Mnohé výskumy hovoria o tom, že vďaka knihám nerozvíjame u našich detí len poznanie, ale aj city, empatiu a prežívanie reálneho sveta. Z tohto dôvodu je vhodné, keď si deti knihy obľúbia a tešia sa na ich čítanie.
Malé deti rady počúvajú príbehy. Je to dobrá vec, pretože čítanie je dôležité pre vývoj, učenie a celkovú budúcnosť dieťaťa . Mnohým starším deťom však môže čítanie začať pripadať ako fuška, a to hlavne vtedy, keď do ich života vkĺznu mobily, počítače a tablety. Samozrejme, rodičia a učitelia ich neustále motivujú k čítaniu, ale to hneď neznamená, že ich čítanie aj zaujíma a baví. Väčšina detí si nedokáže z vlastného záujmu zobrať knihu do rúk. Zvyčajne je to na upozornenie dospelých, že by mali čítať. Tento príkaz u niektorých z nich vzbudzuje až agresivitu. Našťastie existuje mnoho účinných stratégií, ktoré môžu rodičia použiť na to, aby pomohli svojmu dieťaťu skutočne si čítanie užiť a zamilovať sa do neho. Rodičia, ktorí prinášajú deťom pozitívne skúsenosti s knihami a čítaním, im tak dávajú základy lásky k knihám, čítaniu a neskôr i učeniu.
Prečo je čítanie pre deti dôležité?
V mnohých ohľadoch čítanie dáva základ životným zručnostiam, ktoré budú deti potrebovať, keď vyrastú. Čítanie je neoddeliteľnou súčasťou školy a vzdelávania počas celého života. Gramotnosť a čítanie idú ruka v ruke. Čítanie je tiež dôležitým faktorom pri zvyšovaní povedomia o svete okolo nás. Navyše môže pomôcť zlepšiť duševné zdravie. Čítanie človeka môže urobiť pokojnejším a šťastnejším. Čítanie tiež znižuje krvný tlak, povzbudzuje hormóny spojené s radosťou a pomáha spomaľovať srdcovú frekvenciu. Už v období od 3 do 6 rokov sú u dieťaťa vyvinuté všetky zložky psychiky – vnímanie, predstavivosť, pamäť, pozornosť a vôľa. V tomto veku je dieťa schopné sústrediť sa na rozprávanie a porozumieť mu. Prostredníctvom literárnych textov je rozvíjaná jeho intelektuálna, zmyslová a i emocionálna oblasť. Umelecké slovo je nenahraditeľné v obohacovaní slovnej zásoby a v porozumení textu. Rozprávkoví hrdinovia sa často pre dieťa stávajú vzorom. V tomto období dieťa vníma knihu ako hračku. Dokáže si k nej vytvoriť prirodzený a nenútený vzťah. Aby však túto „hračku“ dokázalo vhodne využiť vo svoj prospech, potrebuje dospelého človeka, ktorý mu bude v tomto svete prirodzeným sprievodcom. Tým najvhodnejším človekom je rodič. Čítanie od útleho detstva nemusí sprevádzať len samotné čítanie kníh, niekedy sa oveľa hodnotnejšie javí práca s textom, komunikácia o ňom, analýza konania postáv, hľadania dobra či odsudzovanie zla. Dieťa sa dokáže s postavou porovnávať, nachádzať vlastné prežívanie, konanie. Práve pri spoločnom čítaní sa nám môže dieťa otvoriť a porozprávať nám o svojich radostiach a smútkoch. A na toto všetko potrebuje blízku osobu, najlepšie rodiča.
