Domáce úlohy sú neobľúbenou časťou štúdia, lebo deti oberajú o ich voľný čas. Podľa viacerých odborníkov sú zároveň jednou z vecí, ktoré stoja za skorým zhoršovaním vzťahu detí ku škole. Mali by sme sa ich vzdať úplne alebo iba prehodnotiť ich množstvo a obsah? Je možné ich adekvátne nahradiť?
Niektoré školy fungujú bez domácich úloh roky, iné začínajú dnes
Domáce úlohy už celé roky z času na čas rozvíria debaty, či by ich deti mali dostávať alebo nie, prípadne, čo je vzhľadom na vek detí skutočne primerané množstvo. Na jednej strane stoja zástancovia domácich úloh a ich výhod, zväčša pedagógovia, na druhej strane sú kritici, najčastejšie rodičia, ktorí si vedia rodinný život predstaviť aj bez nich. Zdá sa však, že vlna kritiky voči úlohám vo svete pomaly narastá a nepochádza už len z radov preťažených rodičov. Za ich obmedzenie či zrušenie sa vyjadrujú už i odborníci či politici.
Profesor psychológie a neurovedy Haris Cooper analyzoval viac ako 25 rokov vplyv domácich úloh na úspech, resp. akademické výsledky detí. Zistil, že ich benefity sú pre deti na základnej škole úplne zanedbateľné.
Vo Fínsku už celé roky fungujú malé deti bez domácich úloh. Začínajú ich dostávať až ako tínedžeri a negatívny dopad na ich výsledky sa neprejavil. Ich filozofiou je, že dieťa sa učí a obohacuje aj za dverami triedy. Spôsobom, ktorý má rado – hrou, športom, či umením. Pokladajú to za rovnako dôležité učenie.
Aj niektoré školy v USA už zaviedli vyučovanie bez domácich úloh. Nadšenie u rodičov a študentov nedávno vyvolala Medzinárodná škola Zarrow v Oklahome, ktorá tiež zaviedla „politiku bez domácich úloh“. Riaditeľ školy Kelly Forbes začal skúmať túto myšlienku potom, čo sa mu do rúk dostalo veľké množstvo sťažností od rodičov, že ich deti majú príliš veľa domácich úloh. Počas skúmania výhod a nevýhod dali dokopy zoznam, na ktorom sa nachádzali benefity domácich úloh ako sú organizačné schopnosti či zmysel pre zodpovednosť, no zoznam negatív bol oveľa dlhší. Podľa jeho slov domáce úlohy neboli skutočným obohatením pre deti. Navyše priveľa úloh môže viesť k nezáujmu voči škole, domáce úlohy tiež žiakov oberajú o drahocenný čas strávený s rodinou, a preto sa rozhodli pre ich zrušenie.
Forbes tiež uviedol, že je v ich záujme poskytovať inšpirácie na aktivity, ktoré rodičia môžu robiť so svojimi deťmi v prostredí domova. Ide o online hry, zoznamy otázok a iné aktivity, pomocou ktorých môžu rodičia spájať učebné látky s hrami a analyzovať, čo sa deti v škole učia. Väčšina týchto detí navštevuje aj mimoškolské aktivity, ktoré rozvíjajú ich potenciál a talent. Deti nemusia tráviť čas nad domácimi úlohami, ale venujú sa činnostiam, ktoré sú pre ne prospešné.
Nie všetky deti majú rovnaké podmienky a zázemie v rodine
V diskusii o domácich úlohách lektor David Humphries napísal: „Keď otec bije vašu matku, sústredenie na domáce úlohy je veľmi ťažké. V našom dome to bolo napr. na dennom poriadku. Dodnes si spomínam, ako ma v tretej triede učiteľka stále ponižovala, prečo nemám svoje úlohy,“ opísal ťažkú situáciu mnohých detí, ktoré nemajú ideálne detstvo a trpia v škole preto ešte viac. O mnoho rokov neskôr sa stal sám lektorom a videl, koľko rodičov nemá záujem riešiť domáce úlohy ich detí. Napriek tomu, že veril v opodstatnenosť domácich úloh, vnímal domáce úlohy ako niečo, čo pomáha rásť tým šťastnejším. Podľa neho by striktne mali byť školské povinnosti riešené v škole, aby mali u všetkých detí pozitívny dopad na ich akademické výsledky.
Dokonca aj súčasný francúzsky prezident Francois Hollande upozorňoval na tento problém v spoločnosti a dopad na deti. Vo vzdelávacej reforme sám navrhol zrušiť domáce úlohy. Ako dôvod uviedol rozdielne podmienky v domácom prostredí, kde deťom niekedy rodičia nevedia alebo nemôžu pomôcť, pričom v niektorých prípadoch deti rodičov ani nemajú.
