AUTOR: Z. Gránska (25.11.2016)
MARJAANA MANNINEN je odborná konzultantka Fínskej národnej rady pre vzdelávanie a spoluautorka reformy nového fínskeho kurikula 2016, ktoré bolo zavedené do škôl od septembra tohto roka. Na Slovensko prišla na pozvanie Nadácie pre deti Slovenska, aby predstavila ich najnovšiu reformu. Rozprávali sme sa aj o tom, prečo je fínsky vzdelávací systém taký úspešný, čo stojí za pravidelnými zodpovednými reformami vo vzdelávaní v ich krajine, aj o tom, aké dôležité je nezabúdať na obyčajnú radosť zo vzdelávania, ktorá sa z tried vytratila.
O fínskom školstve sa dnes hovorí veľmi veľa. Ako by ste ho opísali pár slovami vy?
Na mojej prednáške som vám v úvode zadala, aby ste sa k sebe otočili a povedali si, čo bolo najlepšie na škole, kam ste chodili. Videli ste tie úsmevy? Tú iskru v očiach ľudí, tú radosť? O tomto je fínsky model vzdelávania. Fínske školy spájajú ľudí, učia žiakov tak, aby si učenie užívali a nachádzali v učení radosť. Veríme v radosť zo vzdelávania a že učenie cez skúsenosti je dobrá cesta. Ak len sedíte a počúvate, nie je to to, čo deti zaujíma. Aj vo fínskych školách musíme niekedy sedieť a počúvať, ale sústredíme sa viac na dialógy, diskusie a učenia cez vlastné skúsenosti.
Náš úspech spočíva v prvom rade vo vysokej vzdelanostnej úrovni našich učiteľov a atraktivite tohto povolania. Druhou vecou je vysoká kvalita kurikula, na ktorom aj teraz všetci spoločne pracujeme a kľúčová vec je podľa nás tiež to, že naše školy sa zameriavajú na učenie a nie na testovanie. Nesústredíme sa na vytváranie tlaku na žiakov, ale na samotné učenie.
Váš model je úspešný, neustále sa v medzinárodných testovaniach objavujete na vrchole krajín OECD. Zavádzate od septembra vcelku odvážnu zmenu do vzdelávacieho systému v podobe nového kurikula. Prečo ste pristúpili k ďalším reformám?
Tá potreba zmeny vzíde vždy akosi prirodzene. Parlament sa mení každé 4 roky, ale školy nie je potrebné pri tejto príležitosti vždy kompletne zmeniť. Celkovo sme robili už 5 reforiem a tá najväčšia reforma prišla v rokoch 1968-1970. Bola to tá najlepšia vec vo vzdelávacom systéme Fínska, akú sme mohli urobiť. Zabezpečili sme tým rovnako kvalitné školy pre všetkých a sprístupnili sme ich ľuďom bezplatne. To je kľúčová hodnota fínskeho vzdelávania. Dovolím si tvrdiť, že náš systém je už tak prepracovaný, že v ňom neexistujú slepé uličky, ktoré by umožňovali žiakom, aby vypadli z nejakého dôvodu zo systému vzdelávania.
Ak necítite výraznú potrebu, je to teda u vás nejaké nepísané pravidlo, že robíte reformu vzdelávania automaticky po niekoľkých rokoch?
Robíme ju zhruba každých 10 rokov. Nové fínske kurikulum sme pripravovali počas rokov 2012-2016 a v septembri tohto roka sme ho zaviedli do škôl. Reforma vzdelávania by sa mala podľa nás realizovať minimálne raz za 10 rokov. To je časový rámec, ktorého sa snažíme držať, pretože svet a naša spoločnosť prechádza každým dňom obrovskými zmenami a potrebujeme držať krok s požiadavkami spoločnosti nielen dnes, ale aj v budúcnosti. Našou snahou je, aby kvalita schopností fínskych študentov zostala vysoká nielen na domácej, ale aj na medzinárodnej úrovni. Jedným z kľúčových cieľov tiež bolo zvýšiť účasť žiakov na týchto zmenách a zvýšiť tým v ich očiach zmysluplnosť celého učenia. Záleží nám, aby sa každý žiak chcel vzdelávať a mohol zažiť pocit vlastného úspechu.
Ako sú u vás podporované verejnosťou tieto zmeny vo vzdelávaní?
