poschodí, lebo sa tam necítil dobre a chcel byť na blízku svojim rodičom. Navyše s učiteľkou vraj nemal ideálny vzťah. Výskum organizovaný organizáciou Place2Be ukázal, že Lukáš nie je jediným vystresovaným dieťaťom v tak nízkom veku. Táto organizácia venujúca sa mentálnemu zdraviu naznačuje, že takmer dve tretiny detí vo veku 10 až 11 rokov sa nad niečím neustále strachujú. Podľa nej sú najčastejšie príčiny úzkosti starosti o rodinu, priateľov, ale aj strach zo zlyhania v škole.
Škola odporučila Lukášovi pravidelné návštevy u psychologičky. Nebol schopný sa ďalej učiť a jeho matka si nemohla nájsť prácu, pretože sa bála, čo sa stane, ak Lukáš ujde zo školy a nenájde ju doma. Psychologička ho naučila dychové cvičenia, ktoré mu pomáhali až do konca školskej dochádzky kontrolovať hnev a zmenšovať pocity úzkosti. Vďaka nim sa neskôr dostal aj na jeho vysnívanú školu.
Občasné obavy sú prirodzené
Organizácia Place2Be skúmala koncom roka 2016 deti navštevujúce posledný ročník 20 základných škôl v Anglicku, Škótsku a vo Walese. Z prieskumu zistili, že 54 % detí sa obáva o rodinnú pohodu, 48 % sa obáva o svojich priateľov a 41 % má obavy zo školy a ich výkonu v nej. Takmer polovica z detí uviedla, že ich starosti ovplyvňujú ich školský prospech. Mnoho detí nevie, ako zastaviť pocity úzkosti, keď už raz k nim dôjde a čo majú v takejto situácií robiť. Medzi dievčatami a chlapcami sa ukázal rozdiel pri obavách zo šikany, takýmito myšlienkami sa trápilo 36% dievčat v porovnaní s len 22% chlapcov. Dievčatá viac trápilo, ako vyzerajú a na druhej strane menej sa obávali toho, že ich ovládne zlosť.
Nie všetky deti vedia pocity úzkosti zastaviť
Podľa štúdie deti používajú na zvládanie napätia rôzne stratégie – rozhovor s rodinou, priateľmi a u chlapcov je to často aj hranie počítačových hier.
Viac ako 80% detí zúčastnených v prieskume odpovedalo, že najlepším spôsobom, ako môžu dospelí pomôcť, je súcitne a chápavo utrápené dieťa vypočuť. Medzi spolužiakmi je dôležité navzájom sa k sebe správať milo, k úzkostným spolužiakov obzvlášť. „Objímem ju a poviem jej, aby si nerobila starosti, že všetko bude dobré,“ vysvetľuje svoju stratégiu 10-ročný chlapec.
Riaditeľka organizácie Place2Be Catherine Roche, hovorí o tom, ako je základná škola spájaná zväčša s nevinnosťou a šťastím detí: „No je realita je taká, že malé deti sa môžu trápiť mnohými vecami, či už je to niečo doma alebo s ich priateľmi, dokonca sa to môže týkať vecí, ktoré sa dejú vo svete. Je úplne normálne sa z času na čas niečoho obávať, no ak sa táto úzkosť stáva vážnou a pretrvávajúcou, je dôležité, aby deti vedeli, kam sa obrátiť. Zodpovednosťou rodiny a školy je uistiť sa, že deti sa naučili spoliehať jeden na druhého a ak potrebujú pomoc, vedia ako o ňu požiadať.“
Učitelia sú vystavovaní veľkému tlaku
V rámci týždňa psychického zdravia detí realizovali Place2Be a únia riaditeľov škôl NAHT nový prieskum na 1 115 školách v Anglicku a Walese. Viac ako polovica riaditeľov škôl potvrdila, že je dnes ťažké poskytnúť deťom servis súvisiaci s ich psychickou pohodou. Viac ako 20 percent sa o to aj pokúsilo, ale neúspešne. Až 93 percent tvrdí, že deti si dnes nosia do školy ďaleko viac starostí, ako tomu bolo pred 5 rokmi.
„V triede naprieč krajinou vidíme, že učitelia pracujú neuveriteľne ťažko, aby podporovali emocionálne potreby ich žiakov. Vedia, kedy je niečo zle, ale je ťažké, ako im čo najlepšie pomôcť. Obzvlášť, ak nie sú k dispozícii psychológovia, na ktorých sa môžu obrátiť. Place2Be silno verí v silu skorej intervencie. Naše zistenia ukazujú, že ako poskytujeme deťom podporu od raného veku, môže to mať obrovsky obohacujúci dopad na ich zdravie a pohodu. Taktiež to znižuje bremeno na pleciach učiteľov a oni sa tak môžu sústrediť na učenie. Aj základné aj stredné školy by mali mať prístup k takejto bezproblémovej pomoci,“ myslí si Catherine Roche.
