Vzdelávanie v slovenských školách sa mení pomaly. Chýbajú rozsiahle reformy, ktoré by efektívne nasmerovali slovenské školy na potreby budúcnosti. Aj preto sa roky s odhodlaním snažia meniť v praxi, čo sa dá, aspoň zanietení ľudia z tretieho sektora. Vôľu a chuť prispieť k zmene vzdelávania má aj Nadácia Pontis, ktorá sa moderné školy snaží budovať vďaka programu Generácia 3.0. Počas uplynulých piatich rokov sa do neho prihlásilo takmer 250 organizácií.
O podpore zmeny vzdelávania na Slovensku sme sa rozprávali s Norbertom Maurom, senior programovým manažérom Nadácie Pontis.
V rozhovore sa dozviete aj to:
- ako sa mení vzdelávanie na Slovensku zdola;
- čo je program Generácia 3.0;
- aké výhody ponúka program zapojeným organizáciám;
- ako a dokedy sa môžete zapojiť do novej výzvy programu.
Nadácia Pontis je organizácia, ktorá sa venuje riešeniu mnohých problémov v spoločnosti. Čo vás pritiahlo do vzdelávania?
Vnímali sme, že výsledky slovenských detí v medzinárodných testovaniach dlhodobo neboli dobré a inovácie vo vzdelávaní na Slovensku boli veľmi pozadu v porovnaní s mnohými európskymi krajinami. V roku 2016 sa v rámci Svetového ekonomického fóra navyše začalo intenzívne diskutovať o tom, aká bude budúcnosť práce a aké zručnosti by mali mať mladí ľudia, ak budú chcieť uspieť na trhu práce. To bol impulz, kedy sme sa rozhodli uchopiť túto tému strategickejšie. Uvedomovali sme si, že ak tu má byť o 10 rokov iná spoločnosť a budú v nej potrebné iné zručnosti, musíme na ňu mladých ľudí začať pripravovať už teraz.
Vedeli ste, ako to chcete robiť?
Bolo potrebné priniesť zmeny zdola, čiže cez občianske organizácie, ktoré pracujú s učiteľmi. Na Slovensku máme dosť organizácií, ktoré rozvíjajú u mladých ľudí zručnosti budúcnosti, napríklad občianske kompetencie, IT zručnosti, empatiu alebo tímovú spoluprácu, ale nemajú dostatočnú podporu. Začali sme preto pripravovať komplexný program Generácia 3.0, ktorý to mal zmeniť.
Aj roky predtým, ako vznikol program Generácia 3.0, ste čiastočne podporovali cez nadačné fondy oblasť vzdelávania. Čo všetko zahŕňalo strategickejšie uchopenie témy?
Začali sme analýzou. Chceli sme zistiť, kam odchádza väčšina peňazí na podporu oblasti vzdelávania. Zmapovali sme si preto vzdelávacie prostredie na Slovensku a vytvorili sme analýzu nadačných fondov v Nadácii Pontis. Ukázalo sa, že nadácie a firmy na Slovensku podporujú zväčša kompenzačný typ vzdelávania. To znamená, že sa podporoval napríklad nákup rôznych pomôcok, zatepľovali sa budovy či opravovali športoviská. V menšej miere boli financie určené na rozvojové aktivity, napríklad podporovanie konkrétnej zručnosti. V minimálnej miere boli prostriedky vyhradené na transformačné aktivity, teda také, ktoré menia systém.
Aké aktivity by sa dali považovať za tie, ktoré menia systém?
Ide o aktivity, prostredníctvom ktorých by sa podporoval napríklad výskum, rôzne platformy na sieťovanie organizácií, alebo projekty, ktoré cielia na zmenu osnov, kurikula. Môže ísť o lokálnu zmenu systému. Napríklad prijatie nového vzdelávacieho prístupu na škole, alebo zavedenie inovácie na celú školu. Alebo môže ísť o komplexnú zmenu systému – napríklad zmeny v kurikule, ako sa to deje teraz.
