5 stratégií, ktoré pomáhajú odstraňovať žiarlivosť u detí

Pocit žiarlivosti vzniká u dieťaťa najčastejšie vtedy, keď sa musí vzdať určitých výsad v prospech iného dieťaťa, svojho súrodenca alebo v prospech dospelej osoby.
Pocit žiarlivosti vzniká u dieťaťa najčastejšie vtedy, keď sa musí vzdať určitých výsad v prospech iného dieťaťa, svojho súrodenca alebo v prospech dospelej osoby. / Foto: Bigstock

Pocit žiarlivosti vzniká u dieťaťa najčastejšie vtedy, keď sa musí vzdať určitých výsad v prospech iného dieťaťa, svojho súrodenca alebo v prospech dospelej osoby. Zvládnuť prejavy žiarlivosti, ktoré sa nevyhnutne objavujú u detí v každom veku, vyžaduje trpezlivosť a veľkú mieru diplomacie. 

 

Žiarlivosť začína podľa psychológov už v ranom detstve. Už od 10 – 12 mesiaca sa prejavujú prvé príznaky žiarlivosti, ktoré dieťa prejavuje typickými zvukmi, ktoré vydáva. Na začiatku druhého roku sa u dieťaťa začnú viditeľne prejavovať zložitejšie pocity a jedným z najdominantnejších je práve žiarlivosť. V predchádzajúcom období života sa dieťa veľmi nezaujímalo o vzťahy s ľuďmi vo svojom okolí, zaujímali ho iba vlastné vzťahy k ostatným ľuďom. No neskôr dieťaťu viditeľne vadí, keď jeho mamička prežíva intenzívne vzťahy aj s inou osobou. Keď sa napríklad rodičia objímajú, dieťa spozornie a snaží sa upútať pozornosť a tiež vyžaduje, aby ho rodičia vzali do náručia. Keď dieťa vidí, ako mamička kŕmi súrodenca, pokúša sa nejakým spôsobom dostať medzi nich. Niekedy to pripomína akoby nejaký boj. Iné deti svoju nespokojnosť prejavujú plačom, vzdychaním alebo smútkom. Často naťahujú ruky a chcú sa dostať  rodičom na ruky. Samozrejme, prejavy žiarlivosti sa vyskytujú aj vtedy, keď sú deti staršie. Hlavne rodičia s viacerými deťmi dobre vedia, že medzi súrodencami to niekedy môže pekne vrieť. Konkurenčné boje, hašterenie a boje o pozornosť a lásku mamy a otca nebývajú ničím ojedinelým. Ktorých chýb by ste sa mali vyvarovať a ako malým žiarlivcom pomôžete ich problémy prekonať?

 

1. Všímajte si aj malé prejavy žiarlivosti

Žiarlivosť je jednou z prirodzených ľudských emócií. Človek pri žiarlivosti zažíva nepríjemné pocity, úzkosť a strach. Bojí sa, že ho niekto iný zavrhne, opustí, nemá ho už rád ten, na kom mu záleží, koho miluje. V prípade detí ide najčastejšie o vzťah k súrodencom, rodičom a kamarátom. Žiarlivosť sa sa môže prejavovať  niekedy vo forme „slabých chvíľok“, inokedy trochu dramatickejšie, keď v jej dôsledku vznikajú konflikty, hádky, intrigy a klamstvá, alebo dokonca psychické poruchy. Rodičia by si mali všímať už v zárodku pocity žiarlivosti a zasiahnuť skôr, ako tento jav prerastie do väčších problémov.

