Články: Pre študentov
O projekte

 

Úzkosť detí z testov oslabuje ich výkony. Ako im pomôcť?

Martina Matejová
Autor článku
Foto: Bigstock
Keď dieťa pocíti úzkosť pri teste alebo inej skúške, zvyčajne to ovplyvní celý jeho výkon, aj keď sa doma poctivo pripravovalo. / Foto: Bigstock

Úzkosť sa zvyčajne vynorí v ten najnevhodnejší okamih. Keď ju pocítime pri teste alebo počas skúšky, zvyčajne ovplyvní celkový výkon, bez ohľadu na to, ako poctivo sme sa doma pripravovali. Najhoršie sú zväčša testy z matematiky, pretože tie dokážu vyvolať závažné záchvaty úzkosti. Vedci však prinášajú návod, ako si pomôcť, zlepšiť svoj výkon a zmeniť svoj prístup už natrvalo.

 

To, že vo vás alebo v dieťati niečo vyvolalo úzkosť, spoznáte podľa mnohých znakov. Jednak ju sprevádzajú fyzické príznaky, napríklad nevoľnosť, plytký a zrýchlený dych, búšenie srdca, jednak psychologické symptómy, ako strata pamäti, zamrznutie, znížené sebavedomie, pocit izolácie a potreba vyhnúť sa danej aktivite.

Vedci dokázali, že úzkosť negatívne ovplyvňuje operačnú pamäť, najmä ak je súčasťou zadania nejaký výpočet, ako často býva v matematike. Znížená úroveň pracovnej pamäte znamená nedostatočný prístup k vedomostiam a neschopnosť využiť ich v praxi na riešenie problémov. Toto vedie k vyššiemu reakčnému času a väčšej chybovosti, takže výsledný výkon nie je komplexným odrazom skutočnosti.

 

Ako si poradiť s úzkosťou pri skúškach

Hovorí sa, že klin sa klinom vybíja a ak sa chceme zbaviť strachu či fóbie, najlepšie riešenie je vystaviť sa mu a čeliť mu priamo. Z tohto tvrdenia vychádzali aj vedci, keď sa pokúšali zistiť, či matematické cvičenia dokážu pomôcť znížiť úroveň úzkosti a zlepšiť celkové výsledky pri testoch.

Vo svojej štúdii sa zamerali na 46 osemročných deti. Na začiatku ich rozdelili do dvoch skupín podľa toho, akú veľkú mieru strachu a úzkosti prežívali, keď mali vypracovávať testy. V prvej boli deti, ktoré sa nadmerne báli a v druhej také, ktoré matematické skúšky nijak nerozhodili. Vďaka zobrazovacej diagnostickej technike vedci sledovali, ako sa deťom v prvej skupine už počas vypracovávania jednoduchých príkladov rozsvietilo v mozgu centrum obáv a strachu, aj amygdala, časť mozgu, ktorá je zodpovedná za vyvolanie úzkosti.

Následne sa všetky deti zúčastnili edukačného osem týždňového programu, v rámci ktorého dostalo každé dieťa svojho učiteľa. Dohromady prešli 22 lekcií spočítavania a odpočítavania. Po ukončení tejto dvojmesačnej aktivity dali vedci deťom ďalšie matematické testy. Výsledky potvrdili pôvodný predpoklad, že ešte viac matematických cvičení môže deťom v konečnom dôsledku pri testoch pomôcť. Úzkosť detí v prvej skupine sa výrazne znížila, aktivita v amygdale zredukovala a celkový výkon sa zlepšil. U tých detí, ktoré boli v druhej skupine vedci nezaznamenali žiadne výrazné zmeny, lenže tie nikto ani neočakával, keďže s matematickými riešeniami nemali tak závažný problém.

Ide o prelomové výsledky, ktoré dokazujú, že učenie a precvičovanie látky dokáže z dlhodobého hľadiska znížiť úroveň stresu a strachu. Iste, stále platí, že najvhodnejšie riešenie je naučiť deti, ako sa s úzkosťou vyrovnať a ako ju dostať pod kontrolu, no ak ju dokážeme otočiť na fyziologickej úrovni, zjednodušíme si tak cestu k cieľu a dôsledky budú trvalejšieho charakteru.

