Autorka je školská psychologička a špecialistka na pozitívnu edukáciu.
Jeden z najväčších problémov dnešnej doby a špeciálne detí a mládeže je to, že sa rýchlo vzdávajú a nevedia prekonávať prekážky.
Carol Dweck, psychologička a vedkyňa, realizovala na Stanfordskej univerzite experimenty, ktoré sa týkali inteligencie detí. Počas nich si všimla, že jedna skupina detí sa pri riešení ťažkých úloh vzdala rýchlo, no druhá skupina išla ďalej a bola schopná neustále sa zlepšovať. Postupne dospela k záveru, že existujú dva spôsoby uvažovania o vlastných schopnostiach, ako aj inteligencii. Nazvala to NASTAVENIE MYSLE – MINDSET.
Fixná myseľ vs. myseľ nastavená na rast
Prvé nastavenie mysle pomenovala – FIXNÁ MYSEĽ. Ide o presvedčenie, spôsob uvažovania o vlastných schoponostiach, kedy veríme, že talent, schopnosti máme dané a sú nemenné. Ľudia s fixnou mysľou trávia celý život neustálym potvrdzovaním si svojich schopností. Veria, že úspech príde za nimi a keď ho už raz dosiahnu, tak ho budú mať vždy. Myslia si, že netreba na sebe pracovať, vyhýbajú sa výzvam a prekážkam. Rýchlo sa vzdávajú. Ľudia s fixnou mysľou sú presvečení, že na niečo talent majú a na niečo ho proste nemajú. „Fixná myseľ“ nemá rada kritiku, vníma ju ako svoje osobné hodnotenie (dobrý vs.zlý človek) a úspech iných vníma ako svoje ohrozenie. Takýto ľudia nemajú radi okolo seba šikovných ľudí. Takýto ľudia zažijú aj úspech, no nie je dlhotrvajúci.
Druhý typ nastavenia mysle je – MYSEĽ NASTAVENÁ NA RAST. Ľudia s týmto rozmýšľaním veria, že naše schopnosti sú niečím, čo môžeme kultivovať vlastným úsilím. Isté vlohy, genetika, talent hrajú v našich schopnostiach rolu. No len čiastočne. Rozhodujúca je práca, odhodlanie a nadšenie. Rásť vieme pomocou praxe, skúseností a neustáleho učenia. Myseľ nastavená na rast verí, že skutočný potenciál človeka je neznámy, nerozpoznateľný. Taktiež verí aj v to, že je ťažké dopredu povedať, čo sa dá dosiahnuť, ak sa skombinujú roky nadšenia, námahy a tvrdej práce. Myseľ nastavená na rast sa neuzatvára. Je neustále zvedavá, má rada výzvy a nevzdáva sa pri prekážkach. Úsilie vníma ako cestu k majstrovstvu a učí sa z kritiky. V úspechu iných nachádza ponaučenie a inšpiráciu. Tento typ mysle zažíva úspech možno neskôr ako fixná myseľ, no je dlhotrvajúci.
„Teória Mindset“ je veľmi úzko spojená s vytrvalosťou, láskou k učeniu, motiváciou, kreativitou a v neposlednom rade s úspechom v živote. Výborná správa je, že mysli nastavej na rast sa DÁ naučiť. Je to proces, ale dá sa to.
Učitelia s myseľou nastavenou na rast sú ťahúňom školstva
Nastaveniu mysle sa učia deti, no aj učitelia. Carol Dweck venuje špeciálnu pozornosť učiteľom a ich spôsobu uvažovania. Učitelia s týmto nastavením mysle dokážu prinášať rozvoj do škôl, tried, kolektívov, do svojej práce ako aj pre samotné deti. Títo učitelia učia deti, že v živote neexistujú skratky, že život je tvrdá práca a úspech prichádza iba kombináciou zanietenia a veľkého úsilia.
Učiteľ, ktorý má myseľ nastavenú na rast verí, že každý jeden žiak má v sebe potenciál, ktorý sa dá rozvíjať. Je náročný, vytvára atmosféru dôvery, starostlivosti, dáva žiakom spätnú väzbu založenú na konštruktívnej kritike, OCEŇUJE A CHVÁLI PROCES!! a nie iba výsledok, žiakom dáva najavo, že chyby im pomáhajú rásť, učiť sa a sú len zle zvolenou stratégiou. Učí deti tvrdo pracovať, prekonávať prekážky a úprimne ich podporuje. Verí v neustále zlepšovanie žiaka. Carol Dweck za mimoriadne dôležité považuje aj fakt, že skvelý učiteľ je fascinovaný samotným procesom učenia a sám sa rád učí. Nezaujíma sa o vyučovanie ale zaujíma sa o učenie.