Má aj program Generácia 3.0 ambíciu meniť systém?
Určite, naším cieľom bolo vyhľadávať inovatívne vzdelávacie prístupy na Slovensku a podporovať tie projekty, ktoré majú dopad na spoločnosť. Hľadáme také organizácie, ktoré ho majú zmeraný, overený a nesú v sebe potenciál šíriť sa na školy a prinášať zmeny minimálne na lokálnej úrovni.
Čo presne si môžeme predstaviť pod programom Generácia 3.0?
Ide o ročný cyklus, prostredníctvom ktorého vyhľadávame organizácie s potenciálom priniesť zmenu vo vzdelávaní do slovenských škôl. Každoročne vyhlasujeme výzvu, do ktorej sa vzdelávacie organizácie môžu prihlásiť. Tento rok tak môžu urobiť do 8. februára, registračný formulár aj bližšie informácie sú zverejnené na webovej stránke Generácie 3.0.
Zo všetkých prihlásených vyberáme 15 organizácií, ktoré postupujú do EDUcampu, intenzívneho 3-dňového podujatia, počas ktorého účastníkov prepájame s odborníkmi z biznisu či vzdelávania. Z nich sa následne 5 organizácií dostane do EDUakcelerátora, kde dostávajú intenzívnu podporu. Je to 3-mesačný mentoringovo-vzdelávací program, prostredníctvom ktorého poskytujeme občianskym organizáciám nástroje, aby mohli rásť, šíriť sa a tiež sledovať dopad svojich aktivít.
Môžu sa prihlásiť so svojimi projektmi aj učitelia, alebo to musí byť organizácia?
Prvé ročníky programu boli otvorené aj pre školy, čiže sa prihlasovali aj učitelia so svojimi projektami. Chýbali im však kapacity, ktoré bolo potrebné vyčleniť na rozširovanie projektu, a možno nebola ani vôľa šíriť dané projekty do ďalších škôl, čo bolo v rozpore s filozofiou Generácie 3.0. Preto sme pristúpili k tomu, že sme sa zamerali na organizácie, ktoré personálne kapacity majú a sú naozaj nastavené zdieľať svoje projekty na čo najviac škôl.
Ako vyzerá spomínaný EDUcamp, kde sa dostane 15 organizácií?
EDUcamp je podujatie, na ktorom vzdelávacie projekty prepájame s odborníkmi z biznisu a školstva. Prostredníctvom workshopov a individuálnych, na mieru šitých, konzultácií spoločne hľadáme spôsoby, ako vzdelávacie prístupy šíriť do ďalších škôl a zavádzať do vzdelávacieho systému.
Akú podporu získajú organizácie, ktoré sa dostanú až do akcelerátora?
Účastníci akcelerátora získavajú individuálneho mentora, konzultanta na sledovanie dopadu svojho projektu a tiež finančný grant. Tento rok jedna organizácia môže získať až 30 tisíc eur. Zvyšné štyri získajú po 2000 eur na pokrytie personálnych kapacít potrebných na aktívnu účasť v akcelerátore.
Keď ste do EDUcampu vyberali najlepšie organizácie, ktoré mali podľa vašich kritérií dopad a boli udržateľné, čo boli tie odlišné kľúčové faktory, prečo práve ony vo vašom hodnotení uspeli?
Vzali sme si inšpiráciu zo startupového sveta. Základným rozlišovacím kritériom bol v bootcampe tím organizácie, teda ľudia. Organizácie si najskôr vyberieme podľa prihlášok a v 3-dňovom EDUcampe už spoznávame ľudí, ktorí za nimi stoja. To je pre nás dôležité. Počas EDUcampu sledujeme, ako medzi sebou komunikujú, či sú nastavení na ďalšiu spoluprácu, ako chápu koncepty, nástroje, ktoré im ukazujeme. Na základe pozorovania tímov potom vyberáme organizácie do 3-mesačného akcelerátora.
