O čínskom vzdelávacom systéme sú známe dve veci. Jednou sú niekoľko ročné prvenstvá v PISA testovaní a druhou cesta k nim. Čínski žiaci sa hodiny hrbia nad knihami a memorujú vedomosti, ktorých užitočnosť je v realite otázna. Pritom trpia fyzicky i psychicky, sú pod tlakom verejnosti, učiteľov i rodičov. Výsledkom sú depresie, fyzické tresty a samovraždy detí.
PISA testovanie je jeden z najväčších a najdôležitejších medzinárodných výskumov v oblasti merania výsledkov vzdelávania. Podľa údajov OECD prebieha vo vyše 60 krajinách a zapojí sa do neho cez pol milióna žiakov vo veku 15 rokov. PISA testy začínajú mať status najdôležitejšej skúšky, ktorou sa meria vzdelanosť národa. Výsledky v prestížnej súťaži dosahujú čínski žiaci vďaka svojmu vzdelávaciemu systému, ktorého ťažisko leží v skúške tzv. gaokao.
Gaokao a fanatický strach o budúcnosť
Čína má 31 miliónov študentov, čím sa stáva krajinou s najväčším počtom mladých ľudí na univerzitách. Každý jeden z nich musí prejsť skúškou gaokao. Na porovnanie, v USA študuje 21 miliónov.
Gaokao je tzv. vstupná skúška národného vyššieho vzdelávania, niečo ako naša maturita. Na základe výsledkov v nej sa žiaci umiestňujú na vysokých školách. Zlyhať v nej znamená, že študent nedosiahne vyššie vzdelanie, skončí v úbohých podmienkach tovární alebo v chudobe na poľnohospodárskom vidieku. Skúška sa koná vždy v júni, počas dvoch, troch dní, v závislosti od provincie. Trvá deväť hodín. Povinnými predmetmi sú čínska literatúra, matematika, cudzí jazyk, zvyčajne angličtina. Potom si môžu vybrať z dvoch akademických smerov, jedným je zameranie na humanitné štúdiá (história, geografia, politické vedy), druhým na vedecké (fyzika, chémia, biológia). V dnešnej dobe podstupuje testovanie viac ako deväť miliónov študentov ročne.
Keďže sa Gaokao koná len raz ročne, študenti, ale aj učitelia sú pod enormným tlakom, aby boli na ňu pripravení. Verejnosť má pod drobnohľadom školy, vysoko hodnotené sú tie, z ktorých vychádzajú študenti úspešní v záverečnej skúške. Učitelia neustále monitorujú schopnosti detí na zvládnutie gaokao a zadávajú viac a viac testov, aby zvýšili ich šance na úspešné zvládnutie záverečnej skúšky. Bifľovanie spočíva v memorovaní obrovského množstva informácií bez praktickej stránky. Pri vzdelávaní tak úplne absentuje kritické myslenie, neberú sa do úvahy osobné kvality, vlohy, talent. Tento systém vzdelávania hodnotia svetové inštitúcie ako skúšku pod najväčším tlakom na celom svete. Študenti sú pod takým tlakom, že nezriedka v triedach odpadávajú. Dievčatám dokonca lekári predpisujú hormonálnu antikoncepciu, aby nemenštruovali počas skúšok. Je evidentné, že po skúškach sa zvyšuje počet mentálnych depresívnych ochorení a samovrážd. Pred dvoma rokmi obleteli svet fotografie jedného študenta, ktorého spolužiaci sa pri štúdiu skláňajú nad obrovskými haldami kníh a pritom sú napojení na infúzie, aby štúdium fyzicky vydržali. Dokonale zachytávajú chorobný prístup k učeniu, ktorý v Číne panuje.
Každý rodič a každý učiteľ súťaží s tými ostatnými, aby zo svojho potomka vydoloval najvyššie možné skóre. V Číne panuje presvedčenie, že zlyhanie dieťaťa je zlyhaním rodiča, resp. učiteľa. Mnohí rodičia preto dokonca fyzicky trestajú deti, ak zlyhajú. Za neúspech sa považuje všetko, ak dieťa nie je na prvých priečkach alebo nemá jednotku. Hon za výbornými výsledkami v gaokao sa začína už v ranom veku. Od prvých dní v škole sa začína na deti tlačiť, aby sa učili naspamäť a recitovali všetky dostupné fakty.
