Žiaci v škole pod vedením učiteľa spoznávajú svet v jeho najrozmanitejších podobách. Výsledkom sú vedomosti, zručnosti, návyky, postoje, rozvinuté schopnosti a vôbec celá osobnosť žiaka. Hoci slovenskí učitelia denne vynakladajú množstvo námahy, ich žiaci dosahujú v rámci medzinárodných štúdií PIRLS a PISA priemerné, ba až podpriemerné výsledky. Tieto medzinárodné merania sa zameriavajú na rôzne druhy gramotností. Jednou z nich je aj veľmi dôležité čítanie s porozumením.
Čítanie s porozumením rozhoduje o úspechu dieťaťa
Dnes už neplatí, že pre vstup do života stačí vedieť čítať a písať. Schopnosť rozumieť textu a pochopiť ho je pre úspech v živote a v štúdiu nevyhnutná. Stále dôležtejšie sa v triedach ukazuje vytváranie vhodných podmienkok na prácu s informáciami z rôznych zdrojov – kníh, učebníc, médií, internetu. Od učiteľa sa očakáva, aby v tomto smere čo najviac podporil rozvoj zručnosti čítania s porozumením.
Čítanie s porozumením je súčasťou rôznych gramotností, ktoré potrebujeme pre každodenný život. Možno si to bežne neuvedomujeme, ale inak rozumieme umeleckému textu a inak náučnému alebo publicistickému, pričom každý text rozvíja naše komunikačné a čitateľské zručnosti.
Je súbor čitateľských zručností, bez ktorého možno len veľmi ťažko rozvíjať schopnosť človeka učiť sa. Prvou etapou čitateľských zručností je učenie sa čítať a písať. Druhou etapou je spájanie slabík a slov a prechod k plynulému čítaniu. Treťou etapou je porozumenie textu, t. j. uvedomenie si obsahu prečítaného. Vyššou čitateľskou kompetenciou je analýza literárneho textu, t. j. čitateľ nemá pochopiť len obsah oznámenia v texte, ale má byť schopný odhaliť aj také vlastnosti textu, ktoré tento význam vytvárajú, t. j. uvedomovať si vyjadrovacie prostriedky, ktoré daný obsah sprostredkúvajú.
Čítanie s porozumením by malo tvoriť kľúčovú zložku vzdelávania, malo by byť základom prípravy študentov na reálny život. V informačnej spoločnosti je potrebné naučiť mladých ľudí pracovať s informáciami efektívne. Mali by byť schopní informácie triediť, hodnotiť a vhodne použiť. Iba tak majú šancu presadiť sa na trhu práce, byť úspešní v spoločnosti, ale aj v súkromnom živote.
S čitateľskou gramotnosťou máme vážny problém
Napriek dôležitosti, akú čitateľská gramotnosť v našom živote má, v PISA testovaní sa v roku 2015 výkony slovenských žiakov v čitateľskej gramotnosti ocitli už po piaty krát pod priemerom zúčastnených krajín OECD. Oproti roku 2012 sa priemerný výkon našich žiakov znížil o ďalších 10 bodov a experti upozorňujú, že sme krajina, ktorej výsledky sa prepadávajú prudšie ako v ostatných krajinách OECD.
V rizikovej skupine sa v PISA 2015 nachádzalo až 32,1 % slovenských žiakov. Sú to žiaci, ktorí nedisponujú ani najzákladnejšími čitateľskými zručnosťami, ktoré sú potrebné pre ďalšie vzdelávanie. Výsledky štúdie PISA považujú žiakov s nedostatočnou, nízkou úrovňou čitateľskej gramotnosti za rizikovú skupinu obyvateľstva, ktorá bude v budúcnosti pre spoločnosť príťažou, pretože bude vyžadovať zvýšené náklady na sociálnu a zdravotnú starostlivosť. Čím dlhšie bude tento problém zanedbávaný, tým viac bude spoločnosť finančne zaťažovať.
Hoci si vláda uvedomuje, že toto je oblasť, v ktorej slovenské školstvo vážne pokrivkáva, pokles úrovne čitateľskej gramotnosti nie je len slovenským špecifikom. Týka sa aj iných krajín. V tejto súvislosti sa začína hovoriť o novom fenoméne - bibliofóbii alebo o tzv. a-gramotnosti. Ide o trvalú ľahostajnosť voči čítaniu a knihám.
"Nedostatočná, nevyzretá čitateľská (a informačná) gramotnosť vedie v konečnom dôsledku k vážnym problémom pri štúdiu, ako aj pri uplatňovaní nárokov na trhu práce. Mládež sa stáva tzv. funkčne či sekundárne negramotnou, čo môže vyústiť nielen ku zníženiu vzdelanosti a konkurencieschopnosti spoločnosti, resp. štátu, ale následne tiež k ohrozeniu demokracie (ľudia sú napríklad viac ovplyvňovaní manipuláciou, reklamou či populistickými kampaňami)," píše sa v národnej stratégii o rizikách tejto zručnosti.
Takmer vo všetkých európskych krajinách existujú významné programy na podporu čítania v spoločnosti. Tieto programy sú vo veľkej miere financované z verejných zdrojov a prebiehajú vo väčšine miest v danej krajine. Zameriavajú sa na rozličné časti obyvateľstva a na podporu čítania uplatňujú rozličné prístupy.
Čo robíme v školách preto, aby sme uspeli?
