Články: Pre študentov
O projekte

 

Optimizmus v dnešnej dobe. Dá sa to?

Kornélia Ďuríková
Autor článku
Foto: Pexels / Andrea Piacquadio
Optimizmus je voľbou človeka. / Foto: Pexels / Andrea Piacquadio

Autorka je psychologička, špecializuje sa na pozitívnu psychológiu a edukáciu. 

 

K jednému z najväčších mýtov patrí, že optimisti sú naivní ľudia a nevnímajú realitu. Skutočný optimizmus znamená nevzdávať sa snov, vytrvalo na nich pracovať a pritom pravdivo vnímať realitu. Optimizmus predpokladá schopnosť rozmýšľať s otvorenou mysľou a hľadať riešenia aj tam, kde už to iní vzdali. Optimizmus nás robí silnejšími, zdravšími a šťastnejšími. Optimizmus je voľbou človeka. Ako byť optimistickým v dnešnej dobe?

 

Na začiatok si skúsme zrekapitulovať aktuálny stav. Už približne trištvrte roka zažívame obdobie, ktoré od nás vyžaduje vysokú mieru adaptability, vytrvalosti, psychickej odolnosti a využívania mnohých silných stránok. Je prirodzené, že po takomto čase, kedy pociťujeme zvýšený stres a neistotu, sú už mnohí unavení. Sme vyčerpaní z negatívnych správ, dištančného vzdelávania, životných zvratov a mnohých iných podôb dnešnej doby. Ide o náročné obdobie a to je fakt.

 

Žijeme náročné obdobie ALE...

V tomto bode sa ale zastavme a skúsme sa zamyslieť, ako by sme mohli túto myšlienkovú úvahu  interpretovať ďalej. Existujú totiž rôzne spôsoby.

 

Prvá interpretácia môže znieť asi takto. Áno, je to náročné obdobie.  No zároveň  je to obdobie, počas ktorého spoznávame sami seba, svoje zručnosti, spoznávame charakter iných ľudí a v konečnom dôsledku sa učíme  mnoho vecí. Napríklad to, ako zvládať vysoký tlak a záťaž. Je to čas, ktorý nám môže odhaliť naše skryté zdroje, potenciál a môže byť ohromným zdrojom posilnenia. Je to čas, vďaka ktorému budeme vedieť v budúcnosti lepšie čeliť osobným či skupinovým výzvam a prekážkam. Nech už budeme robiť v živote čokoľvek, prekážky prídu a my budeme viac pripravení.

 

Druhá interpretácia môže znieť asi takto. Áno, je to náročné obdobie. A spôsobí obrovské škody. Zničí a zruinuje životy ľudí. Vyrastie nám stratená generácia bez budúcnosti. Nič nebudeme vedieť. Počas dištančného vzdelávania sa nič nenaučíme a ostaneme hlúpi. Budúcnosť vyzerá bledo..

 

Ako tie dve verzie znejú? Čo ste pri nich cítili?

Asi nebudem veľmi ďaleko od pravdy, keď poviem, že prvá verzia mala nádych optimizmu a nádeje. Pri druhej sme cítili skôr úzkosť, smútok a beznádej. Človek je ale slobodný vo svojich voľbách a rozhodnutiach

 

Dôležité je nestratiť v živote zmysel

Všetko je to otázka interpretácie a výberu z možností, ktoré nám život ponúka. Buď k tomu pristúpime pesimistickým postojom alebo optikou obohatenia a nájdenia istého zmyslu. Práve o hľadaní zmyslu v živote či na prvý pohľad o bezvýchodiskových situáciách hovorí rakúsky psychiater a filozof Viktor Emanuel Frankl. Človek, ktorý prežil štyri koncentračné tábory a videl toľko utrpenia a bolesti, že si to dnes ani nedokážeme predstaviť. Frankl je autor psychoterapeutického prístupu logoterapia, ktorý je  postavený práve na hľadaní zmyslu a rozvoji človeka. Logoterapia pracuje s konceptom nádeje a optimizmu ako základnou paradigmou. Frankl hovorí, že človek má vždy možnosť voľby. Má slobodnú voľbu, ktorá je v ňom samom a on sám sa rozhoduje, akú interpretáciu situácie, či postoj zaujme. Ilustruje to na svojej osobnej skúsenosti počas toho, ako bol v jednom z  koncentračných táborov. V mnohých diskusiách, ktoré mal po vojne hovoril, že nezabudne na jedno ráno, kedy bol  nesmierne očarený východom slnka a uvedomoval si tú krásu. Práve na tomto príklade demonštroval slobodnú voľbu mysle a to, že človek má vždy možnosť, nech už sú podmienky akékoľvek, voliť takú cestu, ktorá mu pomôže zvládnuť prekážky a v konečnom dôsledku prežiť.  Ako Frankl hovoril, množstvo nezávislých výskumov po vojne ukázalo. že koncentračné tábory mali väčšiu šancu prežiť tí,  ktorí napriek všetkému, mali vo svojom živote zmysel.

