Doplatia na túto situáciu deti s Aspergerovým syndrómom a autizmom? O integrovaných žiakoch v usmernení ministra nepadlo dnes ani slovo

V tejto situácii je potrebné usmerniť nielen rodičov, ako môžu pracovať s dieťaťom so ŠVVP, ale je nutné usmerniť aj učiteľov.
V tejto situácii je potrebné usmerniť nielen rodičov, ako môžu pracovať s dieťaťom so ŠVVP, ale je nutné usmerniť aj učiteľov. / Foto: Bigstock

Kam sa podeli v dnešnej situácii deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami?

 

6.4.2020 - Dnes sa konala netrpezlivo očakávaná tlačová beseda spojená s usmernením ministra školstva a nového vedenia ŠPÚ k situácii spojenej s prerušením školského vyučovania. Usmernenia sú jednoznačné, kvalitné a dobre odkomunikované, to je treba uznať bez akejkoľvek výhrady. Čo je však úplne alarmujúce, je fakt, že ani jedným slovom neboli spomenuté deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, nehovoriac o deťoch s Aspergerovým syndrómom a autizmom navštevujúcich bežné školy.

 

Na čo môžu deti so ŠVVP doplatiť ako prvé?

V prípade, že nebude možné dieťa hodnotiť na základe priebežnej práce, bude vyskúšané po návrate do školy. Uff! Tak z tohto odporúčania ma vážne takmer odfúklo. Ktoré deti budú ako prvé na rane? Tie, ktoré majú problémy a ťažkosti už teraz reagovať na požiadavky, ktoré sa na ne sypú cez Edupage, Messenger a všetky ostatné internetové linky. Denne čítam v našich skupinách rodičov detí s AS, ADHD a ďalšími ťažkosťami, ako bojujú doma celé hodiny s množstvom zadaní, ktoré im žiaľ, zaberajú aspoň trikrát toľko času ako bežným deťom, nehovoriac o tom, koľko im uberajú z psychickej pohody.

 

Všade čítame odporúčania, ako majú rodičia komunikovať s učiteľmi a dohodnúť si s nimi pravidlá a výnimky. Nie je to také jednoduché. Nikto nezmenil učiteľov čarovným prútikom a nikto im ani nedal usmernenie, že individuálne odporúčania zo špeciálno-pedagogickej poradne teraz platia trojnásobne. Mnohí učitelia, žiaľ, naďalej neakceptujú a nechcú pochopiť odlišnosti a problémy, ktoré majú títo žiaci,  a označia ich za lenivých, nespolupracujúcich a podobne. Tí budú pravdepodobne aj podľa tohto usmernenia následne vystavení preskúšaniu v škole – čo je pre dieťa so ŠVVP jednak obrovský stresujúci faktor, kvôli ktorému môžu mať problém zvládnuť vôbec nástup do školy, a jednak pasca pre túto situáciu, ktorá ich z mnohých dôvodov brzdí v tom, aby zvládli nároky, ktoré sa na ne kladú v tejto situácii.

 

Pomôžu asistenti?

Našla som už aj odporúčanie, že majú deťom so ŠVVP pomáhať v učení asistenti učiteľa. Odhliadnuc od toho, že asistent učiteľa nemá samostatnú právomoc dieťa vyučovať, má iba asistovať pri usmerňovaní jeho činnosti v triede, ( čím netvrdím že toto pochopenie práce asistenta je v poriadku) – neviem si celkom dobre predstaviť vstup ďalšieho elementu do domáceho prostredia rodiny, ktorá má aj tak čo robiť s tým, aby zvládla svojich vlastných členov a všetky povinnosti. Asistent učiteľa nie je kvalifikovaný na prácu so špeciálnymi potrebami dieťaťa, nie je to špeciálny pedagóg,  ktorý by mu vedel upraviť zadania a ovládal by metodické postupy. Na to je v triede učiteľ.  Toto odporúčanie je nielen nepraktické, ale aj úplne neprofesionálne.

 

S čím majú problém deti s Aspergerovým syndrómom?

