Autorka je školská psychologička a špecialistka na pozitívnu edukáciu.
Koncom minulého roku (november 2017) boli zverejnené výsledky testovania PISA 2015, ktoré sa venovali aj téme „Spolupatričnosť žiaka ku škole a jeho vzťah s učiteľom“. Nevenovala sa im až taká pozornosť, avšak zistenia odhaľujú jeden z hlavných problémov našich škôl.
Okrem všeobecných informácií a analýz výkonov žiakov, Správa PISA 2015 obsahovala zistenia o životnej pohode a prosperite slovenských žiakov. Sekcia, Sense o belonging – Index spolupatričnosti žiaka ku škole a jeho vzťah s učiteľom odhalil vážne problémy v medziľudských vzťahoch v školách. Z celkovo 69 krajín, skončilo Slovensko na 59 mieste. Na konci rebríčka.
Výsledky Správy PISA 2015 sú znepokojujúce z niekoľkých dôvodov. V prvom rade preto, že ide o deti vo veku 15 rokov, čo je jedno z najkritickejších vývinových období. Správa odhaľuje, že deti práve v tomto veku cítia slabú podporu, pochopenie a vnímajú narušené vzťahy.
Druhý a možno ešte závažnejší dôvod je ten, že podľa správy, slovenské deti majú veľmi zlý vzťah ku škole a svojím učiteľom. NÚCEM vo svojej oficiálnej správe uvádza, že Slovensko zaznamenalo pokles pocitu spolupatričnosti ku škole za posledných 12 rokov. Ako ďalej uvádza, „analýzy štúdie PISA 2012 ukázali, že pozitívny vzťah medzi učiteľom a žiakom je spojený s lepším výkonom žiaka v matematickej gramotnosti a aj s jeho silnejším pocitom spolupatričnosti ku škole.“
Tak ako naznačuje NÚCEM, vzťah ku škole a s učiteľom, priamo súvisí s emocionálnym well-beingom detí a aj s lepšími akademickými výsledkami. Potvrdilo to aj niekoľko výskumov, ktoré realizoval Alejandro Adler z Centra pozitívnej psychológie na University of Pennsylvania. Na vzorke takmer jeden milión študentov z Latinskej Ameriky a Stredného východu dokázal, že dobré medziľudské vzťahy, prežívanie pozitívnych emócií v škole, klíma a kulúra školy zameraná na hodnoty, well-being, vzájomný rešpekt a komunikáciu priamo ovplyvňujú výsledky a disciplínu žiakov.
Meta-analýza University of Melbourne, ktorá zahŕňala 51 štúdii, a celkovo 67 378 študentov identifikovala päť faktorov, ktoré ovplyvňujú vzťah ku škole.
1. Vzťah učiteľa a žiaka. Ide o najsilnejší faktor. Žiaci uvádzali, že ich vzťah ku škole je väčší, pokiaľ sa cítia byť rešpektovaní učiteľmi, cítia ich podporu, pochopenie, záujem a sú fér. Tiež, ak učitelia podporujú dobré vzťahy medzi žiakmi, ako aj sa oni sami o ne snažia. Učitelia sú zásadní pri tvorbe vzťahu detí k škole.
2. Iné vzťahy - vzťahy v rodinách a rodičia. V tejto kategórii je zahrnuté vnímanie školy rodičmi a ich postoj k vzdelávaniu.
3. Individuálne osobnostné charakteristiky - ako napr. optimizmus, zdravé vnímanie seba a svojej hodnoty, copingové schopnosti, sebaovládanie, adaptabilita, pro-sociálne správanie a schopnosť vytvárať priateľstvá.
4. Kultúra a charakter školy, lokálna komunita a ostatné sociálne skupiny – ide tu o podporu školy v komunite
5. Širšie prostredie – táto kategória zahŕňa nový fenomén. Deti už v mnohých prípadoch nenavštevujú školu v tom istom mieste, kde bývajú. Tým pádom, je priamy vzťah medzi prostredím kde bývajú a školou narušený. Úlohou školy by malo byť aj to, aby pomohla deťom pochopiť priame prostredie školy a vytvoriť si tak k škole, ako aj prostrediu vzťah. Častokrát tu hovoríme o hodnotách, zvykoch, tradíciách.
Najdôležitejšiou stránkou dobrého fungovania školy sú však podľa žiakov, ako aj učiteľov, jednoznačne dobré vzťahy. Potvrdzujú to zistenia našich, ako aj zahraničných expertov. Pod dobrými vzťahmi rozumieme dobré vzťahy v triedach, medzi učiteľmi, učiteľmi a žiakmi, vedením a učiteľmi a rodičmi a školou.