 

Optimista vs. pesimista v aktuálnej situácii

Vráťme sa ale k našej realite. Dve rozličné interpretácie aktuálneho stavu,  boli vykreslením toho, ako asi prebieha vnímanie situácie z pohľadu optimistu alebo pesimistu. Možno sa teraz pýtate. A čo realista? Ako by si to interpretoval on? Odborníci tvrdia, že v skutočnosti realista neexistuje. A nadľahčene hovoria, že realista je vlastne pesimista, ktorý si to odmieta priznať.  Martin Seligman tvrdí, že môžeme mať ešte prípadne realisticko-optimistický interpretačný štýl alebo realisticko-pesimistický interpretačný štýl. No zhodujú sa v konečnom dôsledku na tom, že realista ako samostatná „typológia“ človeka vlastne neexistuje.

 

Čo znamená optimizmus? Kto to je optimista?

Skúsme sa bližšie pozrieť na optimizmus. Čo to vlastne je? Aký je to človek? Optimizmus je celkový životný postoj človeka a taký spôsob interpretácie rozličných životných okamihov či situácií, ktorý sa zameriava na budúcnosť, zdravie, vytrvalosť nezdolnosť a vnútornú pozitívnu silu človeka. Optimizmus je aj silná stránka človeka, ktorá priamo súvisí s ďalšími silnými stránkami ako vytrvalosť, vďačnosť, psychická odolnosť.

 

Viete si predstaviť vedca, ktorý vyvíja lieky proti koronavírusu ako pesimistu? Niekoho, kto neverí, že veci dobre dopadnú? Niekoho, kto sa vzdá, ak prídu problémy? Niekoho, kto sa nesnaží poučiť z chýb? Alebo odmieta kritiku? To sa asi nedá.

 

Viete koľko chybných pokusov mal Thomas Alva Edison, kým vynašiel žiarovku? Hovorí sa, že to bolo viac ako 9000. Musel mať obrovskú  vieru vo svoj sen, svoje schopnosti. Obrovskú dávku optimizmu a vytrvalosti. Edison ale neignoroval realitu, problémy a komplikácie. Videl ich presne také, aké boli. Na prekážky sa ale pozeral tak, že sú pre neho cestou, ako sa zlepšiť a posunúť sa.

 

Je možné sa optimizmu naučiť?  Áno. Dá sa to. Vyžaduje si to  ale prácu samého na sebe.  Znamená to uvedomenie si svojho spôsobu uvažovania a následne výber takého postoja, ktorý človeku pomôže posunúť sa ďalej, prípadne ho posilní.  

 

Optimizmus ovplyvňuje aj zdravie

Optimizmus neprináša len výsledky v práci či nové vynálezy. Má priamy dopad aj na naše fyzické zdravie.  Robí nás jednoducho zdravšími. Dokazujú to mnohé výskumy v oblasti kvality života či dlhovekosti. Tento životný postoj sa totiž odráža vo voľbe životných ciest, v intenzívnejšom prežívaní pozitívnych emócii a tie, ako už vieme, priamo ovplyvňujú naše zdravie. Optimizmus pôsobí na náš imunitný systém a má vplyv aj  na vývoj niektorých závažných ochorení. Optimistický postoj môže ovplyvniť ozdravný proces pri zraneniach jedinca, pretože pôsobí na správanie, prežívanie a konkrétne voľby človeka.

 

Nezabudnime, optimizmu sa vieme naučiť

Zhrňme si na záver, čo to vlastne optimizmu je. Je to silná stránka človeka, no tiež aj životný postoj a spôsob interpretácie udalostí. Optimizmus znamená orientáciu na budúcnosť a vnímanie prekážok, problémov ako zdroj posilnenia, obohatenia a rastu. Optimisti sú ľudia, ktorí sa nevzdávajú a idú ďalej. Vnímajú realitu, no tým, že sú orientovaní na budúcnosť a chcú obrazne povedané „prežiť“, hľadajú v záťažovej či krízovej situácii konštruktívne riešenia a cestu von. Optimizmu sa vieme naučiť. A to aj napriek tomu, že to, či sme skôr pesimisti alebo optimisti dedíme z veľkej miery od našich rodičov. Avšak veľmi veľa máme vo svojich rukách my sami.

 

Na záver mi dovoľte myšlienku už spomínaného Viktora E. Frankla: „Ľudské správanie nie je určené podmienkami, v ktorých človek žije, ale rozhodnutiami, ktoré koná.“ Život je zoskupením mnohých rozhodnutí a volieb, ktoré človek neustále robí. Akú podobu bude mať, je v konečnom dôsledku na ňom samom.


Čítajte viac o téme: Pozitívna psychológia
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.