Cieľom rodinnej terapie je poukázať na bolesť v rodine a pomôcť vyliečiť rany, ktoré za tie roky spôsobila. Rodinná terapia je efektívna, pretože stavia na schopnosti rodiny uzdraviť sa.
Každý z nás sa narodí a na svete ho privíta jeho rodina. Môžu ju tvoriť pokrvní príbuzní, adoptívni rodičia alebo náhradní rodičia v štátnych zariadeniach a ústavoch. Táto rodina, ktorú získame, ovplyvní celý náš budúci život, od prvej až po poslednú chvíľu.
Je to práve rodina, ktorá ovplyvňuje kto sme a kým sa staneme či už pozitívne alebo negatívne. Naučí nás používať výrazy, vybuduje zvyky a tradície, ukáže ako sa dívať na svet a ľudí okolo nás. Vďaka tejto rodine zistíme, čo je to láska, ako dať najavo, že nám na niekom záleží, ako sa správať vo svojom prvom dôležitom vzťahu. Ak máme to šťastie a narodíme sa do zdravej rodiny, so zdravými vzťahmi medzi jej členmi, je vysoká pravdepodobnosť, že sa automaticky naučíme ako udržať kvalitný vzťah. Ak sa však narodíme do dysfunkčnej rodiny, v rámci ktorej členovia nedokážu spolu komunikovať, asi nám bude spôsobovať ťažkosti nadviazať vzťah s iným človekom. Druhá možnosť je síce nie veľmi šťastným začiatkom života, ale nie je to daná a nemenná situácia. Občas sa takmer každá rodina musí vyrovnávať s istou mierou nefunkčnosti, no väčšina rodín dokáže opäť nastúpiť cestu k spokojnosti a šťastiu.
Rodinná terapia ponúka práve túto cestu, spôsob ako vytvoriť a udržať zdravú a fungujúcu rodinnú jednotku. Rodinná terapia nie je terapiou založenou na individuálnom rozhovore. Rodinný terapeut pracuje s tým, že každý človek nie je iba individuálnou bytosťou, ale je súčasťou mnohých sociálnych skupín a systémov. Správanie dieťaťa je tak ovplyvnené ľuďmi v jeho sociálnych skupinách, pričom najdôležitejší sú rodičia a súrodenci. Ďalší dôležití ľudia sú učitelia a priatelia. Rodinný terapeut berie do úvahy aj ďalšie aspekty, ako napríklad temperament dieťaťa. Niektoré deti majú od narodenia viac energie, iné sú tichšie, utiahnutejšie a citlivejšie. Ide o to, na čo je potrebné sústrediť sa, aby sme dosiahli želaný výsledok. Preto sa terapeut nezameriava primárne na zdroj problému v detskej psyché alebo chémii jeho mozgu, ale díva sa na dieťa v sociálnom kontexte. Dieťa môže byť nešťastné a smutné, pretože jeho otca prepustili z práce. Chlapček bije iné deti, pretože sa doma jeho rodičia hádajú a on sa bojí, že sa rozídu. Dievčatko dostáva v škole zlé známky, pretože jej brat začal užívať drogy. Mnohí ľudia nevidia súvislosti a príčinný vzťah. Ale rodinného terapeuta vedú na prvý pohľad nejasné prepojenia. Ak dokáže spraviť cielené zmeny v sociálnom kontexte dieťaťa. Môže efektívne vyriešiť problémy dieťaťa alebo jeho nevhodné správanie.
Základné dôvody na rodinnú terapiu
Ak uvažujete nad rodinnou terapiou, pokúste sa odpovedať na tri základné otázky. Zdá sa vám, že vy alebo vaša rodina sa neustále dostáva do konfliktu? Hádate sa často? Máte pocit, že sa nedokážete navzájom pochopiť? Ak sú vaše odpovede pozitívne, asi je čas pouvažovať nad rodinnou terapiou.
Pre zdravú rodinu je typická fungujúca komunikácia. Problémy začínajú vo chvíli, keď komunikácia zlyháva alebo keď sa členovia rodiny necítia vypočutí alebo braní do úvahy. Vytrácajúca sa komunikácia, keď každý člen rodiny zostane radšej vo svojej vlastnej izbe, než aby prišiel k prestretému stolu, nulová socializácia v rámci rodinného kruhu a priateľov je ďalším zásadným problémom. Ľudia, ktorí sa postupne sťahujú do seba, časom začínajú trpieť viacerými mentálnymi problémami, depresiami vrátane. U detí to môže byť aj znamením zneužívania, o ktorom sa boja hovoriť.
S komunikáciou súvisia aj tajomstvá, prípadne neúprimnosť jednotlivcov. Práve na rodinnej terapii sa otvárajú cesty k otvorenej komunikácii, kedy sa dá hovoriť o väčších i menších problémoch bez posudzovania a nálepkovania účastníkov.
