Rok 2020 bol obrovskou skúškou našej psychickej odolnosti

Za slovo roku 2020 vybrali organizácie slová ako lockdown, pandémia, koronavírus, ale to, ktorému by malo patriť skutočné prvenstvo je reziliencia, teda po slovensky odolnosť.
Za slovo roku 2020 vybrali organizácie slová ako lockdown, pandémia, koronavírus, ale to, ktorému by malo patriť skutočné prvenstvo je reziliencia, teda po slovensky odolnosť. / Foto: Pexels / Masha Raymers

Autorka je psychologička, špecializuje sa na pozitívnu psychológiu a edukáciu. 

 

Slovom roka 2020 sa podľa slovníka Collins English Dictionary stalo slovo lockdown. Merriam-Webster označil za slovo roka pandémia. Oxford English Dictionary sa rozhodli nezverejniť len jediné slovo, ale vydali 38 stranovú správu, ktorá analyzuje rôzne slová tohto roku, ako koronavírus, social distancing  (bezpečná sociálna vzdialenosť, rozostupy) a iné. Uvádzajú, že v roku 2020 došlo k obrovskej zmene a zásahu do lexikológie a podľa nich nie je možné vybrať jedno slovo.

 

Arianna Huffington, zakladateľka mediálneho portálu Huffpost, nesúhlasí a tvrdí, že slovom roka by malo byť slovo reziliencia, čiže psychická odolnosť. Ako dôvod uvádza, že je to jediné slovo, ktoré správne vystihuje to, čo bude podstatné, keď sa pandémia skončí a čo si z roku 2020 odnesieme.

 

Aj ja som toho názoru, že slovom roka 2020 by malo byť slovo reziliencia. Rozumieme pod ním schopnosť človeka zvládať záťaž, prekonávať prekážky a vyrovnávať sa s nepriaznivými a náročnými situáciami v živote. Reziliencia nie je slovenské slovo a jeho ekvivalentom je slovo odolnosť, prípadne psychická odolnosť.

 

Psychická odolnosť je prirodzenou schopnosťou človeka

Rok 2020 naozaj testoval našu psychickú odolnosť a vnútornú silu.  Či už v spoločnosti, ale aj v rodinách, školách, pri práci, štúdiu, priamo v našich životoch. Schopnosť zvládať záťaž je ale niečo, čo zažívame už do prvých chvíľ nášho života. Nie je to schopnosť niektorých ľudí. Je to schopnosť nás všetkých. Všetci sa učíme prežiť v nových podmienkach už od prvej chvíle života, prispôsobujeme sa novým a novým situáciám a vďaka nim rastieme. Stávame sa lepšími a silnejšími.

 

Odolnosť je schopnosť, ktorú má  každý v sebe. Je však pravda, že niekto zvláda záťaž lepšie a niekto horšie. Existujú faktory, ktoré psychickú odolnosť ovplyvňujú. Kanadský profesor Michael Ungar a špecialista na psychickú odolnosť zadefinoval štyri takéto faktory:

  1. Individuálne (osobnostné charakteristiky človeka, jeho silné stránky, interpretačný štýl a pod.)
  2. Vzťahy (medziľudské vzťahy, ich prítomnosť a kvalita)
  3. Spoločensko-komunitné (prístup k vzdelaniu, zabránenie násiliu, vnímanie spravodlivosti v spoločnosti  a iné)
  4. Kultúrne faktory (kultúrna a spirituálna identifikovanosť, záľuby a záujmy a iné)

 

Existujú aj iní autori, ktorí definujú tieto faktory, no všetky sa dajú viac-menej zhrnúť do troch základných kategórií – individuálne (osobnostné črty), medziľudské vzťahy (kvalita vzťahov priamo v rodine alebo v komunite), spoločenské ( kultúrne normy a nastavenie, vzdelanie).

 

Čo nám pomáha zvládať záťaž a budovať psychickú odolnosť?

To aké faktory ovplyvňujú psychickú odolnosť človeka je jedna vec, no dôležité je hlavne vedieť, čo konkrétne nám pomáha záťaž zvládať a ako vieme podporovať našu psychickú odolnosť.
 

1. Sociálna podpora

Na prvom mieste je podpora. Bez nej sa prekážky zvládajú veľmi ťažko. Niekto hľadá oporu v rodine, niekto má blízkych priateľov, pre niekoho to môže byť učiteľ, kolega alebo človek z okolia. Podstatné sú tu medziľudské vzťahy. A tie, ako dobre vieme, sú kľúčové. Je veľmi dôležité mať niekoho, komu sa vieme vyrozprávať, kto nám úprimne pomôže, pochopí nás, verí nám, dôveruje a má pre nás dobré slovo. Sociálna podpora je extrémne dôležitá.
 