Iným spôsobom, ako pomôcť deťom so strachom z matematiky je napríklad viera vo vývin a rast mozgu. Každý mozog môže byť výkonnejší. Tí, ktorí sú výborní v matematike, sa ju tiež museli naučiť, schopnosť počítať im nebola daná pri narodení. Ich mozog sa zlepšuje vďaka tomu, že s ním pracujú, snažia sa a cvičia. Deti, ktoré veria, že ich mozog sa stále vyvíja, sú na seba a svoj výkon náročnejšie, cieľavedomejšie a dokážu prijať výzvy. Naopak, tie, ktoré majú za to, že nemá význam snažiť sa, pretože ich IQ a schopnosti sú jednoducho dané, sa ľahšie vzdávajú a skôr žiadajú o pomoc. Naučiť sa matematiku je to isté, ako naučiť sa cudzí jazyk. Každý to dokáže, musí však svojmu cieľu venovať dostatok úsilia, času a trpezlivosti.

Ďalšia taktika je prečítať si celý test ešte pred tým, než sa dieťa začne venovať jednotlivým otázkam. Táto cesta dokáže znížiť úroveň úzkosti vďaka tomu, že odstráni moment neočakávaného prekvapenia. Dieťa si prezrie test a presne vie, aké otázky musí riešiť. Mentálne zdroje dieťaťa sa môžu sústrediť na to, aby hľadali odpovede a nie na to, aby sa zaoberali obavami z toho, čo ich ešte čaká.

Úzkosť vie byť neodbytná a trvalá a keď ide o matematiku, je veľmi náročné ovládnuť a skrotiť ju. Odrádza deti od matematiky, hoci by v nej napokon mohli zažiariť a vybudovať si z počítania kariéru. Dobrou správou je, že s ňou, vďaka vedeckým poznatkom, dnes dokážeme zatočiť a múdrosť či kreativita sa môžu rozvíjať, hoci inak by ich úzkosť zničila.

 

Ako môžu učitelia pomôcť deťom?

Učiteľ a vývojár hier, Prathap Chandran pre portál Guardian vyšpecifikoval niekoľko krokov, pomocou ktorých dokážu pedagógovia pomôcť svojim žiakom pri problémoch s matematikou.

V prvom rade sa nemáte kam ponáhľať. Využívajte poznatky detí z látky, ktorú pochopili a rozumejú jej a v nadväznosti na ňu predstavte podobný koncept s mierne zložitejšími krokmi. Ak napríklad študent nedokáže pochopiť percentá, začnite s násobením a delením 100. Keď uvidia, že sú v tom výborní, postupne môžete prejsť na percentá a tiež ich doviesť k dokonalosti.

Venujte sa tomu, čo vášmu žiakovi práve nejde a zamerajte sa na neho individuálne. Môžete mu napríklad ponúknuť doučovanie alebo vypracovať pre neho špeciálny plán podpory v učení. Ušite mu príklady na mieru. Ak napríklad hráva futbal, využite športové štatistiky, aby dokázal uchopiť koncept, s ktorým ho zoznamujete. S tým súvisí aj ďalší krok, aby ste učenie spravili zábavnejším. Vymyslite deťom hry, v rámci ktorých dokážu využiť vedomosti, ktoré ste ich naučili. P.Chandran napríklad rád rozdeľuje triedu na dva tímy, aby spolu súťažili v riešení problémov. Deti si v rámci skupiny pomáhajú a navonok spolu súťažia. Dokážu si to viac užiť, pretože nikto nestojí na piedestáli, že je výborný matematik, ani sa nemusí zahanbene skrývať pod lavicou, pretože mu počítanie veľmi nejde. Skupinová aktivita pomáha všetkým zúčastnením.

Nie je to len o výsledku. Oceňte deti, aj keď nedospeli k správnemu riešeniu. Vďaka tomu, že sa zaoberáte aj spôsobom ich myslenia, ako sa vlastne k výsledku dopracovali, motivujete ich k tomu, aby neskákali hneď k výsledkom, ale ilustrovali spôsob uvažovania. Zároveň znižujete ich úzkosť z toho, že výsledok nie je správny, čo znamená, že pohoria a test nedopadne dobre.

Ukážte im, ako veľmi sa posunuli od včera a kam sa môžu dostať zajtra. Pochváľte ich pred spolužiakmi, aj pred rodičmi. Buďte pozitívni a nevravte napríklad: „Máš na to, ale si lajdák“. Povedzte skôr: „Ako by som ti mohol pomôcť, aby si to dokázal?“

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Matematika, Úzkosť
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.