Veľa učiteľov, dnes stojí pred dilemou, zvyšovať alebo znižovať nároky na deti. Profesorka Dweck hovorí:
Znižovanie nárokov vedie iba k biedne vzdelaným žiakom, ktorí majú pocit, že majú nárok na jednoduchú prácu a hojnú chválu. Na druhej strane, len zvyšovanie nárokov na školách bez toho, aby sa študentom poskytli prostriedky na ich dosiahnutie je receptom na KATASTROFU. Iba to privádza biedne pripravených alebo slabo motivovaných študentov k neúspechu a vytláča ich von zo školy.
(C. Dweck)
Nastavenie mysle je dnes jedna z kľúčových tém v školách, športových kluboch, podnikaní, všade v spoločnosti. Vedie k zdokonaľovaniu a rozvoju.
Ako učiť nastaveniu mysle na rast?
Ak sa rozhodneme pracovať so žiakmi a učiť ich mysli nastavenej na rast musíme dodržať niekoľko pravidiel:
1. Atmosféra dôvery a bezpečia na hodine.
2. Chváliť proces a nie len výsledok.
3. Nebáť sa chýb a často deťom opakovať vety ako napr. chyba je môj najlepší kamarát, vďaka chybám sa učíme, posúvame.
Po písomkach si môžete so žiakmi rozobrať najčastejšie chyby a hovoriť o tom ako o niečom dobrom. Vďaka čomu sa môžete posunúť ďalej v učive a že ste aj ako učiteľ za to vďačný.
4. Dávať konštruktívnu spätnú väzbu – takú kde si všímate posun žiaka, zlepšenia a zároveň mu ukazujete aj chyby. Žiak musí chápať, že mu veríte, že má na viac a dokáže to.
5. Byť náročný, no ľudský zároveň.
Môžete taktiež hovoriť rôzne príbehy ľudí, či známych osobností ako motiváciu k tomu, aby sa deti nevzdávali a nestrácali chuť k vášmu predmetu.
Príbehy ľudí s fixnou mysľou a mysľou nastavenou na rast
Hovorí sa, že fixnú myseľ mal známy tenista John McEnrow. Pri prehratých zápasoch sa neustále sťažoval na vonkajšie vplyvy – počasie, loptičky...Súperov vnímal ako nepriateľov a neuznal, ak bol niekto lepší.
Príbehy ľudí s mysľou nastavenou na rast hovoria o tvrdej práci, inšpirácii a veľkej vytrvalosti.
Thomas Edison (vynálezca, „otec žiarovky“) – bol to neustále zvedavý človek. Nikdy sa nevzdával a rád sa učil zo svojich chýb. Má registrovaných viac ako 1000 patentov. Predtým ako objavil žiarovku urobil viac ako 9000 chybných pokusov!!!! Povedal,
„Moja cesta k objaveniu žiarovky bola dlhá. Ale nikdy som nezlyhal. Objavil som len 9 000 ciest, ktoré nefungovali.“
J.K. Rowling – autorka Harryho Pottera. Kniha o mladom čarodejníkovi bola odmietnutá 12 vydavateľskými domami. Joanna sa ale nevzdávala. Na knihe stále pracovala, upravovala ju, nechala sa inšpirovať inými spisovateľmi. Bola oddaná, tvrdo pracujúca a odvážna. Po mnohých neúspechoch jej kniha nakoniec vyšla a stala sa jednou z najpredávanejších kníh vôbec. Povedala, ”Nezáleží ako sa kto narodí ale čo sa z neho stane.”
Misty Copeland – primabalerína v Americkom baletnom divadle. Jej príbeh je fascinujúci z niekoľkých dôvodov. Misty pochádza z chudobných pomerov. Dlho bývala v moteli so svojimi 5 súrodencami. Milovala tanec a balet. No nikdy nechodila na hodiny tanca, či kurzy. S tancom začala až vo svojich 13 rokoch!!! Do tvrdého tréningu a neustáleho učenia sa pustila okamžite. Keďže žila v hrozných podmienkach, jej učiteľky baletu začali v 14 bojovať o jej opatrovníctvo. Nakoniec sa to aj podarilo a v jej 15tich ho získali. V roku 2015, vo svojich 33 rokoch, sa stala primabalerínou v Americkom baletnom divadle.
