Mnohí si v súčasnom uponáhľanom svete často ani neuvedomujeme, ako ten čas letí. Nestíhame relaxovať, prekonať jednu prekážku a už sa rútime do ďalšieho problému. Ako si vyčistiť hlavu, prísť na iné myšlienky, spomaliť v zabehnutom živote tak, aby sa výchova našich najmenších uskutočňovala trpezlivo a dôsledne? Hudba je čosi, čo celé veky pôsobí na človeka blahodárne, a práve preto by mohla byť pri akejkoľvek nerovnováhe pre mnohých z nás i pre deti nápomocná.
V živote človeka má hudba nezastupiteľné miesto. Od nepamäti prenikal človek do hudobného sveta a svoje pocity vyjadroval tancom.
Hudba sa začína spája s človekom už vo veľmi útlom veku. Dieťa ju vníma sluchom, ktorý je dôležitým predpokladom pre reč. Na zvuky dieťa reaguje už počas vnútromaternicového vývoja. Už pre plod je hudba podstatou nastávajúcej ľudskej potreby.
Čo je muzikoterapia?
Rôzne podoby hudby majú vplyv hlavne na emócie a city ľudí. Muzikoterapia (terapia, liečba hudbou) je spôsob, ktorý pomáha pri odstraňovaní zmien správania a konania človeka. Možno povedať, že ide o informácie, ktoré nám sprostredkúva hudba, jej rytmus, tempo, či melódia. Jej počiatky siahajú ďaleko až do Indie a Mezopotámie do obdobia 2. tisícročia pred Kristom.
Ak chceme lepšie pochopiť podstatu muzikoterapie, musíme brať do úvahy jej dve hlavné oblasti. A to aktívnu oblasť, čo je v praxi prejav inštrumentálneho, vokálneho, pohybovo-dramatického a výtvarného zamerania. Druhou oblasťou je receptívna oblasť, v ktorej terapeut využíva slovnú formu terapie, ktorá je súčasťou hudobného podkladu. V praxi to znamená, že terapia je uskutočnená rôznymi hudobnými cvičeniami spojenými s pohybom, so spevom, maľbou, dramatizáciou. Patrí sem tiež pantomíma, alebo počúvanie hudobných rozprávok.
Jaroslava GAJDOŠÍKOVÁ ZELEIOVÁ tvrdí, že: „zámerom muzikoterapie je vytvoriť pre deti zvukový priestor, ktorý bude stimulovať a napĺňať ich prirodzené potreby.“
Muzikoterapiu možno účinne používať pri deťoch:
- s obmedzeným alebo zaostávajúcim zmyslovým, telesným či mentálnym vývinom vzhľadom na konkrétne postihnutie, narušenie alebo ohrozenie;
- s poruchou kontaktovosti, teda u detí s problémami v komunikácii alebo vo vnímaní;
- s narušenou adaptačnou alebo socializačnou schopnosťou, kde dieťa používa nefunkčné vzorce správania;
- s nízkym pocitom sebavedomia a sebaúcty, ktoré majú agresívne alebo naopak senzitívne prežívanie.
Každý človek potrebuje dostatočný "hrový priestor", kde môže naplno rozvinúť zvuk a rytmický pohyb. Pri muzikoterapii však nejde len miestnosť s hudobnými nástrojmi. Je to atmosféra, ktorá umožňuje bezpečným spôsobom vstúpiť pomocou nástrojov, zvukov a rytmu do sveta dieťaťa. V hrovom priestore zvukov a ticha v plynúcom čase je možné vytvoriť podmienky, ktoré podporujú osobnostný rast či zrenie a ponúkajú zážitok radosti i spolupatričnosti.
Hra dieťaťa so zvukom a rytmom je priestorom slobody pre vyskúšanie rôznych nápadov a reakcií. Stáva sa priestorom, kde možno posúvať hranice vlastného konania, vnímania a poznávania. Hra žije napätím, pohybom, oduševnením a vtipom, ale aj istými pravidlami, poriadkom a bohatou intuíciou aj fantáziou. Hra odzrkadľuje skutočnosť, a predsa je zdanlivo mimo skutočnosti. Hra má vlastnú realitu. Dieťa si uvedomuje: Kde som v hre ja? Kde je iný? Ako to znie? Mám nejakú šancu znieť? S kým, s čím som v kontakte? Súčasťou hry je rozmiestnenie v priestore, vzťah k iným hráčom, k vlastnému telu a vzťah k nástrojom.
Kde je muzikoterapia využiteľná?
Veľmi dobre je využiteľná kdekoľvek pri práci s deťmi. Má podobu hier a cvičení s rôznym zameraním. Napríklad aktivity orientujúce sa na vnemy a pozornosť detí, tiež na ich pamäťové schopnosti a tvorivosť. Dieťaťu poskytuje mnoho možností prežívania radosti. Rôzne podoby terapie hudbou majú veľký vplyv na zmeny ich správania a konania, aktivujú emócie a plnia funkciu relaxácie. Hudba pôsobiaca na človeka v správnej miere môže prinášať pomocou muzikoterapie požadované a očakávané výsledky.
Muzikoterapia vyžaduje veľkú psychologicko-pedagogickú zrelosť a zručnosť – schopnosť pracovať s limitmi a jasnými inštrukciami. Mal by ju praktizovať predovšetkým muzikoterapeut, ktorý spĺňa potrebné kompetencie, je dobrým hudobníkom ovládajúcim metodiku hudby.
Ak vás problematika muzikoterapie zaujala, viac sa o nej môžete dozvedieť aj na webe Slovenskej asociácie muzikoterapie, kde nájdete tipy na odborné publikácie od autorov venujúcim sa rôznym podobám muzikoterapie. Publikácie sú dostupné na knižnom trhu na Slovensku a v Čechách.
Zdroj: Jaroslava GAJDOŠÍKOVÁ ZELEIOVÁ: MUZIKOTERAPIA A PSYCHOPROFYLAXIA
