Verbálne i telesné zneužívanie detí zanecháva hlboké stopy. Odborníci priblížili jeho následky

Podľa údajov UNICEF-u je na svete viac ako 56 miliónov detí vystavených násilnému správaniu v rodine. Na základe štatistík je v Strednej Európe obeťou fyzického násilia až 21 % detí, čiže každé piate dieťa. Prieskum vykonaný na Slovensku v roku 1999 zistil, že až štvrtina detí zažila od rodičov telesné týranie, ako napríklad bitie, kopanie či rezanie. Rôzne druhy týrania či zneužívania sa spájajú aj s rôznymi dôsledkami na zdravie detí.

1) Depresie, úzkosť, či prehnaná sebakritika

Štúdia Štátnej univerzity na Floride, ktorá sa zamerala na ľudí vo veku 15 až 54 rokov, zistila, že ľudia, ktorí boli ako deti verbálne zneužívaní, sú omnoho náchylnejší k depresiám, častejšie trpia úzkosťou, sú dvojnásobne viac náchylnejší trpieť prudkými zmenami nálad, ale taktiež trpia aj prehnanou sebakritikou. Až jedna tretina účastníkov štúdie uviedla, že im rodič slovne ubližoval. Za verbálne zneužívanie sa pokladajú urážky, nadávanie, vyhrážky fyzického násilia či zlomyseľné narážky a správanie. Rodičia, ktorí boli takouto metódou vychovávaní aj doma, si často neuvedomujú jej ďalekosiahle dôsledky a nepoznajú pozitívne spôsoby, ako dieťa motivovať či vychovávať. Často môžu mať taktiež aj vlastné psychické problémy, ktoré si nemusia ani sami uvedomovať. Je nevyhnutné, aby si rodičia uvedomili vplyv svojich výchovných metód na deti. Dieťa, ktoré často  počuje od rodiča negatívne komentáre, začne takýmto narážkam veriť a začne ich používať ako výhovorku akonáhle niečo nefunguje tak, ako má. Ak napríklad má problémy v škole, tak si myslí, že je to jeho vina, pretože „nie je dosť dobré“ alebo je „hlúpe“, avšak to vôbec nemusí byť pravda. Tohto presvedčenia sa deti ťažko zbavia, a často potom aj v dospelosti trpia prehnanou sebakritikou. Takéto vnímanie seba samých potom v neskoršom veku bapomáha psychickým problémom v dospelosti napomáha.

2) Dopad na vývin dieťaťa

Deti často zažívajú domáce násilie, aj keď nie vždy sú jeho priamou obeťou. Či už je dieťa priamo obeťou, alebo len pozorovateľom, takýto zážitok sa odrazí na jeho vývine. Obete domáceho násilia bývajú v neskoršom veku izolované od svojich partnerov. Ako deti majú vyššie riziko emocionálnych problémov a problémov so správaním. Medzi najčastejšie dôsledky domáceho násilia patrí depresia, úzkosť, ale aj akademické problémy či strach.

3) Zdravotné problémy

Fyzické zneužívanie je ľahšie odhaliť ako psychické, pretože zanecháva viditeľné stopy, ako napríklad modriny, popáleniny, rany, či v tých horších prípadoch zlomeniny alebo rôzne poranenia hlavy. Nie vo všetkých prípadoch sú však dôsledky zneužívania viditeľné. U malých detí nie sú všetky poranenia hlavy viditeľné. Príznakom zlej starostlivosti môže byť aj podvýživa či fakt, že dieťa má problémy s rastom. Avšak deti môžu mať aj problémy s centrálnym nervovým systémom, môžu trpieť poruchou reči či mentálnou retardáciou.  Niektoré deti, ktoré prešli sexuálnym zneužívaním, majú problémy s prenosnými sexuálnymi chorobami.  Avšak fyzické zdravotné problémy so sebou často nesú aj tie psychické.

4) Správanie dieťaťa

Zneužívanie má obrovský vplyv na správanie dieťaťa. Dieťa je náchylnejšie ku klamstvu, kradnutiu, bitkám, či všeobecne môže byť omnoho náchylnejšie reagovať agresívnejšie, aj keď to situácia nevyžaduje. Nie všetky deti sú rovnaké, a niektoré sa miesto agresie skôr utiahnu do seba. Dieťa, ktoré je zneužívané, môžete spoznať aj podľa toho, že zrazu začne byť príliš závislé na svojom okolí, príliš hanblivé a taktiež na všetko reaguje defenzívne.

5) Kognitívne a intelektuálne následky

Zneužívané a zanedbávané deti majú pomalší intelektuálny vývin, konkrétne v oblasti verbálnej inteligencie. Tieto deti majú taktiež horšie výsledky v škole, čiže horšie známky a nižšie skóre z testov. Fyzicky zneužívané deti majú problém manažovať osobné problémy a venujú menej pozornosti sociálnym záležitostiam.  Niektoré štúdie taktiež tvrdia, že zneužívané či zanedbávané deti sú menej emocionálne stabilné, či majú horší vzťah s rodičmi. Deti majú taktiež iné očakávania od dospelých, iné sociálne vzťahy a iným spôsobom zvládajú nové či stresujúce situácie.

6) Psychosociálne následky

Okrem už vyššie spomenutých následkov sa v početných štúdiách ukázali aj ďalšie následky. Zneužívané deti sú náchylnejšie k premýšľaniu o samovražde, ale aj k pokusom o samovraždu. Okrem depresie trpia aj pocitom bezmocnosti a nižším sebavedomým v porovnaní s ostatnými deťmi.  Ak bolo dieťa zneužívané, veľmi často môže trpieť strachom, nočnými morami či post traumatickou poruchou.

7) Dlhodobé následky

Následky zneužívania sa s deťmi ťahajú až do dospelosti. Výskum naznačuje, že napriek tomu že nie zo všetkých zneužívaných detí vyrastú delikventi, deti, ktoré boli zneužívané, majú ako mladiství väčšiu náchylnosť k delikvencii. Deti, ktoré boli zneužívané alebo zanedbávané, požívajú alkohol ako prostriedok, ktorý im má pomôcť zabudnúť, psychicky ujsť z prostredia, či zvýšiť si sebavedomie alebo zredukovať pocit samoty. Funguje ako stratégia vyrovnávania sa s normálnym svetom, avšak po dlhšej dobe obete zneužívania prestanú alkohol požívať. Deti môžu mať taktiež v dospelosti problém so vzťahmi, či štítiť sa fyzického kontaktu s ľuďmi.

To, ako deti odpovedajú na zneužívanie, je určené viacerými faktormi, ako napríklad typ zneužívania, vek, stupeň vývinu, či vzťah dieťaťa s osobou ktorá dieťa zneužívala či zanedbávala.