Asi je rozhodujúce pri výbere pre vás aj to, aké majú títo ľudia časové kapacity venovať sa svojmu projektu v rámci programu a neskôr aj jeho šíreniu.
Čas je veľmi dôležitý. Každý účastník si musí v rámci akcelerátora vyčleniť 100 hodín, čo nie je málo. Oplatí sa však investovať, ukazuje sa, že hodiny práce sa organizácii 100-násobne vrátia.
Máme spätné väzby od organizácií, že vďaka pôsobeniu v akcelerátore mali priestor systematicky sa zamýšľať nad cestami, ktoré ich projekt rozvíjali a posúvali vpred. Nejde preto o čas, ktorý museli venovať nejakému projektu navyše, ale čas, ktorý ich pravidelne nútil zamýšľať sa nad rozvojom ich vlastných aktivít.
Vráťme sa ešte k práci s mentorom. Ako presne vyzerá táto spolupráca?
Po výbere do akcelerátora máme hĺbkový rozhovor s každou organizáciou. Zaujímajú nás ich potreby, stratégie. Odpovede nám pomáhajú hľadať pre nich vhodného mentora, každej organizácii ho šijeme na mieru. Máme databázu mentorov, za tie roky je to viac ako 117 expertov, s ktorými sme spolupracovali, je naozaj z čoho vyberať.
Aké sú zvyčajne potreby organizácií? Akú pomoc potrebujú od mentorov?
Ich potreby bývajú rôzne. Ak organizácia potrebuje posilniť komunikáciu, volíme ako mentora človeka z marketingu, PR. Ak organizácia potrebuje zlepšiť svoje fungovanie a manažérske zručnosti, vyberieme niekoho z HR oblasti.
Keď nájdeme vhodného mentora, na začiatku jeho spolupráce s organizáciou stojí tvorba tzv. akčného plánu. Obsahuje ciele, ku ktorým by mali účastníci EDUakcelerátora smerovať a kroky, ktoré ich k nim povedú. Na tento proces dohliadajú práve mentori, teda ľudia z biznisu, ktorí účastníkov počas troch mesiacov sprevádzajú. Ich odbornosť, rady a skúsenosti pomáhajú organizáciám nastavovať si aktivity tak, aby okrem naplnenia cieľov mali potenciál zasiahnuť čo najviac učiteľov či škôl na Slovensku. Pravidelne sa s organizáciami stretávajú a vyhodnocujú úspešnosť realizovaných aktivít. Často spolupráca mentora a organizácie pretrváva aj po ukončení akcelerátora. Niektorí mentori sa dokonca stali aj členmi správnych rád daných organizácií.
Kto sú napríklad mentori, ktorých mali organizácie k dispozícii?
Máme množstvo zaujímavých skúsených ľudí z biznisu, ako Martina Králová, alebo priamo zo vzdelávania, napríklad Michala Rehúša, zakladateľa Centra vzdelávacích analýz alebo Romanu Kanovskú, riaditeľku Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania.
Okrem individuálnych mentorov majú organizácie k dispozícii aj výskumníkov. Tí pomáhajú nastavovať výskumnú stratégiu, aby účastníci akcelerátora dokázali sledovať dopad svojich aktivít. Organizácie tiež vedú pri nastavovaní dlhodobého sledovania dát, ktorý pomáha zistiť, či ich prístup rozvíja dané zručnosti na školách. Medzi výskumníkov patria ľudia zo SAV alebo pedagogických fakúlt. Spolupracujeme napríklad s Martinom Kurucom z Univerzity Komenského alebo Janou Fúskovou pôsobiacou na Trnavskej univerzite.
Je ešte niečo, čo okrem finančnej a kvalitnej mentoringovej podpory účastníci programu získajú?