Index spolupatričnosti žiaka ku škole a vzťah s učiteľom ukazuje, že slovenskí žiaci majú veľmi slabý vzťah ku škole, ako aj so svojimi učiteľmi. Správa ale zároveň ponúka riešenia, aj k zlepšeniu výkonov žiakov v školách. Ak zlepšíme medziľudské vzťahy, budeme sa sústrediť na vytvorenie školskej kultúry plnej hodnôt, vzájomého rešpektu je vysoko pravdepodobné, že sa zlepšia aj vedomostné výsledky žiakov.
Čo môžu školy urobiť preto, aby sa zlepšil vzťah detí ku škole?
Priznajme si že, pod tlakom množstva učiva a malého času, frustrácie učiteľov, zvyšujúceho počtu žiakov v triedach a množstva iných problémov v školstve je veľmi ťažké udržiavať dobré vzťahy medzi učiteľmi a žiakmi. Preto sú kľučoví riaditelia škôl. Tí si musia musia uvedomiť význam vzťahov v školách. Musia podporovať dobré vzťahy v školách, sami sa o ne snažiť, pomáhať definovať spoločné školské hodnoty a dbať o to, aby im učitelia rozumeli a prijali ich. Prínosom sú aj rozličné programy na rozvoj dobrých vzťahov, podprora pozitívnych aspektov života človeka, školy. Veľmi dôležitá je aj spolupráca s rodičmi, či otvorená a férová komunikácia. Spolupráca s komunitou je tiež zásadná.
Možno by sa hodila aj otvorená diskusia na tému "Aký je to úspešný žiak?". Skúsiť si zadefinovať, čo to vlastne znamená byť úspešným žiakom v dnešnej dobe, pretože všetci veľmi dobre vieme, že akademické úspechy a to, čo dnes v školách meriame, neodzrkadľuje, čo je skutočným úspechom v živote.
Ako niektoré školy dokázali zmeniť svoje výsledky?
Začali aplikovať prvky pozitívnej edukácie. Čo to je? Je to prístup, ktorý kombinuje rozvoj vedomosti a charakteru človeka. Sústreďuje sa na podporu pozitívnych javov, stránok človeka, života, pracuje s pojmom well-being, charakter, vytrvalosť, vďačnosť, sebaovládanie a iné... Školy začali svoju atmosféru a klímu školy budovať podľa modelu PERMA.
P – (positive emotions) pozitívne emócie
Škola rozvíja, kultivuje a sústreďuje sa na prežívanie čo najviac pozitívnych emócií ako radosť, hrdosť, vďačnosť, údiv, zvedavosť a záujem, láska, nádej, vyrovnanosť - vnútorný kľud.
E - (engagement) zaujatosť činnosťou
Škola podporuje a hľadá záujmy, koníčky detí, podporuje ich hlboký a úprimný záujem o činnosti, ktoré môžu prerásť do profesinálneho zamerania, povolania. Škola pracuje so silnými stránkami detí.
R - (positive relationship) pozitívne vzťahy
Škola podporuje a kladie dôraz na dobré vzťahy v škole. Je to absolútny a základný princíp, na ktorom funguje. Komunikuje otvorene, úprimne a s úctou s deťmi, rodičmi, učiteľmi. Škola sa opiera o hodnoty, školou zadefinované a dodržiavané. O tieto hodnoty sa opierajú vzájomné vzťahy vo všetkých rovinách komunikácie (učitelia, žiaci, vedenie, rodičia) a slúži to aj ako morálny kompas spoločnej existencie. Škola sa pri výchove a vzdelávaní detí zameriava na formatívny a podporujúci prístup.
M - (meaning) zmysel
Škola, prostredie, vzťahy, život, budúcnosť musí dávať všetkým zainteresovaným zmysel, musí ukazovať zmysel a učí deti vždy mať zmysel v tom čo robia.
A - (accomplishment) úspech
Deti, učitelia, rodičia musia zažívať väčšie, či menšie úspechy, čo podporuje ďalší rast a rozvoj.
Školy začali napríklad realizovať aktivity zamerané na dobré vzťahy v triede, pracovali napr. s charakterovou stránkou vďačnosť (príkladov, ako ju podporiť je veľa), vytrvalosť, sebaovládanie (do škôl zakomponovali krátke dýchacie cvičenia, yogu), začali sa sústreďovať viac na medziľudské vzťahy, komunikáciu, prácu so silnými stránkami človeka.
