Má vaše dieťa problémy s písaním? Jeho písmo je napriek enormnej snahe stále nečitateľné a veľmi neúhľadné? Môže ísť o problém zvaný dysgrafia.
Čo znamená pojem dysgrafia?
Dysgrafia je ďalšou z kategórie porúch učenia, ktorá je známa tým, že si ju ľudia často zamieňajú s inou poruchou učenia – dyslexiou. Podstata tkvie v tom, že sa tieto dve poruchy vyskytujú pomerne častou spolu, avšak ich symptómy sú odlišné. Práve na základe odlišných symptómov vieme následne určiť, o ktorú z týchto porúch u dieťaťa ide. Čo ale dysgrafia presne znamená?
PaeDr. Jana Martinková, riaditeľka súkromného centra špeciálno-pedagogického poradenstva HELP-DYS uvádza, že ide o špecifickú poruchu písania ako grafomotorickej činnosti, pričom dieťa netrpí žiadnym špeciálnym hendikepom (zmyslovým, pohybovým), no napriek tomu nevie napodobniť tvary písmen a číslic, nie je schopné si ich zapamätať. U dysgrafikov je tiež prítomné zamieňanie jednotlivých písmen pri písaní, ich vynechávanie či zrkadlové obracanie. A dôležité je tiež spomenúť, že písmo dysgrafikov je neúhľadné, roztrasené – učitelia by toto písmeno nazvali škrabopisom. Ich písmo je jednoducho špecifické a rozpoznateľné už na prvý pohľad. Pri dysgrafii hovoríme o výrazne narušenej schopnosti písať, ktorá nie je spôsobená nízkym intelektom alebo nevhodným spôsobom výučby. Typickým znakom je okrem neúhľadného písania aj pomalé písanie. Zaujímavým je aj fakt, že u dysgrafikov je celkové nastavenie písania na papier potlačené a vyhýbajú sa mu. Ťažko sa im dávajú myšlienky na papier a preto radšej rozprávajú ako píšu. Dysgrafia je tou poruchou učenia, ktorú učiteľ alebo rodič spozoruje hlavne po nástupe dieťaťa do školy, keď sa dieťa učí alebo naučí písať. Dieťa, ktoré trpí dysgrafiou, zvykne mať problémy už aj v predškolskom období, napríklad pri viazaní šnúrok, keďže dysgrafia má súvis s jemnou motorikou. V školskom veku sa ale odhaduje jej výskyt na 4% (na základnej škole), na strednej škole je to až 20%. Tento rapídny nárast je spôsobený zvyšovaním náročnosti písomných úloh.
Príčiny vzniku dysgrafie
Prediktormi a konkrétnymi príčiny porúch učenia je kombinácia rôznych faktorov. Pri dysgrafii hovoríme taktiež o viacerých možnostiach toho, prečo dieťa danou špecifickou poruchou učenia trpí. Problémy s písaním sa môžu v niektorých prípadoch objaviť v dôsledku nezrelosti nervových dráh, ktoré sú zapojené do koordinácie hlavy, horných končatín a očí. Spomínanú nezrelosť obvykle potvrdí výskyt ATNR, teda Asymetrického tonického šijového reflexu. Tento reflex sa zvyčajne objavuje u detí v školopovinnom veku. ATNR je primitívny reflex, za normálnych okolností prítomný u zrelého donoseného novorodenca, ktorý by mal byť potlačený v dôsledku vývinu mozgových štruktúr v priebehu prvých 6 mesiacov života dieťaťa. Pretrvávajúci ATNR, alebo jeho prítomné zvyšky, môžu viesť k špecifickým ťažkostiam s učením sa písať a pozorovateľné sú najmä u 5-6 ročných detí.
Ďalším množným prediktorom dysgrafie je problém s pracovnou pamäťou a organizovaním prijímaných informácií. Ide v podstate o to, že predtým, než človek začne písať, musí sa „spojiť“ so svojou pamäťou, kde má uložené informácie, ktoré jeho mozog prostredníctvom zmyslom zaznamenal. Odborníci sa domnievajú, že deti s dysgrafiou majú problém s tzv. ortografickým kódovaním. Ide o schopnosť ukladať neznáme, napísané slová, do pracovnej pamäte. V dôsledku toho má dieťa problém spomenúť si, ako sa určité slovo píše a čo znamená.