Domáce úlohy by mali mať zmysel
Väčšina odborníkov sa zhoduje, že prinajmenšom v predmetoch ako je matematika, majú domáce úlohy opodstatnenie. Všetky však musia spĺňať dôležité kritérium: musia mať zmysel vzhľadom na prednášané učivo a ten až priveľmi často absentuje. Existujú rôzne druhy úloh, ktoré deti plnia. Niektoré sa týkajú nezmyselného memorovania, čítania textov, ktoré študentom nič nedajú, nezmyselné kopírovanie referátov z internetu. Na druhej strane sú však úlohy, ktoré študentom pomáhajú nájsť samých seba, rozvíjajú ich osobnosť a intelekt či prehlbujú získané poznatky z nového učiva. Podľa psychológa Aleša Boreckého treba dávať deťom úlohy, ale iným spôsobom ako je tomu dnes. Tak, aby ich zaujímali výsledky príkladu, aby riešili problém, na ktorý pri riešení príkladu narazia z vlastnej zvedavosti a chuti po správnosti. Žiaci by mali riešiť také úlohy, ktoré im dávajú zmysel a napriek určitej námahe cítia, že im to niečo prináša a dáva. Znamenalo by to ale zmeniť postoj mnohých učiteľov a fungovanie školstva.
Donna Farrellová, učiteľka na základnej a strednej škole, je presvedčená, že trocha domácich úloh deťom pomáha. Sama však priznáva, že úlohy nefungovali ani tam, kde pracovala, ideálne. Vo svojom okolí sa stretávala s tým, že učitelia dávali deťom úlohy bez inštrukcií a ani po odovzdaní s nimi úlohy vôbec nekonzultovali. To zapríčiňuje, že rodičia/opatrovatelia sa musia stávať v domácom prostredí učiteľmi, aby deťom úlohy vysvetlili a ony ich dokázali zvládnuť. „Domáca úloha by mala byť „samostatným cvičením,“ ktoré v sebe obsahuje prácu, ktorú dieťa naučil učiteľ vopred. Len vtedy dokáže dieťa urobiť úlohu naozaj rýchlo za 15 – 30 min. bez vysvetľovania a asistencie dospelých.“ Podľa jej slov mnoho učiteľov robí chybu, že dáva deťom úlohy bez vysvetlenia alebo len s minimálnymi inštrukciami, pričom zadania v knihách či pracovných zošitoch sa líšia od tých, aké im vysvetlili učitelia. To vedie žiakov neraz k frustrácii a sťažnostiam, že úlohy sú ťažké a robia ich pridlho. Deti, ktoré majú možnosť dostať v domácom prostredí pomoc, majú šťastie, no tie, ktoré nemajú, sú v škole trestané. Nesmieme prehliadať, že domáce úlohy majú v triede silný sociálny dopad. „Tam, kde sú úlohy povinné, mali by mať zabezpečenú asistenciu pre žiakov. Ak sa tak nestane, učitelia budú stále čeliť tomu, že keď žiaci prídu domov a začnú robiť svoje úlohy, majú problémy,“ vysvetlila učiteľka.
Ak chcú učitelia, aby domáce úlohy nekazili vzťah detí k škole a samoštúdiu, Kathleen Cushmanová, autorka knihy Fires in the Mind: What Kids Can Tell us About Motivation and Mastery, radí učiteľom pri zadávaní úloh zvážiť nasledujúce veci:
- Uistite sa, že deti vždy poznajú zmysel úlohy. Napíšte ho na začiatok pracovného listu či zadania.
- Vracajte sa k úlohám, ktoré žiaci doma robia. Vysvetľujte a zodpovedajte ich otázky.
- Nestrhávajte body žiakom za zlé odpovede v úlohách. Je to cvičenie, na ktorom sa učia.
- Spolupracujte s inými učiteľmi, aby ste zadávali deťom primerané a zmysluplné množstvo úloh.
- Dajte deťom možnosť začať domáce úlohy robiť počas vyučovania, aby ste zistili, či nemajú ťažkosti so samotným zadaním.
- Ak je to vhodné a možné, zadajte úlohy deťom podľa ich individuálnej úrovne. Pre slabšie deti je priťažká úloha frustrujúca a pre šikovné zase obťažujúca, pretože je priveľmi ľahká.
- Napíšte, aký čas si predstavujete, že by deti mali s úlohou stráviť. Ak trvá úloha dlhšie, dieťa nepenalizujte, že úlohu nedokázalo zvládnuť.
