Ako vyzerá život dieťaťa s dyspraxiou?

Autorka je špeciálna pedagogička. Venuje sa starostlivosti o deti s varovnými signálmi na poruchy učenia sa a pozornosti a ich príprave na školu. Je autorkou konceptu CentrumDys.

Pamätám si veľmi živo na moje prednášky o dyspraxii v škole. Vrámci môjho vysokoškolského štúdia to bol jednosemstrový predmet, ktorý stál na okraji pozornosti. Nerozumela som tomu, prečo sa mu venujeme tak málo. Zdalo sa mi fascinujúce, čo všetko dokáže pohyb prezradiť. Ale moju pozornosť pohltilo štúdium dyslexie, dysgrafie, dysortografie a dyskalkúlie. Asi tak ako mnohých v tej dobe. S odstupom času vnímam dyspraxiu ako Popolušku, ktorá v týchto časoch - časoch metód postavených na neurovede, prišla na bál.

Dyspraxia - čo je to?

Dyspraxia je udomácnený názov pre opis pohybových ťažkostí u detí. V medzinárodnej klasifikácií chorôb (MKCH 10) je zaradená medzi poruchy psychického vývinu. Táto porucha  vzniká v detskom veku a súvisí s nezrelosťou centrálnej nervovej sústavy. Pod číslom F82 sa dopracujeme k názvu Špecifická porucha vývinu pohybovej funkcie. Dyspraxia je viditeľná vo vážnom oneskorení jemnej a hrubej motoriky. Toto oneskorenie významne narušuje školské výkony a vykonávanie každodenných aktivít.⁽¹⁾ A pre úplne najjednoduchší obraz  si jednoducho predstavte "nešikovné"  dieťa.

Výstižné informácie k tomu, čo dyspraxia je a ako ju môžete spozorovať nájdete aj v článkoch Dyspraxia - problémy dieťaťa s koordináciou a Dyspraxia: Problém nešikovného a neobratného dieťaťa.

Praxia – slovo nepoznané

Ja by som rada pozrela na život s dyspraxiou z  druhej stránky. Podrobnejším vysvetlením praxie a jej významom pre dennodenný život. Myslím, že potom sa nám ľahšie precíti, čo znamená to "dys" pred slovom praxia. Pretože ako aj pri ostatných poruchách učenia – dyslexia, dysgrafia a pod. - predpona "dys" je odvodená od slova dysfunkcia. Čiže oslabená schopnosť niečoho, v našom prípade oslabená funkcia praxie.

Praxia je neurologický proces, pri ktorom poznávacie schopnosti centrálnej nervovej sústavy vyústia do vykonania pohybu, ktorý potrebujeme pri činnostiach a pri používaní nástrojov. Jednoduchšie môžeme povedať, že praxia je naša schopnosť používať svoje telo efektívnym spôsobom. A na to potrebujeme oveľa viac ako fungujúce svaly.

Základom praxie sú tri procesy:

1. Ideácia – schopnosť predstaviť si v myšlienkach, čo chceme urobiť. Je to aj schopnosť myšlienku realizovať v konkrétnom prostredí a s konkrétnymi predmetmi. Človek musí v myšlienke poznať vlastnosti predmetov a predvídať v akej budú interakcii s prostredím. Je to schopnosť vedieť si vybrať správnu pomôcku napr.: vybrať si papier správnej tvrdosti pri robení papierových lodičiek.
    
2. Plánovanie a organizácia -  schopnosť  naplánovať si neznáme alebo náročné úlohy zložené z viacerých pohybových krokov a zorganizovať telo na vykonanie úlohy. Tu sa telo opiera o svoje zmyslové systémy, najmä o tie telesné. Je to napríklad schopnosť odhadu sily pri hádzaní si lopty. Naša centrálna nervová sústava musí vedieť akú silu máme použiť, ak chceme, aby spoluhráč loptu chytil. Musíme mať predstavu o tom, akou silou hádzať loptu ťažkú a akou silou loptu ľahkú.
    
3. Realizácia – schopnosť zrealizovať pohyby a úspešne zrealizovať pohyb, resp. súbor pohybov.

Ešte by som vyzdvihla jeden proces, a tým je ukladanie skúsenosti do pamäte. Vždy, keď niečo nové robíme, tak na záver musíme vyhodnotiť, či tento pohybový proces bol efektívny a uložiť si ho do pamäte. To nám zabezpečí, že tieto "pohybové vzorce" vieme opätovne použiť pri rovnakých alebo podobných činnostiach. Vďaka skúsenosti a schopnosti správne ju vyhodnotiť, sa vieme učiť a efektívnejšie používať svoje telo. Praxiu využívame pri chôdzi po schodoch, pri detskej hre, pri písaní či kreslení, pri všetkých sebaobslužných činnostiach. V podstate neustále.

Ťažkosti v praxii sa môžu diať v každej zo spomínaných procesov. Každý z nich je dosť komplikovaný a viaže sa na ďalšie schopnosti centrálnej nervovej sústavy. Pre fungujúcu praxiu je nevyhnutné mať dobrú predstavu o tele, dobrú priestorovú orientáciu, fungujúcu bilaterálnu koordináciu a dokonca potrebujeme mať dobrú schopnosť rýchlo vyhodnocovať, ak sa nedeje všetko podľa "nášho" plánu. Aj preto je praxia veľmi zložitá a dôležitá schopnosť.