Vo Fínsku je o vzdelávanie veľký záujem. Je to asi najväčšia vec, kde sa všetci zapájajú a spolurozhodujú o nej. Cítiť tam záujem zo strany politikov, ktorí hovoria pravidelne s expertmi, ale aj rodičov. Rodičia majú vo Fínsku veľmi rešpektované rodičovské organizácie, cez ktoré tieto zmeny podporujú a vyjadrujú sa k nim. Ich pobočky sú v každom regióne a sú riadené z centrály v Helsinkách. Myslím si, že je to veľmi dobrý systém. Dokonca samotné školy sú povinné zo zákona spolupracovať s rodičmi. V našom systéme napr. nepoznáme školských inšpektorov. Našimi inšpektormi sú rodičia.
Najznámejšia zmena, ktorú ste urobili v novom kurikule a zaujala celý svet, je vzdelávanie detí „bez predmetov.“ Ako takéto vyučovanie bude presne vyzerať v triedach?
Je to len jeden spôsob, ako dokážu všetci spolupracovať na tom, aby sa deti vzdelávali s radosťou. Tých spôsobov je viacero a sú veľmi rôzne. V tomto prípade si učitelia s deťmi naplánujú celý týždeň, kedy sa budú učiť bezpredmetovo. Vyberú si tému, ktorá ich zaujíma, čo sa budú učiť a akým spôsobom. Vytvoria si študijný plán spoločne. Zároveň počas tohto týždňa spolupracujú aj všetci ich učitelia navzájom. Neznamená to však, že sa budú takýmto spôsobom učiť každý jeden týždeň. Je to len jeden zo spôsobov, ktorý dáva pri učení priestor rozvoju inteligencie, tvorivosti a zvedavosti.
Môžete uviesť príklad takéhoto študijného týždňa?
Napríklad si žiaci vyberú, že sa chcú učiť viac o zdraví. To si vybrala nedávno moja dcéra s jej priateľmi. Zaujímalo ich, ako žiť zdravšie, aby mali lepší život. Našli si rôzne lekárne, zdravotné zariadenia a kliniky, ktoré navštívili a komunikovali s odborníkmi, študovali samostatne knihy o zdraví a na konci urobili vlastný projekt vo forme filmu. Pripravili video, aby vysvetlili, ako je správne sa o seba starať, aby boli zdraví. Učia sa tak v jednom momente vyhľadávať informácie, vybrať si to najdôležitejšie, komunikovať s ľuďmi v rôznych postaveniach, pracovať s technológiami a tiež spolupracovať ako tím.
A funguje to zatiaľ dobre?
Funguje to vynikajúco, pretože si môžu vybrať, čo ich zaujíma. Je to na tých deťoch neuveriteľne vidieť. Tu prichádza tá skutočná radosť z učenia. Sú pohltení novými informáciami, lebo samy chcú a nie preto, že musia. Normálne by moja dcéra prišla zo školy okolo druhej. V skutočnosti dnes chodí domov zo školy o ôsmej alebo deviatej večer, lebo robí, čo ju baví. Chcú pripraviť naozaj dobrý film pre svojich spolužiakov. Baví ich byť v škole tak dlho a robiť to, čo robia.
Dobre, ale ako vie učiteľ na základe takéhoto učenia vyhodnotiť, čo všetko sa študenti naučili? Ako ich vie ohodnotiť?
No na základe toho filmu. Pozrie si ho a uvidí, k čomu všetkému sa dopracovali. Na konci týždňa majú prezentáciu pre učiteľov i pre žiakov. Tieto filmy sú plné vedomostí, ktoré sa dozvedeli, dokázali ich spracovať a vyhodnotiť, čo je najdôležitejšie. Všetci chcú na záver tých ostatných zaujať.
Ale máte stále aj normálny hodnotiaci systém?
Samozrejme. Vždy na konci roka dostávajú študenti hodnotenie, ako splnili očakávania a svoje ciele, ktoré si stanovili. Na každodennej báze je to však skôr o komunikácii. Učiteľ sa pýta a vie, čo študent robí, rieši a ako mu to ide. Nie je to o meraní nejakej vedomosti a neustálom testovaní.
Veľký dôraz ste kládli pri prezentácii nového kurikula aj na individuálny prístup voči každému žiakovi. Ako ho realizujete v triedach u vás? Čo vašim učiteľom pomáha?