No a taktiež je zmieňovaná pravdepodobnosť existencie genetickej súvislosti s touto poruchou učenia. Niektorí odborníci tvrdia, že pokiaľ dieťa trpí dysgrafiou, musel ňou trpieť aj niekto z jeho rodiny.
Príznaky dysgrafie – alebo ako spoznať písmo dysgrafikov
Medzi najčastejšie príznaky či symptómy dysgrafie patria nedostatky v písme. Písmo je najproblematickejšou oblasťou tejto poruchy učenia, s ktorou dieťa bojuje. Martinková hovorí, že dysgrafické písmo je roztrasené, neusporiadané, neobratné, kŕčovité a meravé. Napriek snahe dieťaťa, dysgrafika, je jeho písmo veľmi ťažko čitateľné až nečitateľné. Jediným spôsobom, ako dosiahnuť, aby bolo písmo dieťaťa ako tak v poriadku je, aby mu dieťa venovalo veľmi dlhý čas, aby písalo pomaly. V tomto prípade však dochádza u detí k demotivácii, veľkej únave a vyčerpaniu a niektoré deti môžu na písanie úplne zanevrieť.
Medzi typické znaky písma dysgrafikov patria:
- Nesprávne tvary písmen
- Nesprávna veľkosť písmen
- Zlý sklon písmen
- Písmo je kŕčovité a roztrasené
- Nastáva zrkadlové písanie písmen (ale aj číslic)
- Niektoré písmená môžu byť v slovách pozamieňané
- Časté pravopisné chyby v slovách a vetách
- Nedodržiavanie riadkov
- Neistota ťahov
- Prílišný tlak o podložku pri písaní
- Preťahovanie alebo nedoťahovanie línií písmen a číslic
- Časté sú tvarové zámeny písmen
Príznaky dysgrafie sa líšia od dieťaťa k dieťaťu, ale odlišnosti sú viditeľné aj vzhľadom k veku. V predškolskom veku, keďže deti ešte nevedia písať, posudzujeme príznaky dysgrafie podľa kreslenia. Deti s dysgrafiou kreslia nerady, ak sa dá, vyhýbajú sa mu. Je to zvláštne hlavne kvôli faktu, že vo všeobecnosti deti kreslia rady, pretože je to ich prirodzená forma prejavu v tomto veku. U školákov sú typické symptómy, ktoré sme už spomenuli, a teda nečitateľný rukopis, problémy s pravopisom, zamieňanie písmen a pod.
U dysgrafických detí je známe, že pred napísaním konkrétneho slova vyslovia toto slovo nahlas. No a u stredoškolákov je dysgrafia príznačná veľkým množstvo gramatických chýb v písanom texte. Taktiež je viditeľné, že študent píše veľmi krátko a stručne, radšej ide odpovedať akoby mal písať test. U dospelých sa dysgrafia môže vyskytnúť tiež, avšak príznaky sú v tomto veku menej viditeľné, keďže dospelý sa s nimi naučí počas života omnoho lepšie pracovať (napríklad natrénuje si sklon písmen, naučí sa naspamäť pravopis, aby nerobil chyby, používa počítať, smartfón a pod.)
