Autorka je školská psychologička a špecialistka na pozitívnu edukáciu.
Práca s pozitívnymi prvkami života má veľký prínos tak pre naše osobné zdravie a spokojnosť ako aj pre naše okolie. Dnešné prostredie je príliš prenegativizované a akosi automaticky skĺzavame k vyhľadávaniu negatívnych prvkov okolo nás. Slovník, ktorý pracuje s pojmami ako radosť, šťastie, spokojnosť, láska, vďaka, pokora, hrdosť, podpora,inšpirácia, pomoc, priateľstvo, opora a iné sa „devalvoval“ a bohužiaľ, nepoužívame ho tak často.
Pri mojej práci s deťmi sa mi často stáva, že deti nevedia vymenovať svoje, ako ani iných ľudí, pozitívne vlastnosti či charakteristiky. Ak sa ich však opýtate na niečo zlé, tak vám „ľavou zadnou“ vychŕlia kopec negatív. Na seba či iných.
Preto si často kladiem otázku, ako chceme deti naučiť používať, vnímať a rozvíjať dobré stránky seba a spoločnosti, ak ich už v detstve a počas dospievania neregistrujú?
Ako von z toľkej negativity?
Nemôžeme žiť v naivnom a falošne svete, ktorý sa upriamuje len na to dobré a je prechválený. To nikomu a ničomu neprospieva, ba naopak škodí. No faktom ostáva to, že iba vytváranie rovnováhy medzi pozitívnymi a negatívnych aspektami života, osobnosti alebo dokonca prevaha toho dobrého vie rozvíjať a formovať zdravých, dobrých a úspešných ľudí a spoločnosť.
Ak hovoríme o škole, tak ide o aktívne podporovanie a prácu s vlastnosťami ako zvedavosť, láska (má mnoho podôb), spolupráca, priateľstvo, tvorivosť, kreativita, podpora, vďačnosť ale aj sebaovládanie, pokora, odvaha a mnohé iné.
V praxi to môže vyzerať nasledovne. Ak sa dieťa zachová dobre (hlavne tie deti, pri ktorých je to neštandartný prejav) treba na to upozorniť a jednoducho povedať a priamo pomenovať to, čo u neho vyzdvihujeme. Napr. „Martin dnes musím pochváliť, ako si sa ovládal. Bolo vidieť, že si so sebou bojoval, ale zvládol si to. Keď som rozprávala, vnímal si ma, nevyrušoval si a videla som, ako si rozmýšľal.“ Nebrať „náhodný dobrý prejav“ automaticky a bez povšimnutia.
Priama komunikácia so žiakom je jedna z foriem práce s pozitívnymi stránkami človeka (zoznam pozitívnych stránok). Základom je teda využívanie slovníka, slov a priame poukazovanie na dobré vlastnosti, ak ich žiak použije. Verte, že deti rýchlo pochytia tieto slová a tiež ich budú používať. Chcem ale zdôrazniť, že je veľmi dôležité, aby deti rozumeli, čo jednotlivé vlastnosti – charakteristiky znamenajú a aby bolo všeobecné porozumenie významu týchto vlastností. Zdôrazňujem to preto, pretože sa často stáva, že väčšie aj menšie deti (aj teenageri) použijú pri práci slová ako napr. odvaha, empatia, kritické myslenie, vytrvalosť a emocionálna inteligencia, no nie vždy chápu, čo znamenajú a ako sa v živote prejavujú. Preto je nevyhnutné viesť o tom s deťmi diskusie a usmerňovať ich.
Kľúč k porazeniu šikany
Mnohé takéto a iné skúsenosti poukazujú na to, že preventívne činnosti, ktoré sa sústreďujú na témy ako dobré medziľudské vzťahy, pozitívne emócie, životná spokojnosť, zdravie, silné stránky osobnosti, sebaovládnie, morálka, etika... by mali zaujať viac miesta v školách. V tejto súvislosti si musíme uvedomiť, jednoduchú vec. V triede, škole kde sú dobré vzťahy a intenzívne sa pracuje pozitívnym prvkami sa šikana a mnohé problémy v správaní jednoducho neobjavujú. Mať dobré vzťahy ale neznamená, že musíte mať každého rád a vždy je všetko dokonalo dobré. Ani bežný život nie je sladučký a bezchybný, no podstatné je vnímanie aj toho dobrého, rozvoj dobrých čŕt a vzájomný rešpekt. Prispieva to k zdraviu, životnej rovnováhe a ďalšiemu rozvoju. Efektivitu a význam takéhoto prístupu k práci, životu, človeku podporuje množstvo štúdií ako aj realita.
Kedy sa nám darí?
Priníp je totižto jednoduchý. Pohoda, dobrá nálada rozširuje pozornosť, podporuje kreatívne myslenie a celostné uvažovanie. Naopak zlá nálada spôsobuje zníženú pozornosť, kritickejšie myslenie a analytickejšie uvažovanie. V takýchto chvíľach skôr uvažujeme nad tým, čo je zlé. A naopak v dobrej nálade, pohode riešime situácie skôr postojom „čo je tu správne.“ Je to koncept tzv. broaden and build teórie Barbary Fredericson.
Neide tu ale len o pozitívne emócie, no o celý komplex faktorov a elementov, ktoré podporujú rast a rozvoj osobnosti, prostredia ako aj zdravie.
Stena radosti, podpory a priateľstva
Ako by sa dali prakticky podporovať všetky spomínané skutočnosti? Vytvorte si v škole, triede priestor napr. na nástenku, ktorej cieľom je umožniť deťom a učiteľom cielene komunikovať LEN príjemné, dobré, radostné a úprimné odkazy. Adresovať slová podpory, optimizmu, priateľstva, vďačnosti, keď sa chce niekto podeliť s niečim dobrým, čo zažil, keď chce vyjadriť hrdosť, zablahoželať, ak ho niekto-niečo inšpirovalo. Jednoducho priestor na odkazy, ktoré spájajú, pomáhajú vytvárať dobré medziľudské vzťahy a pomáhajú zvládať náročné obdobia.
Takáto nástenka už na jednej škole je a viem, že autori mali relatívne veľký prvotný strach, ako to celé dopadne. Aby sa to nezvrhlo a deti nepísali hlúposti. No je to proces a skúste deťom predsa len veriť. Nastavte si pravidlá, usmerňujte deti a ich spôsob uvažovania. No hlavne sa nevzdávajte a buďte vy sami vzorom. A nakoniec to určite bude mať ten prínos, po ktorom túžite. Chce to čas, odvahu, trpezlivosť a záujem. Po čase môže vyzerať nástenka aj takto:
