Hoci si prvé tri roky života veľmi nepamätáme, vedci stále prinášajú dôkazy o tom, že v našom živote hrajú, napriek tomu, kľúčovú rolu. Vo svojej štúdii priniesli závery, podľa ktorých prístup rodičov v ranom detstve dokáže pomôcť deťom v akademickej i sociálnej sfére.
Vedci z troch amerických univerzít, v Minnesote, Delaware a Illinois, vo svojom výskume zistili, že ak rodičia nepristupujú k deťom citlivo, ovplyvňujú ich sociálne schopnosti a študijné úspechy nielen v detstve, ale dôsledky pociťujú aj v dospelosti. Ako citlivý prístup definujú reakcie matiek aj otcov na svojich potomkov primerane a rýchlo, tak, že vzájomná interakcia je pozitívna a dieťaťa pociťuje bezpečné zázemie, z ktorého sa môže vydať na skúmanie okolia. Rodičia, ktorí pochopili potreby detí prirodzene reagujú so záujmom a miernym, citlivým prístupom.
Štúdia využila dáta z minnesotského výskumu o riziku a adaptácii, aby zistila, ako citlivý materský prístup v prvých troch rokoch života ovplyvňuje ľudí neskôr v dospelosti. Matky účastníkov štúdie boli v treťom trimestri tehotenstva a žili pod hranicou chudoby. Po narodení vedci sledovali 243 batoliat až do veku 32 rokov.
V priebehu prvých 42 mesiacov štyrikrát pozorovali vedci každé bábätko v interakcii s matkou počas kŕmenia a hier. Keď drobci podrástli, zbierali hodnotenia od učiteľov a vychovávateľov. Tieto sa týkali jednak interakcie s rovesníkmi a jednak výsledkov akademických štandardných testov. Vo veku dvadsať a tridsať rokov, s nimi robili rozhovory o ich partnerských vzťahoch a dosiahnutom vzdelaní. Výsledky dokázali, že včasný citlivý záujem o bábätká dokáže naznačiť budúci úspech nielen v detstve, ale aj v dospelosti. U účastníkov, ktorých matky boli počas prvých pár rokov tvrdé, nepriateľské alebo ignorantské, teda nereagovali citlivo na potreby detí, vedci zaznamenali horšiu kvalitu vzťahov s priateľmi a slabšie študijné výsledky. Ako dospelí tiež nezískali vyššie vzdelanie a ich vzťahy zväčša charakterizovali ako nefunkčné. Na druhej strane, tí účastníci výskumu, ktorých matky boli citlivé, zažívali úspech sociálny i akademický. Ich intímne vzťahy boli stabilné, charakterizované ako lojálne. Podľa vedcov je zaujímavý práve fakt, že v dospelosti vplyv z detstva nezmizne. Rovnako ako nedostatok citlivého prístupu ovplyvňoval deti a dospievajúcich, jeho negatívny dopad pretrvával až do dospelého veku.
Napriek tomu, že matky účastníkov boli v čase náboru chudobné, vedci tvrdia, že výsledky sa dajú aplikovať a zovšeobecniť aj pre rodiny, ktoré sú na tom ekonomicky lepšie.
Vedci uzatvorili, že je dôležité uskutočniť ešte viaceré výskumy, ktoré by jasne presvedčili, či programy na podporu rodičov počas prvých rokov života ich potomkov majú dopad na neskorší vývoj. Zatiaľ je však dobré, že rodičia dnes chápu dôležitosť citlivého prístupu k svojim bábätkám.
Citlivý prístup rodičov chráni deti pred stresom
Deti, ktorých rodičia reagujú na ich potreby citlivo, sa cítia bezpečne. Preto sú často aj v styku s cudzími ľuďmi bezprostredné a uvoľnené. Tým, že nie sú vystavené stresu, nevyskočí im hladina kortizolu príliš rýchlo a pokiaľ stres zažijú, dokážu sa z neho rýchlejšie spamätať. Navyše, ak rodičia naučia deti ako zaobchádzať so svojimi emóciami, pomôžu im ľahšie sa upokojiť. Deti budú vedieť adekvátne reagovať, aj keď nemajú mamu či otca nablízku. Spočítané a podčiarknuté, tieto faktory by mali pomôcť ochrániť deti pred dôsledkami chronického stresu.
Vedci z Univerzity v Britskej Kolumbii, Gregory Miller a Edith Chen, sa podujali dokázať tieto predpoklady. Vo svojej štúdii sa pýtali mladých ľudí z ťažkých sociálnych pomerov, aké boli vzťahy v ich rodinách. Výsledkom bolo, že tí, ktorí mali s matkou vrelé vzťahy trpeli menej zápalovými ochoreniami. V ďalšom výskume sa zamerali na prepojenie rodičovského prístupu s metabolickým syndrómom, (čo je spojenie niektorých chorôb a rizikových faktorov, spôsobujúcich množstvo zdravotných komplikácií, ako obezitu, vysoký krvný tlak, inzulínovú rezistenciu). Vyše 1200 Američanov v strednom veku sa pýtali, ako rodičia chápali ich obavy a problémy a koľko času im venovali, keď to ako deti potrebovali. Výsledky dopadli podľa očakávania. Deti, ktoré vyrastali v ťažkých podmienkach, trpeli týmto ochorením viac. No približne 45 % z nich nemalo žiadne symptómy. Dôvodom bolo, že mali starostlivé a citlivé mamy. Medzi deťmi s citlivými matkami sa nenašlo prepojenie zlého sociálneho postavenia a chabého zdravia. Vedci sa preto rozhodli otestovať aj tieto závery. Znamená to teda, že aj keď sa narodíte do chudobných pomerov, ale budete sa mať lepšie ako vaši rodičia, budete aj zdravší? Nie. V prípade metabolického syndrómu nebol žiadny rozdiel medzi tými, čo zostali chudobní a tými, ktorí sa na rebríčku vyšvihli vyššie. Hoci sa teda zdá, že rodičovský prístup má dlhotrvajúci vplyv na zdravie, štúdie nebrali do úvahy genetické faktory. Možno majú starostliví rodičia nejaký gén, ktorý zaručuje lepšie zdravotné výsledky, možno účastníci prieskumu nevedeli popísať rodičovské správanie úplne presne a navyše nikde nebola ani zmienka o otcoch. Preto vedci odporúčajú ďalšie, hlbšie výskumy, no už dnes vieme, že citliví rodičia dokážu veľmi výrazne pomôcť deťom vyspieť po sociálnej, emocionálnej a intelektuálnej stránke.
Ako reagovať citlivo na svoje deti:
- Rozprávajte sa s bábätkom, aj keď robíte popri tom iné veci.
- Zabezpečte ich základné potreby ako jedlo, kúpeľ, bezpečnosť, prítomnosť.
- Reagujte na drobcov pozitívne, snažte sa reagovať čo najrýchlejšie a správne.
- Utešujte bábätká, noste ich v náručí, často sa ich dotýkajte.
- Čítajte deťom a ukazujte im obrázky.
- Ako otec tu buďte pre svoje deti bez ohľadu na to, akú úžasnú matku majú.
