Stretli ste sa už s pojmom "helikoptéroví rodičia“? Ak nie, možno medzi nich patríte i vy – ide o štýl výchovy, ktorý sa vyznačuje prílišným zameraním sa na dieťa. Prvý krát ho použili teenageri začiatkom 70. rokov pri tom, ako opisovali správanie ich rodičov – najradšej by sa nad nimi nonstop „vznášali ako helikoptéra“. Toto pomenovanie sa ujalo a v roku 2011 sa stalo súčasťou slovníka o rodičovstve. Rodičia s týmto výchovným štýlom prehrane preberajú zodpovednosť za zážitky ich detí, najmä ak sa jedná o ich úspech a zlyhanie. Klinická psychologička doktorka Ann Dunnewold vysvetľuje: „Znamená to, že rodičia sa zapájajú do života dieťaťa nadmerne ochraňujúco, kontrolujúco a perfekcionisticky.“
V súčasnosti sa aktívne o zmenu tohto výchovného prístupu pokúša autorka bestselleru How to Raise an Adult: Break Free of the Overparenting Trap and Prepare Your Kids for Success a pedagogička Julie Lythcott-Haims. V jej diele a rečníckych vystúpeniach či blogoch sa zaoberá tým, ako čo najlepšie pripraviť dieťa na život v dospelosti. Mnoho skúseností s mladými ľuďmi získala ako dekanka na Stanfordovej univerzite, kde ju poznali ako veľkú obhajkyňu mladých dospelých. Výrazne kritizovala narastajúci trend zapájania sa rodičov do každodenného života študentov. Ku koncu jej pôsobenia ako dekanky, začala vo veľkom hovoriť a písať o škodlivom výchovnom prístupe „helikoptérových rodičov“. Vo svojom blogu opísala, čo by mal podľa nej každý zrelý 18-ročný dospelák samostatne dokázať, no aj vďaka nevhodnému prístupu rodičov to tak vždy nie je. Toto je 8 životne dôležitých zručností, na ktoré by mali rodičia pri svojej výchove myslieť a ktoré by mali 18-roční dospeláci bez problémov ovládať.
1) Dokázať hovoriť s cudzími ľuďmi
Mnoho mladých dospelých má problém pri nadviazaní rozhovoru s vysokopostavenými pracovníkmi, profesormi na univerzite či na strednej škole, školiteľmi, obchodníkmi, manažérmi ľudských zdrojov a spolupracovníkmi v práci, úradníkmi v banke, personálom v nemocniciach či v ordinácií, s vodičmi mestskej dopravy, jednoducho s kýmkoľvek cudzím. Najväčší problém im robí očný kontakt. Rodičia kážu deťom, aby sa nerozprávali s cudzími, no väčší zmysel by malo, keby ich naučili rozoznávať tých nebezpečných od väčšiny úplne neškodných cudzincov. Preto deti často nevedia, ako osloviť a priblížiť sa k neznámym – slušne a z očí do očí – s prosbou o pomoc, radu alebo návod, ktorý potrebujú.
2) Dokázať sa orientovať.
Naše deti odprevádzame kdekoľvek, aj tam, kde to nie je potrebné a pokojne by sa na dané miesto mohli dostať samy a bezpečne pešo, na bicykli alebo autobusom. Vďaka našej prehnanej ochote majú mladí dospelí často krát problém dostať sa svojpomocne z domu na internát, nezvládajú presúvanie mestskou hromadnou dopravou, prestupy medzi spojmi a pri neočakávaných prekážkach ako meškanie alebo zrušenie spoju úplne zlyhávajú a potrebujú pomoc rodičov.
3) Dokázať manažovať svoje povinnosti, pracovné nasadenie a termíny
Pripomíname deťom, kedy je potrebné odovzdať úlohy a kedy je vhodné začať s prípravou. Pomáhame im s vypracovávaním zadaní a v extrémnych prípadoch ich plníme za ne. Aj keď máme pocit, že sme dobrí rodičia a robíme to pre ich dobro, opak je pravdou. Oberáme ich o možnosť naučiť sa plánovať si povinnosti, kombinovať ich s voľným časom a dodržiavať fixné termíny.
4) Prispievať k správnemu chodu domácnosti
Deti trávia väčšinu dňa v škole, na záujmových krúžkoch, s kamarátmi vonku a prípravou na nasledujúci školský deň. Pre ich vlastné dobro je užitočné nájsť si čas v týždni alebo aspoň cez víkend, kedy pomôžu doma v kuchyni, s upratovaním alebo v záhrade. Naučia sa sami si zaobstarávať vlastné potreby, rešpektovať potreby iných, oceniť a uvedomiť si úsilie, ktoré ľudia naokolo pre nich vynakladajú.
5) Zvládať riešiť medziľudské problémy
Ako správni rodičia sa snažíme vyriešiť konflikty detí, aby sme zmiernili ich bolesť. Tým, že vstupujeme do nedorozumení detí s rovesníkmi, sa deti nenaučia, ako sa samostatne vyrovnať so sklamaním, hnevom a ako vyriešiť konflikty bez zásahu rodičov.
6) Vedieť vychádzať s nadriadenými, kolegami i nižšie postavenými pracovníkmi
V momente, ako vidíme, že sa naše dieťa rúti do problémov a potrebuje našu pomoc, vstupujeme do hry. Snažíme sa predĺžiť dobu na vyhotovenie práce, pohovoríme si s inými dospelými – učiteľmi, kolegami, šéfmi. No mladí dospeláci sa takto nikdy nenaučia, že cesta životom nie je vždy bez prekážok a váhy šťastia a spravodlivosti nemusia byť vždy naklonené ich smerom. Aj keď nás to bolí, treba nechať deti čeliť primeraným úlohám a zapájať sa len vo výnimočných prípadoch.
7) Vedieť si zarobiť peniaze a dobre s nimi hospodáriť
Mnoho mladých dospelých, najmä študentov, nemá vlastný príjem. Samozrejme, vzdelanie je prvoradé, no ak je to možné, je dobré ak sa voľný čas využije na brigádu alebo občasnú výpomoc. Najhoršie je pre deti, ak dostávajú vždy odlišný obnos peňazí a dokonca nepravidelne. Tým pádom akonáhle niečo potrebujú alebo chcú, skôr či neskôr dostanú na to aj peniaze. Okrem schopnosti narábať zodpovedne s peniazmi, to bráni rozvoju zmyslu pre dokončeniu úlohy a zodpovednosti voči nadriadenému, ktorý ich tak bezpodmienečne nemiluje a neodpustí im každý prehrešok ako to býva doma. Aspoň občasná práca významne zmení vnímanie hodnoty vecí a spôsob narábania s peniazmi.
8) Dokázať zariskovať
Ako vzorní rodičia vyšliapeme deťom chodníček života bez prekážok a ťažkostí. Chránime ich pred možnými zraneniami, ktoré život z času na čas poskytuje. No deti potrebujú pochopiť, že skutočný úspech prichádza po rade pokusov a zlyhaní. Ako dospelí musia chápať, že v niektorých situáciách je dôležitá tvrdohlavosť a cieľavedomosť, inokedy zase tolerancia a nadhľad.
V závere svojho blogu Julie Lythcott-Haims dodáva:
„Pamätajte si, že vaše deti musia byť schopné robiť všetky tieto veci bez rodiča na telefóne. Ak sa stále vypytujú, chýbajú im životne dôležité zručnosti.“
