http://gdesk.hit.gemius.pl/lshitredir/id=bIfqjxSCW5iir5JNBJNm0qRvjw0GVxuO1tHY2UQfBw7.L7/fastid=imwclllnjwapzomcwmeazhzdhglo/stparam=zlphhwgtbt/nc=0/gdpr=0/gdpr_consent=/url=https://www.instudy.sk/?utm_source=eduworld&utm_medium=banner&utm_content=&utm_campaign=2019_eduworld_longterm
Články: Pre študentov
O projekte

 

Dyspraxia - problémy dieťaťa s koordináciou

Dominika Neprašová
Autor článku
Foto: Shutterstock
Deti s dyspraxiou častou označujú aj ako nešikovné a nemotorné. / Foto: Shutterstock

Dyspraxia často výrazne zhoršuje výkony dieťaťa v škole ako aj jeho sociálny život. Nejde vôbec o novú poruchu, v minulosti ju označovali ako syndróm nešikovného dieťaťa“, „motorická neobratnosť“ a pod. Ľudia s dyspraxiou majú problémy s koordináciou pohybu, s jemnou a hrubou motorikou a často sú u nich prítomné aj rečové poruchy.


Čo znamená pojem dyspraxia?

Pojem dyspraxia sa skladá z dvoch slov a tými sú „dys“, ktoré označuje niečo ako „s ťažkosťami“ a „praxia“ znamená „akcia alebo cvičenie“. Je to pojem, ktorý je známy aj pod názvom Vývinová koordinačná porucha. Podľa jej charakteristiky, ktorá je uvedená v MKCH-10 (Medzinárodnej klasifikácii chorôb) ide o poruchu, ktorej hlavným príznakom je vážne postihnutie vývinu pohybovej koordinácie. Dôležité je spomenúť, že táto porucha nesúvisí u osoby so zníženým intelektom či nervovou poruchou a taktiež nie je dôsledkom pôsobenia určitej poruchy zraku alebo sluchu. Hoci sa nejedná o lekársku diagnózu, do veľkej miery ovplyvňuje fyzické zdravie človeka a to najmä nervovú a imunitnú oblasť.

Dyspraxia sa týka hrubej a jemnej motoriky, pamäti, usudzovania, vnímania, prijímania informácií a ostatných kognitívnych schopností. Vzhľadom na to, že dyspraxia zasahuje viaceré formy a oblasti mozgu a ľudského tela, jej výskyt a formy sa líšia od človeka k človeku. Platí, že dyspraxia je rozpoznávaná, resp. mala by sa dať rozpoznať už v ranom detstve, avšak jej symptómy sú prítomné aj v dospelosti. Pri tejto poruche koordinácie je významná aj komorbidita s ostatnými poruchami, medzi ktoré patria dyslexia, ADHD či autizmus. V populácii sa jej výskyt odhaduje približne na 10%, pričom 2% ľudí majú vážne ťažkosti, ktoré im znepríjemňujú život vo veľkej miere. Za dôležité považujeme spomenúť, že hoci dyspraxia nie je poruchou učenia, sama osebe ovplyvňuje schopnosť učiť sa a plne sa podieľať na rutinných akademických, spoločenských a profesionálnych aktivitách.

 

Aké sú príznaky dyspraxie?

Symptómy dyspraxie sa zvyčajne objavujú na začiatku života a môžu sa zmeniť v závislosti od veku dieťaťa. V najranejšom veku sú deti s dyspraxiou príliš podráždené a majú problémy s kŕmením. V období batoľaťa môžu mať deti aj naďalej problémy s normálnym kŕmením a prejavovať ďalšie vývinové oneskorenia, ako napríklad ťažkosti s toaletným nácvikom,  odmietanie hry s hračkami, ktoré vyžadujú konštrukčné schopnosti či neschopnosť hádzať a chytiť loptu alebo sa naučiť jazdiť na trojkolke.

 

Deti s dyspraxiou sa zvyčajne zdajú neohrabané a neobratné, často im padajú veci z rúk a majú problémy s aktivitami, ktoré zahŕňajú koordináciu rúk a očí. Napríklad majú často problémy s ovládaním tlačidiel, zipsov, s viazaním šnúrok a pod. Slabý svalový tonus, ktorý je pre deti s dyspraxiou príznačný, vedie k problémom v športových aktivitách a dokonca aj na dlhú dobu.