V Číne deti nemôžu byť deťmi
Učiteľka čínštiny Cui Ping tvrdí, že tvrdá konkurencia sa začína už pri prijímaní na základné školy. Absolvovať vstupné testy je dnes potrebné v Číne aj na základnú školu. Ak chcete svoje dieťa dostať do tých najlepších základných škôl, ich „životopis“ musí jednoducho zaujať. Čínski rodičia najímajú pred týmito testami svojim deťom špeciálnych učiteľov, zbierajú pre deti rôzne certifikáty, aby podložili schopnosti svojich detí a zdôraznili ich výnimočnosť, napríklad pri hre na hudobné nástroje, ovládaní anglického jazyka alebo v rôznych druhoch športov. Všetky tieto certifikáty majú zvýšiť šancu škôlkarov na prijatie do lepších škôl a odštartovať ich lepšiu budúcnosť.
Podľa štúdie vedcov z vedecko-vzdelávacieho inštitútu Hangzhou Education Science Publishing House, deti sa na základných školách učia 10 hodín denne, 12,5 na stredných[1]. Typický čínsky študent na strednej škole vstáva o pol šiestej, aby sa mohol učiť, o pol ôsmej raňajkuje a potom ide do školy. Tá trvá od 8:30 do 12:30, potom od 13:30 do 17:30 a následne od 19:30 do 22:30. Žiaci študujú aj niekoľko hodín počas soboty a nedele.
Jedna štúdia detí na základných školách, ktorú vydali čínski a anglickí vedci, preukázala hrozivé výsledky v oblasti psychickej ujmy. Až 81 % žiakov sa obáva vo veľkej miere skúšok, 63 % sa bojí trestu od učiteľov, 44 % uvádza, že boli fyzicky šikanovaní, pričom chlapci viac v porovnaní s dievčatami a dokonca 73 % detí rodičia fyzicky trestajú. Viac ako jedna tretina školákov uviedla psychosomatické problémy minimálne raz týždenne, 37 % trpí bolesťami hlavy a 36 % bolesťami brucha.
Vynikajúce testy nie sú všetko
Vysoký počet bodov v testovaní však znamená pre mladých Číňanov obrovský deficit v iných schopnostiach. Školáci sa tak intenzívne zaoberajú štúdiom, že už im na nič iné nezostáva čas. Nie sú kreatívni, iniciatívni, nerozvíjajú svoje fyzické, ani sociálne schopnosti. Takýto prístup zabíja inováciu, rôzne myšlienkové prúdy a individualitu.
Bifľovanie naspamäť nie je dobrou cestou k žiarivej budúcnosti, pretože takémuto vzdelávaniu chýba praktický a sociálny kontext, reálna sebadisciplína, predstavivosť, zvedavosť a prirodzená túžba po vedomostiach.
Napriek tomu, že Čína postupne zľavuje zo svojich tvrdých nárokov kladených na študentov, pripravuje reformy a necháva univerzitám priestor, aby brali pri prijímačkách do úvahy aj iné faktory ako sú výsledky v gaokao, faktom je, že tento proces prebieha veľmi pomaly a samotní rodičia sa obávajú, že ak poľavia vo svojom tlaku na deti, nedosiahnu očakávané výsledky a to môže ohroziť ich budúcnosť.
Gaokao má svoje korene v dávnej histórii, kedy bolo cieľom tejto skúšky stanoviť presné kritériá úspešnosti bez ohľadu na pôvod detí v elitárskom systéme a umožniť im stúpať v spoločenskom rebríčku, napriek tomu, že pochádzali z chudobných pomerov. Tí, čo dosiahli najvyššie skóre v tzv. keju, sa po tom, ako strávili dlhé dni zatvorení v celách bez okien a venovali sa výlučne štúdiu, mohli dostať do Zakázaného mesta. Dnes štúdium bohatých Číňanov zaplatia ich rodičia na súkromných školách, prípadne podplatia zodpovedných, aby sa ich deti dostali na renomované univerzity. No chudobní z dedinského prostredia majú stále neúmerne ťažké podmienky na to, aby v tejto súške dobre obstáli a aby sa presadili.
Západný systém vzdelávania, napríklad v USA produkuje ľudí, ktorí sú v reálnom živote oveľa cennejší než čínske školstvo. Nezabíja kreativitu, individualitu a ducha podnikavosti. Podľa Young Zhao však majú oba rovnaké základy. Chcú pretvoriť skupinu detí na produkty s podobnými vlastnosťami, ktoré dokazujú, ako šikovne sa naučili to, čo im dospelí určili bez ohľadu na ich prostredie, záujmy a rozdiely.
[1] Yong Zhao (2012), World class learners: Educating creative and entrepreneurial Students