- Nedávajte deťom úlohy každý deň. Ak máte v niektoré dni voľno, dávate deťom priestor, aby si plánovali vlastný čas a povinnosti.
- Vytvorte deťom v škole miestnosť a čas, kde môžu pracovať na svojich úlohách a dostať vždy po škole akademickú podporu a pomoc.
Môžete to zabezpečiť s pomocou učiteľov alebo starších študentov, ktorých napr. v daný týždeň oslobodíte od nejakých povinností.
Alternatívy nahrádzajúce domáce úlohy
Študentskú motiváciu a záujem o učenie možno rozvíjať aj doma alebo prostredníctvom mimoškolských aktivít. Učiť deti zodpovednosti môžu nielen pedagógovia, ale aj rodičia, napr. zadávaním domácich prác. Namiesto domácich úloh na množstvo predmetov, môžeme posilňovať každodenné návyky, ktoré pomôžu deťom rozvíjať ich pocit zodpovednosti, napríklad len tým, že večer pomôžu pri príprave večere, starostlivosťou o zvieratko alebo každodenným zlepšovaním svojho výkonu na športovom krúžku a svedomitou prácou na sebe.
Učitelia môžu nahradiť domáce úlohy aj zábavným čítaním v triede. Podľa výskumu Harisa Coopera je práve hlasné čítanie v triede mnohonásobne účinnejšie než čítanie doma. Ak túto aktivitu spojíte so zábavou a s témami, ktoré deti zaujímajú, študenti nielen pozorne čítajú, ale aj počúvajú. Potrebná je však personalizácia týchto úloh, aby sa zapojili všetky deti a pozitívny prínos tejto aktivity bude viditeľný. Rodičia môžu túto aktivitu s deťmi vyskúšať aj doma, spoločne si môžu prečítať rôzne texty k obľúbeným rozprávkam detí, postavičkám alebo články ohľadom vecí, ktoré ich zaujímajú. Nemali by však z toho urobiť nič nútené, ale hravým spôsobom čítať spoločne s deťmi.
Vhodnou náhradou sú aj návštevy kultúrnych podujatí. Namiesto toho, aby učitelia deťom prikázali prečítať si doma nejakú knihu alebo divadelnú hru, môžu ich vziať na reálne predstavenie. Žiaci majú v obľube školské výlety a poobedné spestrenie nejakým kultúrnym zážitkom bude pre ne niečím novým a prospešným. Spoločne tak môžu na hodinách rozoberať danú tému, hru alebo predstavenie, kedy nechajú deti rozprávať o svojich pocitoch a dojmoch. Výlet po skončení vyučovania mnohí ocenia oveľa viac, ako sa samostatnú prípravu doma.
Žiaci na základných, ale aj stredných školách dobre poznajú pocit, keď im učitelia odporúčajú, aby sa niektorým učebným látkam venovali aj cez prázdniny. Každé dieťa či študent si na učenie počas prázdnin sotva nájde čas. Cez leto je preto ideálny čas navštevovať výstavy, múzeá, hrady, okolité pamiatky, čítať zaujímavé knihy a romány. Cez vianočné prázdniny im zase doprajte čas na rodinu. Po prázdninách sú potom žiaci oddýchnutí, pripravení podeliť sa o svoje skúsenosti, nové informácie, rozprávajú, čo sa im páčilo, čo ich zaujalo a v triede tak môžu so spolužiakmi diskutovať a navzájom sa obohacovať.
Dovoľme deťom byť deťmi
Domáce úlohy nechávajú malým deťom oveľa menej času byť skutočne deťmi. V mnohých prípadoch chýba deťom dostatočný pohyb, šport, ktorý im výrazne pomáha nielen po fyzickej, ale aj po psychickej stránke. Preto by mali deťom dopriať viac voľného času na fyzické aktivity, behanie po vonku s priateľmi, bicyklovanie alebo návštevu obľúbených športových krúžkov. Často dnes absentuje aj bežná komunikácia v kruhu rodiny. Silné benefity rozhovorov detí s rodičmi, či pokojné spoločné večere a čítanie pred spaním u malých detí potvrdilo už viacero výskumov. Detská produktivita tiež stúpa priamoúmerne s oddychom doma. Ak deti chcú tráviť čas vonku, k domácim úlohám sa dostávajú vo večerných hodinách, mnohokrát v čase, keď už mali spať. Ich telo a psychika potrebuje na dostatočnú regeneráciu minimálne 8 až 10 hodín spánku, aby tak deti mohli na druhý deň podávať opäť 100-percentné výkony.
Autorky: Martina Púpavová, Zuzana Gránska