Deti s AS sú veľmi špecifická skupina a ich problémy sú niekedy naozaj nečakané. Niektoré z nich majú obrovský stres už zo samotného faktu, že im chodia úlohy cez internet. Odmietajú komunikovať elektronicky. Áno, niektorým deťom s AS, najmä dievčatám, ktoré sú zvyknuté veľmi detailne sledovať mimické prejavy okolia, tento aspekt komunikácie v telefonickom alebo online kontakte chýba natoľko, že im to úplne znemožňuje riešiť zadané úlohy. Je to pre ne tak obrovská neistota, že to jednoducho nezvládnu.

Väčšinou sa traduje, že deti s AS majú rady prostredie počítačov a internetu. Je však tiež veľký rozdiel, či ho využívajú na to, čo chcú robiť samy od seba, a čo ich baví, alebo je odrazu toto prostredie prepojené na školu.

Ďalším veľkým problémom pre úzkostnejšie deti s AS sú termíny a množstvo úloh, ktoré im cez internet prichádzajú. Sú maminy, ktoré musia mazať úlohy na Edupage, aby ich dieťa nevidelo, pretože sa z toho zoznamu rovno zrúti a neurobí vôbec nič. Mama potom rozhoduje, ktorú úlohu mu ukáže a zadá, aby to malo dieťa nejako dávkované v množstve, ktoré dokáže akceptovať. Okrem toho, tieto deti sú mnohokrát perfekcionisti, takže zrútenie sa z toho, že to nestihnú v určenom čase či termíne, alebo že by nejakú úlohu vynechali (preto to matka v takomto prípade robí potajomky) by si zase odniesli psychickým kolapsom. Mnohí učitelia sa jednoducho vyjadrili, že nevidia dôvod, aby zadávali deťom so ŠVVP iné zadania ako bežným deťom. Zmena spôsobu vzdelávania však neoslobodzuje učiteľa od tejto povinnosti prispôsobiť vzdelávacie materiály špeciálnym potrebám žiakov či už s dygrafiou, dyslexiou alebo ADHD či Aspergerovým syndrómom.

 

Individuálne osobitosti žiaka

V usmernení ministerstva školstva sa síce hovorí o prihliadaní na individuálne osobitosti žiaka a na jeho aktuálnu fyzickú aj psychickú disponovanosť - ale to sa hovorí aj v Individuálnych výchovno-vzdelávacích programoch, ktoré v praxi mnohé školy vonkoncom nedodržiavajú. Rodičia týchto detí sú nútené znovu a vo zvýšenej miere komunikovať, presviedčať, riešiť s učiteľmi zadania, výstupy, a výnimky pre svoje deti, ako to už absolvovali toľkokrát predtým. V tejto záťažovej situácii je to  niekoľko násobne vyššia hrozba pre ich vlastné duševné zdravie a aj pre zdravie detí so špeciálnymi potrebami.

 

Nezabúdajte na „iné deti“!

Apelujem preto na kompetentných, aby do svojich odporúčaní jasne zahrnuli odporúčania zvýšeného rešpektu potrieb detí so ŠVVP, dodržiavania všetkých usmernení individuálneho vzdelávacieho programu. Aby jasne zadefinovali, že tieto deti nemôžu byť v žiadnom prípade vystavené preskúšaniu pri nástupe do školy. Aby mali znížený tiež odporúčaný počet hodín, ktoré majú denne tráviť učením sa, a k tomu primerané zníženie obsahu učiva či zadaní.

 

Je potrebné usmerniť nielen rodičov, ako môžu pracovať s dieťaťom so ŠVVP (aj keď nie sú špeciálnymi pedagógmi), ale je nutné usmerniť aj učiteľov, že zadania učiva musia byť primerané zdravotnému znevýhodneniu žiaka, prípadne majú byť vypracované v spolupráci so špeciálnym pedagógom. Viem, že je toho aj na učiteľov veľa, ale na tieto deti je toho stonásobne viac. Verte mi, že veľmi citlivo vnímajú a ťažko sa adaptujú aj na ten fakt, že museli prestať chodiť do školy, a hoci zatiaľ možno „držia“, sú naozaj veľmi veľmi zraniteľné a neošetrenie ich špecifickej situácie môže mať pre nich celoživotné následky. Prosím za ne aj za ich rodičov, aby sme to nedopustili.

Zdieľať na facebooku