Každý deň čítame správy o tom, ako sa dnešný svet rúti do záhuby. Moderné technológie izolujú ľudí a stoja v ceste prirodzenej komunikácii tvárou v tvár, v spoločnosti vidieť množstvo negatívnych trendov, ako napríklad boj s časom, pretlak informácií, zvyšovanie stresu. Navyše s akousi nostalgiou predpokladáme, že dnešné deti to majú horšie ako my, keď sme boli v ich veku. Zdá sa, že generáciu, ktorú vychovávame, budú čakať výzvy, ktoré budú pre ňu až príliš veľkým sústom. Ako to deti zvládnu? Podľa vedcov sa nemusíme obávať, dnešné deti sú šikovnejšie, ako sme boli my.
Ak sledujete názory odborníkov na vývoj detí a dopad rýchlo vyvíjajúcich sa technológií na ich budúcnosť, asi máte obavy o to, čo ich v dospelosti čaká a aká bude spoločnosť okolo nich. Narastá počet detí s poruchami učenia, poruchami reči, poruchami správania. Čím ďalej, tým mladšie deti sú na internete väčšinu svojho času. Ťažko ich udržíte v pokoji, potrebujú neustálu stimuláciu digitálnych „hračiek“ a v mladšom veku od svojich vyčerpaných rodičov.
Znamená to, že sú tieto deti na tom ďaleko horšie so sústredením a sebaovládaním ako generácie pred nimi? Ako sa tieto novodobé fenomény prejavia na detskom správaní v najznámejšom detskom teste sebakontroly amerického psychológa Waltera Mischela? Ten dal počas svojho experimentu v roku 1968 deťom na stôl jeden penový cukrík marshmallow a požiadal ich, aby chvíľu počkali a ak vydržia, za odmenu získajú cukríky dva. Mnohí rodičia by teraz asi tipovali, že dnešné deti budú mať väčší problém než predchádzajúce generácie, aby odolali sladkému pokušeniu na tak dlhý čas, aký v detskom svete predstavujú dve minúty. Podobne zmýšľali aj odborníci na detský vývin a predpokladali, že dnešné deti na tom budú najhoršie.
Lenže výsledky prekvapivo odhalili, že dnešné deti sú schopné odoprieť si pokušenie dokonca lepšie ako predchádzajúce generácie. Za analýzou 30 marshmallow experimentov od roku 1968 až do roku 2017 stojí John Protzko z Kalifornskej univerzity v Santa Barbara. Zdá sa, že každá generácia je schopná oddialiť potrebu zjesť sladkosť o jednu minútu za jednu dekádu.
Fenomén detí dneška
Protzko posudzoval všetky výsledky týkajúce sa Marshmallow testov, ktoré boli publikované, ale aj tie nepublikované. Začal pôvodnou prácou psychológa Waltera Mischela z roku 1968, ďalej analyzoval štyri štúdie z roku 1970, tri z roku 1990, šesť v roku 2000 a 16 v poslednej dekáde. Vo všetkých sa zúčastnili deti do desať rokov. Chýbajúce testy v 80. rokoch boli pravdepodobne z dôvodu, že v tom čase sa začal realizovať konkurenčný projekt týkajúci sa sebaovládania detí, nazvaný odďaľovanie potešenia z darčeka, ktorý sa jednoduchšie administroval.
Ešte predtým, než Protzko zverejnil svoje výsledky, oslovil 260 expertov Spoločnosti kognitívneho vývoja, aby predpovedali, ako jeho analýza dopadne. Polovica z odborníkov bola presvedčená, že sebaovládanie detí sa časom zhoršuje, 20 percent nepredpokladalo žiadnu zmenu a iba 16 percent verilo, že dnešné deti budú lepšie než predchádzajúce generácie. Zvyšok uviedol, že výskum nebude mať dostatok dát na korektné spracovanie.