Sú to aj vzdelávacie podujatia, alebo tréningy na mieru, ktoré si organizácie vyberú. Záleží na tom, akú pomoc či radu v akej oblasti potrebujú. Do portfólia tréningov patria témy ako fundraising, PR komunikácia, biznis modeling či financovanie. Práve pri financovaní sú pre organizácie dôležité aj iné možnosti podpory ako granty či dary. S účastníkmi akcelerátora preto hovoríme aj o tom, ako si nastaviť udržateľný model financovania cez biznis modely, teda ako speňažiť tie služby, ktoré vedia ponúkať.
Aj vďaka takýmto školeniam začínajú organizácie o svojich aktivitách uvažovať biznisovo, stávajú sa nezávislejšími od grantov, čo im pomáha mať stabilnejšie financovanie. Napríklad First Lego League (FLL) ponúka komerčné školenia zamerané na zlepšenie tímovej práce vo firmách spojené s dlhodobou aj krátkodobou spoluprácou so školami a inštitúciami zastrešujúcimi tímy FLL. Alebo organizácia Zmudri, ktorá pripravuje videá na občianske témy, robí na zákazky podobné videá firmám.
Môžete uviesť konkrétny príklad organizácie, kde sa po absolvovaní akcelerátoru reálne posunula?
Celý úspech akcelerátora vidíme v znásobení toho, čo organizácie robili a čo sa im už podarilo. Napríklad, vďaka zručnostiam, ktoré počas programu získajú, dokážu vytvárať nové spolupráce. Spomeniem organizáciu SPY, ktorá rozvíja digitálne zručnosti žiakov prácou s mikrobitmi. Pred vstupom do akcelerátora boli v organizácii dvaja ľudia, ktorí mali otestovaný produkt. Išlo o balík mikrobitov, ktoré ponúkali školám a učiteľom na hodiny informatiky aj s metodickými materiálmi, ktoré ešte nemali vtedy vytvorené. V rámci akcelerátora si nastavili stratégiu, ako sa šíriť do čo najviac škôl. Vytvorili podporné materiály pre pedagógov, komunikačnú stratégiu, ako pracovať s učiteľmi, nabrali nových ľudí do tímu. V tomto období aj vďaka tomu, že organizácia narástla a dostala sa do povedomia, získala novú spoluprácu s Telekomom, najväčším komunikačným operátorom na Slovensku. Vytvorili grantový program, do ktorého sa zapája množstvo učiteľov informatiky a školy získavajú vďaka nadačnému fondu tohto operátora mikrobity.
V rámci programu nepracujete len s občianskymi organizáciami, no ponúkate aj vzdelávanie priamo pre učiteľov a riaditeľov škôl.
Toto realizujeme prostredníctvom EDUpointov. Sú to vzdelávacie centrá v ôsmich mestách, prostredníctvom ktorých šírime inovatívne vzdelávacie prístupy aj tých organizácií, ktoré prešli našim programom Generácia 3.0. Program EDUpointov sa skladá z workshopov, diskusií, ukážkových hodín, riešení problémov z praxe, ale aj praktického učenia sa metód, ktoré rozvíjajú zručnosti potrebné pre 21. storočie. Na podujatiach sa stretávajú učitelia, riaditelia škôl, študenti pedagogiky, rodičia, ale aj široká verejnosť, ktorá sa zaujíma o lepšie učenie. Pomáhajú nám pri tom koordinátori, od Komenského inštitútu cez organizáciu VIAC, Indícia, Komunitné vzdelávanie Kalimba alebo LifeStarter v Trnave. Dokonca samotné mesto Nitra koordinuje EDUpointy, a tak prináša podľa potrieb učiteľov rôzne vzdelávacie podujatia. Podľa výsledkov nášho prieskumu aj tieto vzdelávacie aktivity naozaj pomáhajú učiteľom v motivácii ich samotných, ich študentov alebo príprav na hodiny.