 

Tieto deti majú často oneskorenie v oblasti reči a písania, môžu byť zábudlivé, často strácajú veci. Problémy s motorickou koordináciou, pamäťou, vnímaním, rečou a jazykovými zručnosťami a emocionálnou reguláciou zvyčajne pretrvávajú až do dospelosti, čo spôsobuje ťažkosti s plánovaním, organizáciou, koncentráciou a presnosťou. Výsledkom je často nepravidelné alebo impulzívne správanie alebo tendencia vyhnúť sa novým alebo nepredvídateľným situáciám alebo situáciám. Príznačné je taktiež vyhýbanie sa práci v tíme. Tieto pretrvávajúce problémy môžu mať za následok rôzne emocionálne a behaviorálne problémy vrátane depresie, úzkosti, stresových porúch, nízkeho sebavedomia, strachov a fóbie a závislostí.

 

Medzi najznámejšie príznaky dyspraxie, ktoré sú ľahko spozorovateľné na prvý pohľad, patria:

  • Ťažkosti s reguláciou motorických pohybov ako je behanie, skákanie, bicyklovanie a pod.
  • Pohyby sú zvyčajne váhavé a pomalé.
  • Osoba má nedostatok dôvery a strach z učenia sa novým schopnostiam.
  • Problémy s činnosťami, ktoré zahŕňajú používanie jemnej motoriky (písanie, zapínanie gombíkov, šitie atď.).
  • Časté sú problémy s konceptuálnymi úlohami ako je skladanie rôznych druhov skladačiek (v detstve) či riešenie logických úloh (v dospelosti).
  • Väčšie ťažkosti predstavujú aj každodenné rutinné úlohy a činnosti akými sú napríklad varenie, osobná hygiena či šoférovanie .
  • Oneskorenie vyhranenia dominantnosti rúk (pravorukosť, ľavorukosť).
  • Pomalý a chaotický rukopis.
  • Problémy s uchopením ceruzky a následným písaním.
 

Ako s dyspraxiou pracovať?

Existujú viaceré spôsoby, ako môže rodič ale aj učiteľ pracovať s dieťaťom, ktoré má dyspraxiu. Uvádzame vybrané spôsoby, ktoré sa týkajú školského prostredia a výučby, pretože porucha koordinácie pohybov ovplyvňuje učenie detí a práve toto prepojenie, teda prepojenie porúch učenia a dyspraxie, je u detí veľmi časté:

 

  1. Počas telesnej výchovy ukážke dieťaťu cviky, ktoré budete robiť, postupne a jednotlivo. Venujte tomu chvíľku čas predtým, než budete cvičiť cviky s celou triedou.

  2. Učenie tolerantnosti a ohľaduplnosti v triede. Naučiť deti, že nie všetko je len o výhre, ale aj o účasti a akejkoľvek vyvinutej snahe. Tento bod sa týka najmä aktivít, ktoré vyžadujú fyzickú aktivitu a obratnosť, v ktorej dyspraktici neexcelujú a môžu zaostávať.

  3. Nezabúdajte na to, že opakovanie konkrétnych aktivít napomáha deťom pri ich lepšom osvojovaní. Opakovania napomáha rozvíjať motorické cesty, ktoré sa budú následne automaticky zapájať do vybraných pohybov, aktivít či činností.

  4. Učiteľ by mal poskytnúť žiakom multisenzorickú inštrukciu, ktorá by ich naviedla na spôsob, ktorým úlohy vykonať (najmä čo sa motorickej stránky týka).

  5. Pre žiakov s dyspraxiou by mal byť vyhradený dlhší čas, pokiaľ ide o písanie.

  6. Učiteľ by mal poskytnúť žiakom viaceré alternatívy k tomu, ako odpovedať. Tým pádom by sa u detí s dyspraxiou nevyvíjal tlak na to, aby písali testy či písomky, ale aby mali možnosť napríklad ústnej odpovede.

  7. Pri niektorých žiakoch sa odporúča používať materiály, ktoré majú väčšie písmo, ako býva obyčajne.

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Poruchy učenia
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.