Dôvodov však môže byť oveľa viac. Rodinná terapia prichádza vhod napríklad pri spojených rodinách, kedy sa dve samostatné rodinné jednotky spájajú. Napríklad, keď sa jeden rodič s deťmi ožení/vydá za iného rodiča, tiež s vlastnými deťmi, prípadne, keď k týmto deťom pridajú noví rodičia ešte spoločné dieťa. Manažovať takúto rodinu je náročné, pretože sa k nej pridávajú ešte biologickí rodičia z predchádzajúcich vzťahov. Práve úloha nevlastných rodičov a vytváranie vzťahov s nevlastnými deťmi je veľkou výzvou, keď k tomu prirátame ešte potrebu pocitu, že každý v rodine je vypočutý a pochopený, často je rodinná terapia potrebným mostom medzi všetkými zúčastnenými.
Ďalším dôvodom na rodinnú terapiu môže byť, že členovia rodiny nie sú na jednej lodi. Keď sa napríklad pri večeri zadívate na svojich tínedžerov, čo robia? Hrajú sa na telefóne a riešia sociálne siete namiesto toho, aby vám porozprávali, ako sa mali v škole? A vy? Je telefón to prvé, po čom siahnete, keď ráno otvoríte oči? Viete, s kým obeduje váš manžel/manželka, pretože vás taggli na Instagrame, namiesto toho, aby vám zavolali? Pravdou je, že čím viac sa spájame vďaka sociálnym sieťam, tým menej sme tu pre tých, ktorých máme na dosah ruky a ktorí sú pre nás najdôležitejší. Rodinná terapia môže pomôcť rodinám, ktoré nedokážu efektívne komunikovať a odpojiť sa od elektronických zábaviek.
Tínedžeri sú samostatnou kapitolou, ku ktorej, žiaľ, žiaden rodič nedostane inštrukcie. Tieto roky bývajú plné emócií, hnevu, spochybňovania. Ak však pozorujete, že vaše dieťa až príliš často predvádza hysterické scény a správa sa príliš emocionálne, môže to byť znakom, že ide o niečo vážnejšie, len vy sa o tom nedozviete. Regulovať emócie sa učíme až po dokončenom vývoji mozgu, teda vo veku od 22 do 25 rokov, preto práve terapia vám môže pomôcť pochopiť správanie vášho tínedžera.
Rodinná terapia cieli aj na dospelých
Nejde však len o deti. Dospelí môžu mať tajomstvá, ktoré chcú udržať mimo rodinného kruhu. Kým nechať si niektoré veci pre seba môže byť prínosné, keď sa však pristihnete pri tom, že sú veci, ktoré stále pred partnerom schovávate alebo robíte všetko pre to, aby ich neodhalil, podrývate základy svojho manželstva, čo môže viesť k jeho úplnému zničeniu. Rodinná terapia môže pomôcť vám i vášmu partnerovi, odhaliť príčinu toho, čo vás rozdelilo a prečo máte potrebu udržiavať tajomstvá. Spolu dokážete nájsť most, ktorý spojí komunikačnú priepasť medzi vami.
Mnohé vedecké štúdie odporúčajú partnerom, aby mali sex aspoň raz týždenne, za účelom udržania intímnosti a blízkosti vo vzťahu. Ak čakáte dlhšie ako povestných sedem dní, vedie to k problémom v komunikácii a vytváraniu nežiaduceho odstupu. Dôvodov na sexuálnu zdržanlivosť je viacero, od liekov cez hormonálne problémy, ktoré znižujú libido, až po vnútorné vzťahové problémy. Nedostatok intimity vo vzťahu môže byť prejavom problémov s komunikáciou, depresie, alebo jednoducho toho, že partneri na seba nemajú čas. Často sa stáva, že ťažkosti v intímnom živote vedú k problémom aj v iných oblastiach vzťahu, čo zase zvyšuje napätie a hádky.
S tým súvisí aj zdržiavanie sa intímností ako akéhosi trestu pre svojho partnera. Napríklad za to, že manžel sľúbil pomoc v domácnosti, ale odišiel von s priateľmi alebo manželka napísala na Facebooku svojmu bývalému ako sa má. Nikdy by sme však nemali pociťovať potrebu trestať svojho partnera. Vzťah je o tom, aby dvaja ľudia našli riešenie, ktoré akceptujú obe strany, nie aby si navzájom ubližovali. Prerušenie intímneho správania ako formy trestu je manipulácia, hoci možno si to ani neuvedomujeme. Stráca sa tak vyváženosť vzťahu a vedie k zbytočnému hnevu a odporu.