Diagnostika dysgrafie
Správna diagnostika dysgrafie je základom k tomu, aby bola dieťaťu s touto poruchou poskytnutá adekvátna pomoc. Prvým krokom, ktorý pri diagnostike dysgrafie musíte urobiť, je vyhľadať miesto, kde túto diagnostiku zrealizujú. Najčastejšie vyhľadávaným strediskom kvôli diagnostike všetkých špecifických porúch učenia je CPPPaP a teda Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie. Okrem psychologického vyšetrenia, ktorého cieľom je zistenie verbálnej aj neverbálnej zložky inteligencie dieťaťa a úroveň jeho zrelosti je dôležité, aby bolo dieťa vyšetrené aj špeciálnym pedagógom. Špeciálny pedagóg sa zameriava zase na diagnostiku a zisťovanie úrovne písma, ktorú zisťuje pomocou kresieb, písania diktátov, prepisovania či zadáva dieťaťu úlohy, v ktorých sa ukáže jeho spontánny písomný prejav. V tejto súvislosti autorka Věra Pokorná uvádza, že sledované by mali byť nasledujúce problémy:
- Žiak komolí slová, nerozlišuje spoluhláskové zhluky, prehadzuje písmená, poradie písmen je obrátené (sprava doľava), vynecháva časti slova, alebo jednotlivé písmená, opakovane zamieňa niektoré písmená za iné, je potrebné sledovať aj ktoré sú to písmená a v akom sú vzájomnom vzťahu – či sú to písmená podobné tvarom, napr. h, k alebo písmená, ktoré je ťažko rozlíšiť sluchom, ako napr. p a b.
- Žiak nedodržiava diakritické znamienka. Žiak vynecháva čiarky, mäkčene, bodky alebo ich umiestni na nesprávnom mieste. Aj tu môže ísť o nedostatočné sluchové rozlišovanie, napr. š a s; c a č. Dieťa nerozlišuj mäkké slabiky di, ti, ni, li od tvrdých dy, ty, ny, ly.
- Niektorí žiaci mäkké a tvrdé i, y v slabikách používajú náhodne – preto je v takomto prípade diagnostika zložitejšia a vyžaduje si ďalšie vyšetrenia. Iní žiaci píšu zásadne len mäkké alebo tvrdé i, y (vo väčšine prípadov je to mäkké i).
Ako s pracovať dysgrafiou
- Ak je vaše dieťa diagnostikované a je teda jasné, že trpí dysgrafiou, stretnite sa s vedením školy a požiadajte o poskytnutie podpory. S triednym učiteľom sa môžete dohodnúť na znížení dôrazu na písanie, pretože požadovanie zníženého denného množstva písania umožňuje väčšine detí s dysgrafiou úspešne pracovať v škole. Zistilo sa, že u neinformovaných učiteľov pretrváva názor, že čím viac budú deti trénovať písanie, tým lepšie im to pôjde. Zmenou v písaní a jej trénovanie nie je založené na tlaku od učiteľov, aby deti písalí čím viac, tým lepšie. Ide skôr o správnu prax a to nielen v škole, ale aj doma. Prax by mala byť zameraná napríklad na oblasti ako je správne formovanie písmen, ich tvaru a veľkosti, zlepšovanie úchytov ceruzky či pera pri písaní, precvičovanie pravopisu a pod.
- Ak dysgrafia pretrváva u jedinca až do dospelosti, je dôležité naučiť sa s ňou pracovať tak, aby táto porucha neovplyvňovala každodenný život človeka. V dospelosti sa môže písané písmo nahradiť písaním na počítači či iných technických prístrojoch, kde sa dá istým spôsobom skryť roztrasené a málo čitateľné písmo človeka.
- Ako rodič môžete vo veľkej miere pomôcť svojmu dieťaťu aj doma. Okrem už zmieňovaného trénovania písania, môžete zaznamenávať jednotlivé chyby dieťaťa, jeho pokroky, čo mu pri písaní ide ľahšie a čo ťažšie. Vďaka tomu budete vy sami najlepšie vedieť, ako mu pomôcť, čo s ním trénovať a taktiež, budete vedieť lepšie konzultovať tento problém s učiteľom, psychológom či lekárom.
- Doma sa môžete hrať s dieťaťom aj rôzne hry zamerané na motorické zručnosti, používať pri tom môžete aj rôzne pomôcky. Známe sú napríklad stláčanie gulôčky, ktoré napomáhajú zlepšovať svaly rúk a zápästí a tým zlepšovať aj ich koordináciu.
Zdroje: Martinková, J. (2015). Efektívna práca so žiakmi s dysgrafiou. Osvedčená pedagogická skúsenosť edukačnej praxe. Bratislava, Metodicko-pedagogické centrum
Pokorná, V (2001). Teorie a náprava vývojových porúch učení a chování. Praha, Portál.additudemag.com, understood.org, avare.sk, HELP-DYS