Späť k dyspraxii

Z tohto pohľadu je najdôležitejšie si uvedomiť, že pri dyspraxii nejde o ťažkosti pri plánovaní a koordinovaní pohybu. Častým problémom je neschopnosť vykonať pohybové úkony v správnom poradí. Je pre mňa dôležité zdôrazniť, že "len" o ťažkosti pri práci koordinácii pohybov, ale ide o ťažkosti v kognitívnych procesoch centrálnej nervovej sústavy.

Pri dyspraxii si všímajte, ako sa deti učia nové a nezvyčajné úkony. Príkladom môže byť, že sa deti dlho učia bicyklovať, vyliezať na šmykľavku či rozhojdať hojdačku na ihrisku. Keď už to zvládnu a naučia sa to, tak to vedia robiť celkom efektívne. Všimnúť si môžeme aj zníženú schopnosť využívať pamäť a predchádzajúce skúsenosti. To môže byť viditeľné napríklad pri zmene "nástroja". Dieťa sa naučí strihať s nožničkami, ale ak dostane iný typ nožničiek, tak zrazu "akoby nevedelo" strihať. Tu sa prejaví znížená schopnosť modifikovať predchádzajúcu skúsenosť v nových podmienkach či s novým nástrojom.

Čo robiť, ak má moje dieťa dyspraxiu?

Dyspraxia je porucha, ktorá ovplyvňuje viaceré oblasti života dieťaťa. Často sa neobjavuje samotná, ale je prítomná spolu s inými vývinovými poruchami (napr.: dyslexia, dysgrafia či porucha pozornosti). Profesne ma fascinuje, pretože už v predškolskom veku je možné si ju všimnúť. Diagnostický proces tak môže začať v ambulancii pediatra a pokračovať v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie.

Deťom s dyspraxiou môže pomôcť:

• Stimulačný program zameraný na podporu oslabených funkcií a psychomotorického vývinu. Môže ho realizovať špeciálny alebo liečebný pedagóg/pedagogička.
   
• Poradenstvo pre rodičov, aby vedeli využiť pomáhajúce stratégie pri činnostiach. Ak potrebujeme podporiť samostatnosť dieťaťa pri obliekaní, môžeme využiť nasledujúce stratégie:
  • používajte vždy rovnaký postup obliekania/vyzliekania,
  • ukladanie oblečenie v poradí v akom sa má obliekať (navrchu nohavičky a tielko, potom tričko, nohavice a ponožky). Poradie majte vždy rovnaké.
  • vyberajte oblečenie, ktoré podporuje samostatnosť. Oblečenie má byť volnejšie, menej gombíkov, hrubší zips, sukne/nohavice na gumičku a pod.
  • ak dieťaťu pomáhate, vždy nechajte posledný krok urobiť samostatne (posledný krok bude ten, ktorý dokáže spraviť). Keď bude mať v poslednom kroku istotu, učte ju robiť samostatne predposledný krok atď.
  • vizualizujte predné a zadné časti oblečenia
  • ak máte čas a priestor, neupravujte dieťa automaticky. Ak si dieťa oblečie tričko naopak (zadnú časť vpredu), skúste upriamiť jeho pozornosť, aby precítilo nepohodlie pri zle oblečenom tričku, postavte ho pred zrkadlom, aby videlo ako to vyzerá. Potom ako si tričko opravíte správne sa zamerajte na rozdiel.
     
• Pomôckou môžu byť rutinné obrázkové karty, ktoré krokujú činnosti ako obliekanie, umývanie, balenie školskej tašky či zobrazujú povinnosti počas časti dňa (ranná rutina, večerná rutina alebo domáce práce). Niekedy je dôležité mať rutinné veľmi detailné – napr.: celý postup obliekania trička.
   
• Zapájanie viacerých zmyslov pri nácviku nových zručností. Ak sa napríklad dieťa učí zaväzovať šnúrky na topánke mať každú šnúrku inej farby a za pomoci príbehu/ básničky upevňovať postup krokov.
   
• Zásada správneho štartu. Deti s dyspraxiou často nesprávne používajú pomôcky – zle držia perá a ceruzky, nožnice alebo si nesprávne osvojujú tvary písmen. Je dôležité od začiatku dbať na správnosť, aby ste nefixovali nesprávne návyky, ktoré bude neskôr nutné preúčať.
   
• Správne výzvy. Toto považujem za jednu z najťažších zásad svojej práce s deťmi s dyspraxiou. Je dôležité pri zadávaní úloh nastaviť tú správnu výzvu. Ak je úloha príliš náročná, dieťa sa nechce zapojiť a vyhýba sa aktivite. Ak je úloha príliš jednoduchá, dieťa neosloví a nezaujme.
   
• Úspech. Deti s dyspraxiou si málokedy zažívajú úspech. V dôsledku toho majú často nízke sebavedomie. Môže byť natoľko nízke, že pochvala a ocenenie nestačia. V takom prípade sa úspešné dokončenie aktivity či činnosti považuje za dôležité.
   
• Korekčné a ergonomické pomôcky pomáhajú zjednodušovať manipuláciu s predmetmi či vykonávané činnosti.