Reakciou na naše zhoršujúce sa výsledky je aj stratégia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Národná stratégia zvyšovania úrovne a kontinuálneho rozvíjania čitateľskej gramotnosti. Jedným z jej hlavných cieľov je zlepšiť výsledky žiakov, aby v testovaní PISA 2018 dosiahli úroveň čitateľskej gramotnosti nad priemerom krajín OECD. Prispieť k tomu má aj Rok čitateľskej gramotnosti, ktorý sa nesie pod heslom „Myslenie je pohyb.“
Medzi odporúčania, ktorými sa chce ministerstvo k svojim cieľom dopracovať, je aj podpora spolupráce medzi žiakmi a ich aktivita. Dôležité je prepájanie poznatkov z ostatných vzdelávacích predmetov na všetkých úrovniach vzdelávania. Koncepcia vzdelávania odporúča tiež inovovať pedagogické dokumenty, učebnice a metodické materiály. Aktivity na podporu čítania žiakov je potrebné zapracovať do školských vzdelávacích programov. Súčasťou stratégie je aj aktívne využívanie školských knižníc, tzv. čitateľských kútikov.
Jedným z riešení by mala byť podpora celoživotného vzdelávania v oblasti rozvoja čitateľskej gramotnosti. Stratégia hovorí aj o vytvorení portálu pre učiteľov so všetkými informáciami, novinkami v oblasti vzdelávania, metodikami a príručkami. Zaujímavou myšlienkou je popularizácia čitateľskej gramotnosti v odbornej a laickej verejnosti, ktorú by sprevádzala medializácia a kampaň na zvýšenie povedomia o čitateľskej gramotnosti. Rodičia by mali byť zapájaní do edukačného procesu a do realizácie rozličných podujatí, ktoré podporujú rozvoj čitateľskej gramotnosti a odstránenie druhotnej negramotnosti.
Ako môžete rozvíjať čitateľské zručnosti
Vo väčšine európskych štátov je čítanie s porozumením súčasťou vyučovania ako na prvom, tak aj na druhom stupni. Publikácia Vyučovanie čítania v Európe: súvislosti, opatrenia a prax uvádza, že žiaci sa rozprávajú o prečítanom texte minimálne raz do týždňa a delia sa o svoje čitateľské zážitky. Napr. v Írsku by mali byť žiaci schopní odporučiť knihy ďalším. V Dánsku alebo Taliansku by mali žiaci vedieť spoločne pracovať s rovnakými textami a mali by sa zapájať do diskusií o svojich čitateľských zážitkoch. Na Cypre sa žiakom poskytuje čas, aby si mohli čítať knihy podľa svojho vkusu počas vyučovania. Učitelia pozývajú na diskusie do škôl autorov detských kníh. V Španielsku zákon odporúča, aby deti čítali na prvom stupni minimálne 30 minút denne.
V ďalších krajinách sú odporúčané knihy usporiadané do kategórií ako čítanie s rodičmi alebo učiteľmi, čítanie pre žiakov, ktorí sú občasnými čitateľmi alebo knihy na samostatné čítanie. Školské knižnice predstavujú atraktívne miesto na čítanie a stretávanie sa pri knihách a aj tu by sa mohlo Slovensko inšpirovať. Mnohé školské knižnice u nás disponujú knihami, ktoré nie sú pre dnešné deti zaujímavé, neodrážajú ich záujmy a rovnako tieto priestory knižníc nie sú moderné a pre deti atraktívne.
Autorky publikácie Integrácia čitateľskej gramotnosti do výučby na strednej škole upozorňujú na fakt, že rozvíjať čitateľskú gramotnosť nestačí iba na hodinách slovenského jazyka a literatúry ako je to bežne zvykom. Učitelia jednotlivých predmetov sú kompetentní vo svojom odbore a sústreďujú sa na problematiku súvisiacu s ich predmetom. Na čitateľskú gramotnosť zabúdajú. Autorky zdôrazňujú, že táto nadpredmetová kompetencia nie je len záležitosť učiteľov slovenského jazyka a literatúry a mala by sa tomu venovať väčšia pozornosť.
Existuje viacero stratégií, ktoré môžu u detí posilňovať čitateľskú gramotnosť a učitelia ich môžu využívať na hodinách.
Čitateľské stratégie
Čitateľské študijné stratégie podporujú aktívne učenie sa a prácu s textom krok za krokom.
Jednou z najznámejších stratégií je čitateľská stratégia SQ3R. Názov tvorí akronym SQ3R vytvorený začiatočnými písmenami anglických slov? Survey, Question, Read, Recite and Review. Učiteľ ho môže aplikovať na prácu s textom, ktorého súčasťou sú aj grafy, obrázky a pod. Žiaci pracujú s jednotlivými odsekmi, menia podnadpisy na otázky a odpovedajú na ne. Diskutujú o téme z textu, ktorý môžu graficky spracovať. Hľadajú kľúčové slová a píšu krátke zhrnutie textu.
Ďalšia stratégia sa nazýva Postup 3 – 2 – 1. Žiaci vyhodnocujú získané informácie v nasledujúcich krokoch:
Hľadajú tri informácie, ktoré považujú za dôležité. Vypíšu dve informácie, ktoré ich zaujali preto, že ide o nové informácie alebo neboli v súlade s ich doterajšími vedomosťami. Nakoniec napíšu 1 vec, na ktorú nenašli v texte odpoveď.Pri stratégii KWL si žiaci vytvoria tabuľku s tromi stĺpcami. Prvý stĺpec obsahuje informácie, ktoré o téme žiak vie a vyplní ho pred čítaním. Do druhého stĺpca napíše, čo by chcel o téme vedieť a takisto ju vyplní pred čítaním. Do tretieho napíše, čo sa z článku naučil, keď ho prečíta. Táto stratégia pomáha obnoviť vedomosti a zároveň ich obohatiť o nové informácie.
