Moc v triede je sústredená vo veľkej miere v rukách učiteľa. Deti to môže frustrovať, v dôsledku čoho klesá ich záujem o štúdium a následne aj ich výkon. Ako im dať pocit toho, že môžu o niečom rozhodovať a toho, že učiteľovi na nich záleží?
Učiteľ zásadne ovplyvňuje, ako prebieha jeho vyučovacia hodina, či bude skúšať individuálne pred tabuľou alebo dá písomku, prípadne, či vezme deti von, na učenie v prírode. Vyberie vhodnú aktivitu, nastaví ju podľa seba a určí ako vtiahnuť žiakov do vyučovania.
Dacher Keltner vo svojej knihe Paradox Moci píše, že ak zneužívame svoju moc, tí navôkol sú pod tlakom, prežívajú stres, strach, hanbu, zhoršuje sa im zdravie. Všetky tieto dôsledky vyplývajú z ich bezmocnosti. Ako by teda pedagógovia mohli využiť svoju moc na to, aby sa žiaci cítili dobre?
Na prístupe učiteľa záleží
Najistejšia cesta, ako študentom ukázať ich bezmocnosť, je zamerať sa s negatívnym prístupom na to, čo im nejde. Výsledkom takéhoto prístupu je nezáujem žiakov aktívne sa na hodinách zapájať, ich pocity bezvýznamnosti a nulový záujem o učenie. Učiteľ, ktorý však chce dosiahnuť presný opak, by mal mať preto úplne iný prístup. Základ úspešného pedagóga, ktorý má úprimný záujem o svojich žiakov, je dívať sa na nich ako individuality so silnými stránkami, jedinečným prístupom a rôznorodými záujmami. Každý žiak má schopnosti, ktoré sa dajú v učení využiť, napríklad úprimnosť, pochopenie, vytrvalosť. Je na šikovnom učiteľovi, aby ich odhalil a vyťažil z nich maximum.
S tým úzko súvisí aj očakávanie, ktoré má učiteľ voči svojim žiakom. Aj tu totiž platí známy Pygmalionov efekt. Vedci už dávno dokázali, že ak má dospelý, v tomto prípade učiteľ, vysoké očakávania od detí, zvyšuje to ich motiváciu a dosahujú viac. Preto práve očakávania majú v triede jednu z najväčších síl. Ak pedagóg otvorí dvere a vojde do triedy s tým, že skutočne verí tomu, že každý študent má kapacitu na to, aby sa posúval vpred, začnú tomu veriť i deti. Každý z nich totiž dokáže vycítiť postoj učiteľa k nemu samotnému. A žiak často vníma aj predsudky a stereotypy, s ktorými sa na neho dospelý díva. Podobne však pôsobí aj neutrálny prístup, ani ten nedokáže deti motivovať dostatočne na to, aby využili svoj potenciál.
Ako vytvoriť tú správnu atmosféru v triede
Ak učiteľ chce, aby sa jeho žiaci cítili zodpovední za svoje výsledky, aby vedeli, že ich hlas bude vypočutý a aby sa radi zúčastňovali vyučovacieho procesu, môže využiť niekoľko spôsobov, ako napríklad projektové či kooperatívne vyučovanie. Inovatívne výučbové metódy totiž dokážu v žiakoch vzbudiť pocit fungujúcej komunity, kde má každý svoju rolu s určitým významom a deti sa snažia dosiahnuť výsledky podobné tým v reálnom živote.
Príležitostí, ako vtiahnuť žiakov do triednych aktivít, je mnoho. Vytvorenie malých skupiniek sa dá využiť v mnohých predmetoch a deti sa môžu navzájom rozprávať, sledovať myšlienkové pochody, spoločne hľadať riešenia. Je to vhodnejší prístup než posadiť žiakov do lavíc a dávať im ponaučenia a zadávať stále individuálne úlohy.
Iným spôsobom, ako podnietiť žiakov, aby boli sami sebe koučom vo vzdelávaní a zároveň sa efektívne učili, je stanoviť im osobnostné ciele a zaangažovať ich do sebahodnotenia. Učitelia môžu napríklad využívať portfóliá. Keď si deti zhromažďujú svoje portfóliá vidia, ako riešia výzvy a vnímajú progres. Vtedy majú zároveň pocit, že majú učenie do istej miery vo svojich rukách a cítia sa viac angažovaní vo výučbovom procese. Ďalším spôsobom je zistiť, v čom sú deti dobré, čo ich baví a napĺňa. Každý má svoje danosti a talent na rôzne oblasti a tým, že učiteľ vie o svojich žiakoch, v čom vynikajú, môže prispôsobiť zadanie tak, aby im sadlo a dostatočne ich motivovalo. Do stanovovania cieľov môže, samozrejme, zapojiť aj rodičov.
Ako dať deťom moc
D. Ketner v knihe Paradox Moci tvrdí, že tých, ktorí vo svojom správaní ukazujú päť sociálnych znakov, vníma ich okolie ako silných. Tie znaky sú – entuziazmus, prívetivosť, pokoj, otvorenosť a pozornosť. Ak ich prenesieme do školského prostredia, učitelia by mohli umožniť žiakom, aby si uvedených päť vecí zažili na vlastnej koži.
Príklad, kedy entuziazmus priam sršal z učiteľa pred nedávnom obletel celý svet. Tento učiteľ si dohodol s každým jedným žiakom vo svojej triede špeciálny pozdrav. Vytvoril tak úžasný pozitívnou energiou nabitý začiatok dňa pre všetkých a zároveň nadviazal s deťmi emocionálne prepojenie. Byť milý k ostatným je ľahšie, ak tých druhých dobre poznáme. Preto je dobré podporovať v triedach kolektívne aktivity, pri ktorých majú žiaci príležitosť zistiť o sebe navzájom čo najviac. Pokoj sa dá načerpať pomocou dýchania, otvorenosť a prijatie ostatných pomocou počúvania a pozornosť pomocou zaujatia.
Každý učiteľ by si mohol nájsť čas, aby sa zastavil a spýal sám seba: "Ako využívam svoju moc v triede ja?" Moderný spôsob výučby má prvky demokracie, kde všetci členovia cítia, že do tejto spoločnosti patria, na ich názore záleží, majú svoju cenu a sú schopní dosiahnuť nastavené akademické ciele.
Pozornosť pedagóga však nemusí byť nutne smerovaná len na žiakov, dôležité je tiež poznať sám seba a svoje negatívne stránky. Niektorí žiaci nemusia učiteľovi „sadnúť“ hneď od začiatku, iní sa stávajú neobľúbenými časom. Hoci sa na vedomej úrovni dokáže vyučujúci kontrolovať a svoju rozladenosť profesionálne zvládať, občas môže dávať najavo svoj vnútorný postoj aj nevedomky. Tu pomôže spätná väzba od nezávislého pozorovateľa, napríklad sa môže kolega prísť pozrieť na vyučovaciu hodinu.