Program funguje už 5 rokov, viete celkovo zhodnotiť, ako prispieva k zmene vzdelávania na Slovensku? Máte zmapovaný aj váš dopad?
Zmenu, ktorú program prináša, sledujeme na dvoch úrovniach. Jednak zo strany organizácií, s ktorými pracujeme a podporujeme ich. S nimi si sledujeme, aký vplyv mal EDUcamp a EDUakcelerátor na nich. Ukazuje sa, že tieto organizácie pol roka po ukončení akcelerátora zaznamenávajú výrazný nárast počtu zasiahnutých študentov, spolupracujúcich učiteľov, škôl, ale tiež nárast rozpočtu a tímu. Zároveň, samotné organizácie majú nastavené sledovanie svojho dopadu a dokážu si zbierať dáta priamo od učiteliek, učiteľov a žiakov.
Druhá úroveň sledovania dopadu je priamo medzi učiteľmi. Skúmame, ako aktivity z EDUpointov, alebo iné aktivity organizácií z EDUakcelerátora vplývajú na ich rozvoj. Až 93% účastníčok a účastníkov nášho prieskumu súhlasí/rozhodne súhlasí s tvrdením, že vďaka EDUpointu získali nové didaktické techniky, ktoré ihneď priamo využili vo vyučovaní, 85% učiteliek zase uviedlo, že sa zvýšila ich motivácia učiť. 73% tiež pozoruje zlepšenie vedomostí svojich žiakov.
Zmenil sa aj pomer, aké projekty sa podporujú a ako sa financie z nadačných fondov využívajú?
Ak bolo na začiatku fungovania programu podporovaných 66 percent kompenzačných a rozvojových projektov a 35 percent transformačných, dnes je ten pomer skoro opačný. A je to určite aj vďaka tomu, že sa oveľa viac hovorí o vzdelávaní, nielen vďaka Pontisu, ale aj mnohým ďalším kvalitným organizáciám, ktoré pôsobia na Slovensku a hovoria, že je potrebné meniť vzdelávanie a systém.
Program Generácia 3.0 prispel vďaka množstvu podporených projektov aj k povedomiu o tom, čo je vo vzdelávaní potrebné. Reforma, ktorá potrebné zmeny zavedie, sa bude zdať pre učiteľov i verejnosť logickejšia.
Učitelia i verejnosť potrebám vo vzdelávaní dnes oveľa viac rozumejú. Momentálne beží súbežne viacero reforiem a som presvedčený, že ak by neboli 5 rokov takto podporované občianske organizácie, nemali by potrebné nástroje, ako si sledovať svoj dopad, nešírili by sa na školy zdola, nehovorilo by sa o projektovom vyučovaní, nových zručnostiach, občianskych kompetenciách, IT zručnostiach, nepripravovali by učiteľov na to, že sa ide diať napríklad kurikulárna reforma, situácia by bola úplne iná. Všetky tieto aktivity robili občianske organizácie, ktoré dostávali podporu, aby sa mohli šíriť do škôl. Pokiaľ by sa nezačínalo so zmenou zdola, pripravenosť prostredia by sa s reformou nepretínala. Verím, že sme prispeli aj naším programom k vytvoreniu podhubia na podporu reformy.
Podporuje ministerstvo školstva šírenie projektov, ktoré si prešli akcelerátorom? Spolupracujete nejak?
Komunikácia s ministerstvom je dnes v tomto smere lepšia a ľahšia. Overené vzdelávacie prístupy, ktoré prešli akcelerátorom, sa nám podarilo dostať do Sprievodcu školským rokom. V ňom sú odporúčania pre učiteľov, z ktorých si môžu vyberať inovatívne prístupy a priamo oslovovať organizácie, ktoré ich prinášajú. Sprievodca tiež odkazuje na EDUmapu, v ktorej je zverejnených viac ako 100 inovatívnych vzdelávacích prístupov. Samozrejme, v ďalšom období nás čaká úloha zapojiť do inovatívneho vzdelávania všetkých učiteľov. Kľúčová bude spolupráca so zriaďovateľmi a s ministerstvom školstva. V tomto smere sme otvorení na spoluprácu.