Výsledky preukázali štatisticky lineárny trend, kedy detská schopnosť odolať akútnemu pokušeniu v očakávaní ešte zásadnejšieho ocenenia, počas desaťročí vzrastala. Rozmenené na drobné to znamená, že každý rok sa čas odolávania pochúťke zvyšuje o šesť sekúnd. Zaujímavé je tiež, že tak, ako rástla schopnosť odložiť pôžitok na neskôr s vidinou lepšieho zisku, zvyšovalo sa aj priemerné IQ detí. Je možné, že exituje medzi týmito javmi súvislosť, hoci dnes je to zatiaľ len v rovine špekulácií. Aj variácie testu dokázali rovnaké výsledky, čo znamená, že zlepšenie v generáciách detí je plošné.
Ako je možné, že sa odborníci tak zásadne pomýlili? Protzko tvrdí, že sa, podobne ako väčšina z nás, nechali ovplyvniť fenoménom tzv. detí dneška. Ide o „mylné presvedčenie, že deti v súčasnosti sú zásadne iné a nevyhnutne horšie ako deti generáciu alebo dve pred nimi,“ píše Protzko. Naša pamäť týkajúca sa schopností v detskom veku je príliš ovplyvnená tým, čo dokážeme dnes a aké máme schopnosti v tejto chvíli. Je jednoduchšie dívať sa kriticky na dnešnú generáciu malých detí a ich schopnosť sebakontroly, kritizovať ju a sarkasticky sa z nej vysmievať, než si vyvolať reálne spomienky na svoje vlastné detstvo, aj so svojimi zlyhaniami a neúspechmi.
Vedeli by sme tieto potešujúce výsledky aplikovať na budúcnosť, napríklad ak hovoríme o znížení kriminality a závislostí? Protzko si myslí, že nie, pretože ide o jednu schopnosť, nezávislú na ostatnom správaní, nie o celkové nastavenie človeka, ktoré by nejako súviselo s budúcimi činmi. Z detí, ktoré majú sebakontrolu na nízkej úrovni stále môžu vyrásť rizikoví jedinci. Nebezpečné a neprijateľné správanie sprevádza ľudstvo od nepamäti a iste to bude podobné aj v budúcnosti.
Príčiny a dôsledky toho, že detská schopnosť sebaovládania sa časom zvyšuje, odhalia až budúce výskumy. Prozko tvrdí, že jeho výskum ukázal rozpor medzi historickými a súčasnými ponosami o tom, aké hrozné sú dnešné deti a aké úžasné deti sme boli my. Súčasná pôžitkárska spoločnosť nedokázala zastaviť postupný pozitívny vývoj.
Deťom stúpa aj IQ
Zdá sa, že dnešné deti môžu naplno využiť potenciál doby, v ktorej žijú. V porovnaní s našimi predkami sme určite o niekoľko schodov vyššie, ako to bolo v minulosti. Máme úžasné telefóny, zvládame náročné operácie srdca, chápeme, čo spôsobujú baktérie a vírusy. O tom, že každá nasledujúca generácia je múdrejšia, svedčí aj tzv. Flynnov efekt. Svoje meno nesie po vedcovi Jamesovi Flynnovi, profesorovi na Univerzite Otago na Novom Zélande. Odkedy sa začalo merať IQ, odborníci vypracovali niekoľko štandardizovaných testov, aby zistili, ako sa inteligenčný kvocient mení v súvislosti s časom. Dobrovoľníci vždy vypracovávali IQ testy pripravené pre predchádzajúcu generáciu. Výsledky boli jednoznačné. Každá ďalšia generácia v celosvetovom meradle dosiahla výrazne vyššie IQ, než tá predchádzajúca. Iste, geografické rozdiely sú zreteľné, no vo všeobecnosti sa IQ zvyšuje o tri body za dekádu. Flynn a jeho kolegovia veria, že tento pozitívny trend odráža zlepšujúce sa moderné prostredie. IQ z časti dedíme a z časti nám ho formuje prostredie, v ktorom žijeme. Preto sa odborná obec zhoduje v tom, aby rodičia vychovávali deti v podnetnom prostredí, kde sa deti efektívnejšie učia a majú na to množstvo príležitostí. Vtedy z nich vyrastú inteligentní jedinci. S tým samozrejme súvisí aj lepšia výživa, kvalitnejšie vzdelávania a veľa stimulov.