Tu je jeden môj príbeh. Minulý rok som sa stretla s jedným stredoškolákom, ktorý mi vraví: „Viete, pani psychologička, mne je to už jedno, z písomky som dostal opäť štvorku. Ja proste na ten predmet nemám bunky. Takže je jedno, či sa budem učiť, alebo nebudem. Lepšie ako na trojku to nikdy nevytiahnem. Už sa to učiť nebudem a kašlem na to.“
Tento postoj, nastavenie mysle je presným obrazom fixného nastavenia mysle. Fixná myseľ verí, že inteligencia, schopnosti sú nemenné. Chyby sú dôkazom neschopnosti, „netalentu“ a prekonávanie prekážok je zbytočné a príliš ťažké. Aj to sa dá zmeniť.
Ako zmeniť fixnú myseľ na myseľ nastavenú na rast?
Vyzerá to ľahko, ale nie je to až také ľahké. Ide tu o zmenu NÁVYKU, čo je to najťažšie. Raz jeden múdry človek povedal, „zmeniť myslenie je ťažšie ako rozbiť atóm.“ A je to tak. Zrazu po rokoch uvažovania a vnútorného presvedčenia o tom či onom, máte to celé zmeniť a začať uvažovať a konať úplne inak. Chce to tvrdú prácu na sebe, čas, trpezlivosť, skúšať a veriť si.
Ja osobne to zvyknem žiakom prirovnávať k predstave čerstvo vyšlapanému chodníku na zasneženej poľnej cestičke. Keď prejdete raz po zasneženom poli vytvoríte takmer neviditeľnú cestičku, ktorá taktiež veľmi rýchlo zanikne. Keď prejdete po nej druhý krát, stále zanikne. Musíte ísť po nej niekoľkokrát a častejšie aby sa naozaj vytvorila cesta, ktorú ani čerstvý sneh nezničí.
Tak je to aj s našimi myšlienkami, návykmi a vytváraním nových neurálnych spojení. Najdôležitejšou myšlienkou a informáciou je fakt, že náš MOZOG JE SVAL a je PLASTICKÝ. Rozmýšľaním, učením sa, prekonávaním prekážok ho vlastne posilňujeme. Odporúčam video s českými titulkami.
Prvým krokom k zmene z fixnej mysle na myseľ nastavenú na rast je uvedomenie si toho, že mozog sa môže meniť, že zmena uvažovania či myslenia je možná a že ide o vytvorenie NÁVYKU. Pri diskusiách so žiakmi hovorte o mozgu ako svale a škole, učení ako o posilovni pre mozog. Viete nájsť veľa obrázkov, ktoré hovoria o „Brain is like a muscle“. Nalepte si obrázky po triede, nech to majú deti pred očami.
Druhým krokom je už konkrétna výmena vlastného slovníka, ktorý používame keď sme pred prekážkou.
| Fixná myseľ hovorí ... | Myseľ nastavená na rast hovorí ... |
| Nejde mi to. | Nevzdám to. Budem skúšať a pôjde to. |
| Je to príliš ťažké. | Možno musím skúsiť inú cestu. |
| Toľko sa učím a stále mi to nejde. | Ešte mi to nejde. Trošku to asi potrvá, ale musím vydržať. |
| Nikdy mi to nepôjde. | Budem sa učiť, skúšať a určite mi to pôjde. |
| Na matematiku proste nemám bunky. | Možno by som mohol skúsiť inak sa učiť alebo sa opýtať tých, ktorým to ide ako to robia. Musím len skúšať a určite sa to zmení. |
| Urobila som veľkú chybu! | Chyby sú výborná vec. Vďaka nim sa učíme a zlepšujeme. |
| Kašlem na to. | Určite sa to časom zlepší. Treba len vydržať. |
| Je to príliš náročné. | Je to výzva a prekonám ju. |
| Neznášam matematiku. | Nevzdám to. Mám svoje ciele a túto výzvu prekonám. |
| Úplne som zlyhal, tú 4ku mám preto, že som úplný hlupák. | Nevadí. Chyby nás posúvaju. Poučím sa z toho a idem ďalej. Vždy môžem mať lepšiu známku. Som schopný sa zlepšovať. |
Môžete deti učiť meniť si svoj vnútorný slovník. Vytvorte si nástenku s vyjadreniami, ktoré stoja za fixnou mysľou a ktoré za mysľou nastavenou na rast. Ak máte čas, zahrajte sa tak, že deti musia nahradiť slovník z fixnej mysle na myseľ nastavenú na rast. (Prikladám 2 pracovné listy ako vzory - pracovný list č.1 a pracovný list č.2 ).
Neustále im opakujte, že prekážky su tu preto, aby sa prekonávali a nebáli sa ich. A vy dospelí ste tu, aby ste im pomohli a podporili ich, keď budú potrebovať.