Vytrvalosť musí prichádzať od rodičov
Veľa mamičiek má mnoho plánov a energie, čo budú s novonarodeným dieťatkom robiť. Niektoré už pred samotným pôrodom svojmu dieťatku čítajú, spievajú alebo s ním komunikujú. Entuziazmus ich neopúšťa ani v prvých rokoch po narodení. S nadšením zoznamujú svoje ratolesti s písmenkami, s radosťou im čítajú rozprávky. Postupom času sa však nadšenie nenápadne vytráca. Dieťa zostáva s knihou buď osamotené, alebo ju úplne navždy odloží na poličku a vrhne sa na iné aktivity. No varovania psychológov i pedagógov jasne naznačujú, že aj v mladšom či staršom školskom veku okrem čítania v škole aj čítanie v rodinách má svoj veľký význam. Možno si to neuvedomujeme, ale vedieť čítať, porozumieť textu, diskutovať o ňom, to je nenahraditeľný základ pre celý ďalší život. Čítanie rozširuje slovnú zásobu, zlepšuje zvládnutie pravopisu, zlepšuje pozornosť na vyučovaní a v konečnom dôsledku dobrý a aktívny čitateľ má menšie problémy pri písaní vlastných textov.
Ako u detí podporiť lásku k čítaniu?
„Deti potrebujú na pestovanie lásky k čítaniu tri hlavné veci: zvedavosť, čas a modelové situácie, ktoré im ponúkajú možnosť čítať. Urobte zo spoločného čítania zábavný a vzrušujúci čas, počas ktorého sa môžete všetci v rodine stretnúť každý deň,“ hovorí Heather Mansberger, odborníčka na čítanie s viac ako 25-ročnými skúsenosťami. Ona, ale i ďalší odborníci odporúčajú uskutočňovať s deťmi nasledujúce aktivity:
1. Čítanie ako spoločná činnosť rodiny
Odborníci sa zhodujú v tom, že práve čítanie s dieťaťom je najlepší spôsob, ako v ňom vzbudiť lásku k čítaniu. Cieľom je, aby sa čítanie stalo sociálnou aktivitou, aby dieťa s knihou neostávalo osamotené. Tým, že si dieťa pri čítaní buduje vzťahy a emocionálne puto s najbližšími členmi rodiny, zároveň sa u neho vo veľkej miere podporuje aj zvedavosť, chuť dávať otázky a radosť z čítania a poznávania. Dôležité je, aby dieťa cítilo potešenie, a to najlepšie prežije spolu s ďalšími členmi rodiny. Kým je dieťa malé, tak sa napríklad striedajte v čítaní nahlas. Už len tým, že dieťa počúva, buduje si slovnú zásobu, učí sa porozumieť textu, vníma hlásky, slabiky, slová, vety. Môžete sa striedať tak, že čítajú rodičia a tiež starší súrodenci. Využívajte pri čítaní prozodický systém, teda pauzu, melódiu, dôraz, meňte silu hlasu. Hrajte sa s vetami a priamou rečou. Neskôr, keď sa dieťa naučí čítať, automaticky začne aj ono čítať nahlas a ostatní ho budú počúvať. Ak máte deti, ktoré už vedia čítať, môžete aj naďalej v tejto aktivite pokračovať. Tým, že dieťa môže príbeh počúvať a nemusí ho samo čítať, si ho niekedy ešte viac užije. Dôležité je aj to, že vdia váš záujem o čítanie, cítia vašu energiu, vaše oduševnenie pre túto činnosť a to všetko im pomáha stále viac milovať knihy. Striedajte dni, keď si v určitom čase každý v rodine číta sám a potom v iné dni sa striedajte pri hlasnom čítaní z jednej knihy.
2. Rozprávajte sa o prečítaných knihách
Ak máte staršie deti a už si každý v rodine číta len sám, nezostávajte po zážitkoch z čítania osamotení. Čím viac deti diskutujú o knihách, tým lepšie dokážu vyjadriť, aký význam text pre ne má a dokážu aj lepšie rozprávať o svojich myšlienkach. Rozprávanie o textoch má obrovský význam hlavne pre tie deti, ktoré majú problémy s porozumením textu. Dobré je, keď rodičia majú tiež prečítanú knihu, ktorú dieťa práve číta a dávajú otázky. Otázky tiež nútia dieťa premýšľať. Požiadajte svoje dieťa, aby predpovedalo, čo sa stane ďalej, zhrňte, čo sa zatiaľ stalo alebo sa spýtajte, prečo postava urobila to, čo urobila. Môžete využiť napríklad tieto otázky:
- Čo sa ti na knihe páči?