2. Prístup založený skôr na otvorenej mysli a optimizme

Pre mnoho ľudí je tento bod asi najťažší. Veľkú úlohu tu totiž hrá genetika. To, do akej miery vnímame udalosti, ako si ich interpretujeme a aký prístup volíme, záleží z veľkej miery od našich rodičov. Avšak neznamená to, že sám človek s tým nedokáže urobiť nič. Naopak, mnoho výskumov dokazuje, že otvorenej mysli či optimistickému prístupu sa vieme z veľkej miery naučiť. Do istej miery je to návyk, ktorý vieme ovplyvniť našou vlastnou aktivitou.

 

Otvorená myseľ hovorí o tom, že človek sa na prekážky pozerá ako na výzvy a neustále na sebe pracuje. Na svoje schopnosti sa nepozerá ako na niečo fixné, ale ako niečo čo dokáže meniť.

 

Optimizmus je komplexný prístup človeka k životu, ako aj silná stránka človeka. Optimistický prístup hovorí o tom, že človek je schopný vnímať pozitívne maličkosti života a prekážky, záťaž otočiť vo svoj prospech. Optimistický prístup dáva životu väčší „zoom“, pomáha vidieť životné udalosti v širších súvislostiach a predovšetkým optikou prínosu a lepšej budúcnosti. Zároveň pomáha človeku voliť také kroky, ktoré sú skôr konštruktívne, podporujúce ako deštrukčné a ničivé.
 

3. Všímavosť k sebe

Základným bodom akéhokoľvek posunu, zmeny, či zlepšenia je sebauvedomenie. Človek musí jednoducho poznať sám seba. Musí vedieť vnímať svoje emócie, myšlienky, správanie. K tomu, aby vedel použiť stratégiu, ktorá mu pomáha v kríze, či náročnom období, musí sa poznať. Musí rozumieť tomu, čo mu hlási jeho telo, vedieť, kde sú jeho hranice, čo je už príliš, prípadne kedy prežíva pozitívne emócie, ktoré sú jeho silné stránky. V akých situáciách zažíva to, či ono a aké je jeho správanie. Čo ním spôsobuje sebe alebo iným. Človek by mal teda poznať sám seba.
 

4. Zručnosti zvládania záťaže

Poznať sa, mať podporu od ľudí alebo aj optimistický prístup je čiastočný základ zvládania záťaže. Ale k tomu, aby naozaj človek vedel prekonať náročné obdobie, musí mať isté zručnosti, ktoré mu v praxi pomáhajú. Pod zručnosťami rozumieme využívanie copingových stratégií a jednoduchých krokov, ktoré nás prenesú náročným obdobím. Každému pomáha niečo iné. Niekto volí šport, niekto mindufulness, niekto prírodu, niekto vie dobre a efektívne pracovať so svojimi myšlienkami, niekto chce byť sám a iný medzi ľuďmi. Copingové stratégie sú rôzne a každý si volí to, čo funguje jemu. Vo všeobecnosti ich však  delíme do dvoch, prípadne troch kategórií:

  1. copingové stratégie zamerané na emócie
  2. copingové stratégie zamerané na problém
  3. copingové stratégie zamerané na únik. Podstatné je, aby človek vždy volil zdravé stratégie a nie škodlivé, napríklad návykové látky.

 

Michael Ungar hovorí, že až 70% ľudí dokáže zvládnuť náročné obdobia. Podmienkou ale je, že by mali byť splnené aspoň základné body, ako napríklad sociálna podpora, trochu optimistický prístup a využívanie niektorých stratégií na prekonávanie prekážok. 30% ľudí ostáva bohužiaľ zaseknutých a trápia sa.

 

Človek však dokáže zvládnuť aj nemožné. Príkladom sú príbehy ľudí, ktorí zvládli obrovskú záťaž a posunuli sa ďalej. Ale nemusíme ísť k iným. Každý z nás zažil vo svojom živote niečo, čo si pôvodne myslel, že nezvládne. A nakoniec, to zvládol.

 

Nikdy sa nevzdávajte. Život je aj napriek náročným situáciám plný radosti, smiechu a úspechu. Verte, že každý z nás dokáže viac, ako sa mu v tej konkrétnej situácii zdá. Rok 2020 nám to ukázal. A preto by slovom roka mala byť ODOLNOSŤ.

Zdieľať na facebooku