Ako reagujú veľkí donori na program Generácia 3.0?
Donori, ktorí organizácie dlhodobo podporujú, vnímajú ich posun v strategickom myslení aj sledovaní dopadu pred vstupom do akcelerátora a po ňom. Máme veľkú radosť, že sa tieto pozitívne zmeny dejú vďaka Generácii 3.0. Sledovanie dopadu nie je nástroj, ktorý by bol masovo rozšírený a vedeli ho organizácie bežne používať. Ide o unikátnosť EDUakcelerátora a práve impact reporty, čiže správy o dopade aktivít organizácií, sú zaujímavé aj pre donorov.
Za päť rokov ste evidentne vybudovali zaujímavý a hlavne efektívny program, ktorý mení školstvo a pomáha iným. Je niečo, s čím ste počas tohto obdobia aj vy sami potrebovali pomôcť?
Aj my potrebujeme pre ďalšie vízie a posun pomoc expertov, preto sme si teraz zostavovali novú poradnú radu. Ľudia v nej nám radia, ako sa ďalej posúvať a zlepšovať naše aktivity. Sú to skúsení experti - Michal Rehúš (Centrum vzdelávacích analýz), Heliodor Macko ( SEAK Energetics), Andrea Bartoňová Ferancová (ESPIRA Investments) či Andrea Basilová (Sensoneo) a Magdaléna Radová (Tilia Impact Ventures).
Aktuálne je vypísaná nová výzva, do ktorej sa môžu organizácie zapojiť. S akými problémami, ktoré chcete riešiť, prichádzate v rámci tohtoročnej výzvy?
Keďže vidíme, že inovácie vo vzdelávaní reagujú na aktuálne problémy, tento rok sme otvorili prihlasovanie do programu v užších témach, a to problematika duševného zdravia učiteľov, detí a mladých ľudí; rozvoj kritického myslenia a boj proti dezinformáciám; adaptácia na digitálne prostredie (predchádzanie kyberšikane, závislosti na sociálnych sieťach a podobne) a vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného či málo podnetného prostredia. Všetky projekty by mali byť pre širokú masu žiakov, študentov, aby boli naozaj inkluzívne. Ako som už spomínal, prihlasovanie je možné do 8. februára prostredníctvom formulára na našej webovej stránke.
Aká je vaša vízia s programom do budúcnosti?
Našou víziou je, aby Generácia 3.0 bola najlepším akcelerátorom pre sociálne inovácie. Naďalej sa chceme venovať vzdelávaniu, ide o tému, ktorú je stále potrebné na Slovensku rozvíjať, ale sme otvorení aj ďalším oblastiam, ktoré budú aktuálne a bude ich potrebné viac podporovať. Všetky nástroje, ktoré sme za päť rokov vybudovali, sú nastavené a overené tak, že ich budeme môcť využiť aj pri riešení iných problémov v spoločnosti a na podporu ďalších organizácií.
Norbert Maur
Norbert Maur pracuje v Nadácii Pontis ako senior programový manažér. Päť rokov vedie program Generácia 3.0, ktorý pomáha šíriť overené vzdelávacie prístupy do slovenských škôl. Aktuálne sa tiež venuje rozvoju nástrojov na podporu sociálnych inovácií - sledovanie dopadu, akcelerátory, či mapovanie sociálnych inovátorov. Vyštudoval etnológiu na Filozofickej fakulte na Univerzite Komenského v Bratislave. Doktorandské štúdium dokončil na Ústave sociálnej antropológie na Fakulte sociálnych a ekonomických vied. Žije v Bratislave, má dve deti.
Článok vznikol v spolupráci s Nadáciou Pontis.