Okrem iného využívali tieto dve kombinované formy učenia:
- Explicitné učenie – v podobe samostatného predmetu (napr. hodina rozvoj charakteru človeka) alebo vstupovaním do už existujúcich predmetov (fyzika, matematika, dejepis....) a to tak, že upozorňujeme, upriamujeme pozornosť na vybrané charakterové vlastnosti a pracujeme s terminológiou
- Implicitné učenie – dennodenný život v škole (v podobe étosu školy, kultúry, klímy)
Explicitné učenie poskytuje učiteľom a žiakom jazyk, nástroje, argumenty a fakty. Je to veľmi dôležitá komunikačná zložka aj pri budovaní dobrých vzťahov, klímy, či hodnôt školy. Je to akýsi spoločný jazyk školy. Keď hovorí učiteľ dejepisu o vytrvalosti rodu Tudorovcov a učiteľ matematiky o vytrvalosti pri prekonaní ťažkého učiva, obaja musia chápať pod vytrvalosťou to isté. Deti tak dostávajú rovnaké odkazy o tom, čo vytrvalosť je, prípadne ako ju využiť.
Implicitné učenie je pravdepodobne ešte dôležitejšie. Je to o klíme školy, vzťahoch na pracovisku, prejavovaní úcty, rešpektu, o charakterových „maličkostiach“, o učiteľoch, ktorí sú vzormi pre žiakov, o vedení školy, ktoré je vzorom pre učiteľov. Implicitné učenie je o dennodennom živote a chode školy, ktorý cítime a vnímame. Ťažko naučíme dieťa sebaovládaniu, keď sa učiteľ nebude ovládať sám. Spravodlivosti, keď sami nebudeme spravodliví alebo empatii, keď jej v škole nebude.
Príkladom školy, ktorá prešla obroskou zmenou je napríklad Kings Langey School vo Veľkej Británii. Ide o štátnu školu, ktorá je obdobou našich osemročných gymnázií. Školu navštevujú deti vo veku 11 až 18 rokov.
Kings Langley School patrila v roku 2002 medzi dolné 3% všetkých škôl v krajine. Deti nechceli túto školu navštevovať, rodičia škole nedôverovali, učitelia boli demotivovaní, bez záujmu a škola vykazovala vysokú fluktuácii zamestnancov.
K zásadnej zmene došlo, keď škola zmenila v roku 2003 riaditeľa. Ten sa rozhodol zmeniť kultúru školy, zadefinoval hodnoty školy a začal systematicky podporovať rozvoj charakteru človeka - explicitne ako aj implicitne. Veľkú pozornosť venoval učiteľom a tomu, akým spôsobom učia svoje predmety. Trval na tom, aby využívali silné stránky vo svojich hodinách. Jednotlivé predmety dostali postupne iný rozmer a žiaci sa počas „nudných“ predmetov začali učiť o odvahe, vytrvalosti, pokore, spravodlivosti. Na škole dal zároveň priestor aj samostatnému predmetu „character education“, počas ktorého sa žiaci oboznamovali s terminológiou a významom jednotlivých cností a silných stránok.
Za kľúčovú ale považoval úplnú zmenu školského étosu. Riaditeľ trval na tom, aby pravidlá, ktoré sú stanovené pre žiakov, dodržiavali aj učitelia. Aby prístup a správanie, ktoré učitelia vyžadovali od žiakov, aj sami realizovali. Práva a povinnosti platili pre každého člena školy rovnako. Systematicky začal vytvárať prostredie, v ktorom panovala vzájomná úcta, rešpekt, túžba po poznaní, tvrdá práca, vytrvalosť.
Škola si zadefinovala tri cnosti, okolo ktorých sa riadil celý život školy: vytrvalosť, sebaovládanie, empatia.
Po veľmi krátkom čase bolo vidieť zlepšené výsledky. Do školy sa začali hrnúť noví študenti, škola postupne získala vysoký kredit a úroveň vedomostí študentov rapídne rástla. V roku 2014 patrila Kings Langey medzi top 29 % všetkých škôl vo Veľkej Británii.
Škola sa tak stala skutočnou výchovno-vzdelávacou inštitúciou, kde sa VZDELÁVA a VYCHOVÁVA. V reči 21. storočia, je to škola, ktorá rovnocenne odovzdáva kvalitné VEDOMOSTI a buduje CHARAKTER.
