Rodičia túžia po tom, aby sa deťom v materskej školy páčilo a dúfajú, že si nájdu niekoľko spoľahlivých kamarátov. Vedci zistili, že najefektívnejší spôsob, ako naučiť deti vychádzať s rovesníkmi, je vybudovať si so svojimi deťmi hlboký a dôverný vzťah. Takéto spojenie medzi rodičom a dieťaťom totiž vedie k tomu, že dieťa lepšie reaguje na nových kamarátov, na ich negatívne emócie a v komunikácii využíva skôr návrhy ako príkazy.
Vedci zistili, že deti, ktoré sú pevne emocionálne naviazané na svojich rodičov, lepšie nadväzujú priateľstvá a dokonca dokážu vychádzať s náročnejšími spolužiakmi. Máte aj vy doma takéto dieťa? Zistíte to jednoducho, citlivo naviazané dieťa je smutné, keď rodič opustí miestnosť a šťastné pri jeho návrate, pri negatívnych skúsenostiach vyhľadáva rodiča a ide k nemu po útechu, otca a mamu považuje za akúsi základňu, z ktorej vyráža objavovať svet a opätovne sa vracia po uistenie.
Výskum sa zameral na sledovanie 114 detí vo veku 33 mesiacov. O šesť mesiacov neskôr vedci pokus zopakovali tak, že vytvorili dvojice detí rovnakého pohlavia a sledovali ich interakciu. Počas mesiaca spravili tri takéto pokusy. Z výsledkov vyplynulo, že deti citlivo naviazané na svojich rodičov lepšie reagovali pri prvotnom styku so svojím rovesníkom, aj keď ten bol negatívne naladený. Rovnako to bolo aj pri druhom a treťom stretnutí, i v prípade, že sa kamarát hneval, no nebol úplne zúrivý. Spoluautorka štúdie, profesorka Nancy McElwain, to vysvetľuje tak, že dieťa, ktoré má pevný vzťah so svojim rodičom, častejšie prichádza do nového vzťahu s pozitívnymi očakávaniami. Preto sú takéto deti otvorené návrhom, či požiadavkám rovesníkov. Počas hry očakávajú, že ich interakcia s inými bude pozitívna. Tiež rýchlo pochopia, že ich partnerom je frustrované, či nahnevané dieťa a tomu prispôsobia aj svoje správanie. Využívajú skôr návrhy namiesto príkazov a dokážu sa viac kontrolovať.
To, že citlivá výchova a nadviazanie pevného a dôverného vzťahu s dieťaťom, prináša množstvo benefitov, nie je novinkou. Nielenže ovplyvňuje priateľstvá detí, ale drobci sa cítia bezpečnejšie, sebavedomejšie, dokážu sa lepšie kontrolovať a lepšie si pamätajú, či učia sa v škole.
Ako vybudovať pevný vzťah s dieťaťom
U bábätiek je dôležité, aby počas prvých šiestich mesiacov svojho života mali jedného spoľahlivého opatrovateľa. Naučia sa mu dôverovať a túto schopnosť dokážu preniesť aj do neskoršieho života, keď sa o nich bude starať niekto iný. Nezáleží na tom, kto je touto prvou osobou, či je to mama, otec, babka, dedko, adoptívny rodič. Dôležité je, že táto jedna osoba dokáže lepšie nadviazať vzťah s bábätkom, než niekoľko ľudí naraz. Iste, všetci ľudia v okolí novorodenca sú dôležití, aj z pohľadu toho, že pomáhajú oddýchnuť si primárnej osobe, ktorá iste bude vyčerpaná. No kľúčové je, vytvoriť konzistentnú starostlivosť pre drobcov, nie prúd ľudí, ktorí prichádzajú a odchádzajú. V rámci nej je dôležité pokúsiť sa vytvoriť rutinu denného režimu, teda priestor a čas, kedy sa je, spí a hrá. Vďaka rovnakému režimu sa u bábätka vyvíja pocit bezpečnosti a pohody, lebo vie, čo príde a čo sa kedy bude diať. Buďte preto láskyplní, milujúci, usmievajte sa na bábätká, dotýkajte sa ich. Nič nie je dôležitejšie. Dokázal to už v 50. rokoch minulého storočia psychológ Harry Harlow vo svojom svetoznámom pokuse, keď si bábätká opíc vybrali náhradnú matku z mäkkej látky namiesto takej z drôtikov, hoci tá druhá im ponúkala aj jedlo. Ak budete reagovať na nepohodlie drobčeka svojou pozornosťou, láskou, teplom, vyvinie sa u neho silná dôvera a pocit bezpečia. Keď bábätko plače, vystiera k vám rúčky a vy s účasťou reagujete, pokúšate sa ho upokojiť, zistí, že sa môže na vás spoľahnúť a pevné puto ste nadviazali. Dôverujte mu, nechajte sa viesť jeho náznakmi, kedy sa chce hrať, kedy chce byť s vami. Buďte citliví na jeho komunikáciu, naučíte ho tým, že je schopné ovplyvniť dianie a ľudí navôkol, čo je kľúčové pre budúce vytváranie priateľstiev.
Aj väčšie deti potrebujú empatický prístup
Keď dieťa rastie, malo by vedieť, že sa na vás dá spoľahnúť a že ho neignorujete. Trávte s potomkami čas, venujte sa im, nezapínajte im elektroniku na počkanie. Váš skutočný záujem pomôže vytvoriť základy empatie a budúceho kamarátstva.
Citlivé naviazanie na rodiča nie je o tom, že dospelý ustupuje dieťaťu a uprednostňuje jeho potreby pred svojimi. Nemusíte zakaždým utekať k drobcovi, keď zamrnká. Sú chvíľky, keď je už väčší, kedy mu môžete nechať vyskúšať vlastné schopnosti, či si dokáže poradiť, upokojiť sa. Nikdy však nenechávajte dieťa plakať, volať o pomoc, či pozornosť. Ak totiž drobec zistí, že na jeho plač citlivo reagujete bude plakať menej a menej, stane sa nezávislejším a keď bude starší, bude lepšie s vami spolupracovať. Neobávajte sa ukázať mu hranice. Je prirodzenou súčasťou rastu a vývoja detí, že sa pokúsia otestovať ich pevnosť. To, že vedia, kde presne hranice sú, im dodáva pocit istoty. Funguje to podobne, ako so zamknutými dverami. Skontrolujete ich pre istotu ešte raz, hoci si myslíte, že ste ich určite zamkli. Kontrolou získate lepší pocit, ste spokojnejší.
Pre nadviazanie pevného puta je tiež nevyhnutné, aby ste deti počúvali. Ak ich počúvate, ako rozprávajú vymyslené historky a venujete pozornosť ich bláznivým nápadom, dávate im najavo, že ich budete počúvať aj pri oveľa dôležitejších veciach. Naopak, keď si budete vyberať, či a kedy ich počúvať, ony si budú tiež vyberať, čo a kedy vám povedať. Užite si s nimi zábavu, bláznite sa s nimi a smejte sa na sebe, i na svete. Dáte im veľmi cenný dar.
Tínedžeri tiež potrebujú, aby ste reagovali na ich potreby. Niekedy to znamená, aby ste sa držali v úzadí a dopriali im vlastný priestor, inokedy, aby ste ich držali za ruku alebo ich objali bez otázok. Počúvajte a udržte pri tom jazyk za zubami. Tu platí staré známe, že mlčať je zlato. Ak ich budete počúvať, získate ich, no ak ich budete poúčať, stratíte. Dajte im najavo, že ich ľúbite, oceňujete a podporujete. Niekedy to znamená, že budete musieť prehltnúť vlastné obavy z ich správania. Oni musia vedieť, že im veríte a rešpektujete ich. A keď im niečo nevyjde podľa predstáv (a bude toho dosť), budete pri nich stáť, aby ste ich oprášili a nie sucho oznámili: „Veď sme ti to hovorili“. Chváľte ich, hoci sa tvária, že to nepotrebujú počuť, opak je pravdou. Tiež sa s nimi smejte, majú svojský zmysel pre humor, blížiaci sa tomu dospeláckemu, tak si to s nimi užite.
Nezabudnite, že sociálne zručnosti sa vyvíjajú časom. Ak sa váš trojročný syn bráni požičiavať hračky a svoje okolie presviedča nevyberaným spôsobom o tom, že je šéfom ihriska, zbytočne sa neznepokojujte a nehaste to, čo vás nepáli.
