Fínsko sa dlhodobo umiestňuje na vrchole medzinárodného rebríčka testovania vedomostí žiakov v Programme for International Student Assessment ( PISA ). Reálnymi konkurentmi Fínska boli za posledné roky len ázijské krajiny ako napríklad Čína či Južná Kórea. Tie však nemohli byť pre svoje „neľudské“ nároky na študentov vzorom a inšpiráciou v napredovaní pre mnohé ďalšie krajiny. Preto sa posledné roky experti a politici snažili zistiť, čo je tajomstvom úspechu Fínska a ako to preniesť na podmienky svojich krajín. A odpoveď nie je možno ani taká komplikovaná: Fíni jednoducho pochopili, že ani vo vzdelávaní sa nedajú problémy tlačiť do nekonečna pred sebou a žiadne čiastkové riešenia systém nezachránia. Včas pochopili, že kľúčom k úspechu je stanoviť vzdelávanie medzi priority krajiny a nebáť sa podstupovať zmeny.
Bez reforiem to nejde
Fínsko na vlastnej koži pocítilo, že dobre pripravené reformy môžu priniesť krajine veľký úspech. Nemajú preto obavy v tomto smerovaní pokračovať. Dnes prichádzajú v školstve s významnou reformou opäť. Možno dokonca povedať, že to bude najzásadnejšia reforma, akou kedy vzdelávací systém krajiny prešiel – fínske školy nahradia štandardné vyučovacie predmety vyučovaním tém.
Hodina chémie ráno a dejepis poobede bude pre fínskych študentov minulosťou. Vzdelávať ich učitelia budú podľa tém tak, aby boli schopní zvládnuť konkrétne pozície. Napríklad študent študujúci odbornú školu si bude môcť vybrať napríklad lekciu „reštauračné služby“. Bude zahŕňať základy matematiky, jazykov ( aby sa dohovorili so zahraničnými zákazníkmi), komunikačné schopnosti a písomný prejav.
Ak sa spýtate detí, prečo ich škola nebaví, najčastejšie ich odpovede smerujú k tomu, že sa tam učia hlúposti, ktoré v živote nikdy potrebovať nebudú. To, čo skutočne potrebujú, musia hľadať na internete vo voľnom čase. Učia sa niečo, čo je na míle vzdialené od reality. A práve tento problém má nová zmena vo fínskom školstve riešiť. Deti musia vidieť zmysel v tom, čo sa učia. Zrušenie štandardných predmetov by malo priniesť väčšie prepojenie učiva s praxou a študentom zmysluplnosť prijímaných informácií.
Pasi Silander, manažér pre rozvoj mesta Helsinki, sa pre britský denník Independent vyjadril, že: „To, čo potrebujeme, je odlišný druh vzdelávania, aby sme ľudí dokázali pripraviť na pracovný život....Potrebujeme preto urobiť zmeny vo vzdelávaní, ktoré sú nevyhnutné pre priemysel a modernú spoločnosť.“
Nie všetci učitelia s tým súhlasia
Je úplne zrejmé, že nie všetci učitelia budú s takou veľkou zmenou súhlasiť. Obzvlášť tí starší, ktorí celé roky učili jeden predmet nejakým systémom a dnes sa majú prispôsobovať niečomu úplne odlišnému. Tento systém ich bude nútiť omnoho viac so študentmi spolupracovať a prepájať jednotlivé témy.
Marjo Kyllonen obhajuje toto „spolu učenie“ ( co-teaching) ako veľmi prínosné pre vtiahnutie študentov do témy. V minulosti bolo štandardné, že študent iba ticho sedel, pasívne počúval učiteľa a čakal, či sa ho niečo spýtajú. Tohto tradičného formátu výuky by sa chceli zbaviť. Namiesto toho sa chcú sústrediť na prácu v menších skupinách s cieľom riešiť problémy a zlepšovať komunikačné zručnosti študentov.
Okolo 70% učiteľov mestských stredných škôl už bolo vyškolených, aby mohli priniesť tento nový prístup k vzdelávaniu do praxe. Učitelia, ktorí si osvoja tento nový štýl výučby, budú finančne odmenení.
Marjo Kyllonen sa vyjadril, že „vždy je veľmi ťažké zmeniť myslenie ľudí a urobiť prvý krok, no tí učitelia, ktorí si osvojili tento nový prístup, tvrdia, že sa už nemôžu vrátiť k tomu starému.“
Podľa plánu by mala byť reforma zavedená na všetkých fínskych školách do roku 2020.
Zdroj: independent.co.uk
Mohlo by vás zaujímať:
Čo robia najlepšie vzdelávacie systémy správne
26 úžasných faktov o fínskom vzdelávaní
Fínske školstvo dosahuje celosvetové úspechy