Je za to zodpovedných niekoľko vecí, ktoré tejto individuálnej práci pomáhajú. Naši učitelia dnes nepracujú v triedach sami. To je asi to najdôležitejšie, aby mali podmienky na takúto prácu. Individuálny prístup nie je možné dosahovať ľahko. Musíte mať na to podmienky. Učitelia majú k dispozícii sociálnych pracovníkov a asistentov, ktorí im to umožňujú. Bežne nemajú na všetkých hodinách celú triedu, ale delia si ich napr. na 2 skupiny.
Ako to presne vyzerá, že si ich rozdelia na 2 skupiny?
Raz má matematiku skupina A a neskôr zase skupina B. Na jednej strane im to umožňuje práve to, že majú k dispozícii viac pomocného personálu, ale býva to zariadené aj tak, že deti prichádzajú do školy napríklad neskôr. Keďže u nás sú všetky školy kvalitné, rodiny majú školy veľmi blízko domu a neriešia dochádzanie cez pol mesta. Už aj 7-ročné deti chodia do školy samé a vedia prísť neskôr.
Týmto individuálnym prístupom sa snažíme maximalizovať potenciál každého jedného dieťaťa. Rozvíjať učenie sa, vedomosti, zručnosti a postoje žiakov. Podporovať ich zdravie a celkovú pohodu. Len takéto prostredie môže byť naplnené radosťou z učenia sa. Len v pozitívnom prostredí môžeme zažiť tú prirodzenú radosť z učenia a mať záujem vzdelávať sa celý život.
Dokážu sa u vás presadiť aj nejaké súkromné školy?
Máme ich len veľmi málo, keďže naše štátne sú naozaj kvalitné. Aj tie súkromné však postupujú podľa našich smerníc. Čo sa týka neštátnych škôl, tak u nás máme hlavne určité druhy cirkevných škôl. Vo Fínsku sú známe napr. Waldorfské školy, ktoré sa riadia princípmi Rudolfa Steinera. Montessori prístupy sú u nás typické pre materské školy.
Spomenuli ste, že práve učitelia sú jednou z vecí, čo vás vo svete robí tými najlepšími. V čom sú iní?
V prvom rade sú nesmierne kvalitne vzdelaní a vážení. Učiteľom sa u nás nemôže stať hocikto. Je o to veľký záujem. Učiť sa je možné, len keď sa cítime dobre. Dôležité je, že tí lídri, učitelia, musia mať jasný a ucelený obraz o celkovom vývine dieťaťa. Nemajú iba poznatky zo svojho predmetu, ale vnímajú celý obraz dieťaťa. Musia byť schopní veľmi citlivo vyhodnocovať klímu v triedach a reagovať na to. Čo sa týka vyučovania, tak s deťmi majú veľmi blízky vzťah, sú ich sprievodcami a dôležitá je medzi nimi spolupráca. Je len na učiteľovi, ako ju bude dosahovať a ako upúta svojich žiakov. Naši učitelia sa snažia klasickému vysvetľovaniu pred tabuľou vyhýbať. Volia radšej pre deti zaujímavejšie formy učenia.
Vrátim sa ešte k novému kurikulu. Ako prebiehala jeho príprava?
Pripravili sme vízu a zdieľali sme ju, aby sme našli spoločné smerovanie. Obsah kurikula prišiel z jednotlivých predmetov, diskusií a príspevkov expertov. Mali sme množstvo pracovných skupín. Ja osobne som napr. viedla 2 skupiny. Schádzali sa tam odborníci z rôznych oblastí a zdieľali si tu svoje myšlienky. Učitelia z rôznych častí Fínska, z univerzít a špecialisti. Bolo to mnoho rozhovorov, dialógov, pripomienok od odborníkov, škôl a občanov, kým sme sa dopracovali k finálnej verzii. Prišli sme k záveru, že kľúčovou otázkou nemá byť, čo sa učíme, ale ako sa to učíme. Preto špecifickým cieľom bola úprava prostredia a metód, aké učitelia používajú. Prostredie musí byť bezpečné a inšpirujúce. Na učenie sa majú používať aj prostredia mimo školy. Stále významnejšiu rolu už zohrávajú technológie. Išlo nám tiež o to, aby sme budúcnosť budovali spoločne a celý tento proces sme postavili na partnerstve. Žiaci sú už viac zapojení do tvorby prostredia školy.
V rámci reformy sme si stanovali 4 rozvojové oblasti: Ako zlepšiť učenie sa?, Aký typ vedomosti potrebujeme?, Ako môžeme zlepšiť pohodu detí a žiakov?, Aké vedenie je potrebné na úrovni škôl a samospráv, pod ktoré školy spadajú?