 

2. Pozor na nezdravú súťaživosť

Vždy sa rodičom môže jedno dieťa javiť ako šikovnejšie, nadanejšie alebo úspešnejšie ako druhé. Veľkou chybou, ktorej sa rodičia často dopúšťajú, aj keď to najčastejšie robia nevedome, je porovnávanie detí medzi sebou. Takýto prístup vedie logicky iba k žiarlivosti, rivalite a súpereniu. A tiež k pocitom menejcennosti. Vytvárať medzi súrodencami konkurenčnú atmosféru a venovať väčšiu pozornosť, viac pochvál a ocenení len niektorému z nich, je nesprávne. Zamerajte sa viac na povzbudzovanie, vyzdvihnutie silných stránok a zručností každého dieťaťa. Jedno dieťa môžete určite pochváliť za úspechy v športe, druhému zase zložiť kompliment za vystúpenie v kultúrnom programe, tretie môže mať láskavé srdce a pomáha kamarátom. Ideálne je, keď u každého dieťaťa dokážete rozvíjať jeho jedinečnosť.

 

3. Nepreháňajte to s rozmaznávaním

Keď máte ku dieťaťu príliš benevolentný prístup a vo všetkom mu vyhoviete, potom nemá žiadne hranice a osvojené pravidlá. Keď ho tiež neustále nekriticky vychvaľujete, veľmi mu tým neprospejete. Naopak. Môže sa dostať do situácií, v ktorých bude trpieť. Väčšinou to v škole býva tak, že spolužiaci, kamaráti alebo spoluhráči na tréningu žiadne ohľady  k iným deťom nemajú. Bohužiaľ, väčšinou to v sociálnych skupinách zatiaľ takto funguje. Zostáva len dúfať, že budúcnosť prinesie viac láskavosti a súcity do medziľudských vzťahov. Keď sa rozmaznané dieťa stretne s kýmkoľvek, kto je silnejší, a nemyslí sa tým len fyzická sila, ale aj psychická,  väčšinou zneistí, cíti sa podcenené alebo porazené. Môže sa začať ľutovať a výsledkom môže byť agresívne správanie, zlosť, úzkosť alebo chuť niekoho zbiť. Frustrácia, že zakaždým nedostane, čo chce, môže neskôr viesť až k depresiám alebo iným psychickým poruchám.

 

4. Podporujte sebadôveru dieťaťa

Jednou z charakteristických emócií, ktorými trpí žiarlivé dieťa, je pocit menejcennosti, nízke sebavedomie. Zamyslite sa, či dávate svojim deťom dostatočne najavo, ako veľmi si ich vážite, uznávate ich, obdivujete a rešpektujete. Nedostatok chvály a rešpektu zo strany rodičov vedie k tomu, že sa dieťa buď úplne uzavrie do seba, alebo začne naopak celému svetu dokazovať, a niekedy aj nevhodným spôsobom, že si zaslúži obdiv a uznanie. Bohužiaľ, často to vyústi do nezdravého súperenia, agresívnych útokov, nadradeného správania voči rovesníkom a podobne. Rodičia by mali dopriať deťom aspoň občas pocit vlastnej dôležitosti.

 

5. Snažte sa vychovávať psychicky odolné dieťa

Nesnažte sa za každú cenu prehnane ochraňovať deti pred vonkajšími vplyvmi. Zoberiete im tým možnosť prirodzene získavať cenné životné skúsenosti a naučiť sa dobre sa orientovať v spoločnosti. Keď im včas nedovolíte konať aj samostatne a využívať vlastnú zodpovednosť, oberáte ich  o šancu a príležitosť osobnostne rásť. Plachosť, nedôvera vo vlastné schopnosti či nadmerná hanblivosť potom spôsobujú, že dieťa začne žiarliť na každého, kto je sebavedomejší, obľúbenejší alebo napríklad dosahuje lepšie výsledky v škole. Preto je vhodné zamerať sa na výchovu psychicky silných detí, ktoré dokážu odolávať prekážkam, ktoré im život do cesty prinesie.

 


Zdroje: 
Adele Faber, Elaine Mazlish:  Súrodenci bez rivality
Annette Kast-Zahn: Ako naučiť deti pravidlá

Zdieľať na facebooku