- Ako sa volá hlavná postava?
- Aké problémy musí riešiť?
- Ako sa kniha začína?
- Ako sa skončila?
- Ako by si ty knihu ukončil(a)?
- Priniesla ti kniha niečo do života?
- V akom prostredí (meste, dedine) sa odohráva dej?
- Dozvedel(a) si sa niečo nové?
- Čo by si ty urobil(a) ináč ako postava?
- Pripomína ti rozprávka niečo z tvojho života?
- Riešil si ty niekedy podobný problém?
- Aké pocity si mal(a) po prečítaní knihy?
- Koho ti bolo ľúto?
- Je ti aj v reálnom živote a v tvojom okolí niekoho ľúto?
- Poznáš niekoho, kto je podobný hlavnej postave?
(Formuláciu otázky prispôsobujeme veku dieťaťa.)
Aj takto formujete kritické myslenie, slovnú zásobu, tvorbu viet a chuť rozprávať. Ak dieťa niečomu nerozumie, hneď mu to vysvetlite, prípadne sa problémovej téme venujte aj v iných zdrojoch. Rozhovor o tom, čo dieťa číta, navyše formuje hlbšiu úroveň porozumenia a môže vytvárať prepojenie medzi textom, životom dieťaťa a svetom okolo neho.
3. Čítajte často
Podpora rutiny, dôslednosti a opakovania pomôže čítať zo zvyku. Ak je to možné, snažte sa, aby sa čas na čítanie vyskytoval každý deň. Malo by to zahŕňať čas, keď si deti prezerajú alebo čítajú knihy samy a čas, keď im knihu číta dospelý. Okrem toho sa snažte 15 až 30 minút denne čítať pred spaním. Dôležité je dieťaťu čítať aj vtedy, keď máte dojem, že ani ho to veľmi nezaujíma alebo text na sto percent nevníma. Aj v takýchto situáciách je čítanie dôležité, lebo aspoň budujete návyk. Deti si postupne zvyknú, že sa v rodine číta každý deň a postupne sa začnú na čítanie tešiť. Dieťa pri čítaní môžete motivovať aj tak, že ho poprosíte, aby vám čítalo pri domácich prácach. Ideálne je to pri varení, pečení, žehlení, umývaní okien a podobne. Povedzte svojmu dieťaťu, že vám veľmi pomôže tak, keď vám bude čítať pri týchto činnostiach. Môže vám čítať články z novín alebo rozprávky či príbehy z jeho knihy. Staršie deti vám môžu čítať aj z vašej vlastnej rozčítanej knihy. Nevzdávajte sa a neočakávajte, že dieťa bude mať rado čítanie hneď. Chvíľu mu môže trvať, kým sa zorientuje. Čítanie je ako mnoho iných aktivít. Čím viac ich človek robí, tým lepšie sa v nich orientuje, tým lepšie ich ovláda a tým viac sa danej činnosti s radosťou venuje.
4. Vzbudzujte zvedavosť a záujem
Vyberte si knihy, ktoré odrážajú záujmy vášho dieťaťa, či už ide o motýle, šport, prístroje, víly, žaby alebo superhrdinov. Pomôže to udržať vaše dieťa pri čítaní. Časom zistíte, že chlapcom sa páči, keď má kniha spád, dobrodružstvo a bohatý dej. Zaujímajú ich fakty, záhady, sci- fi, mimozemšťania. Aj v beletrii majú túžbu dostať sa k nejakým informáciám. Výber knihy treba zladiť so záujmami dieťaťa. Malému futbalistovi môžeme kúpiť k lopte aj knihu o futbalistoch. Milovníkom zvieratiek, zase pribaľte knižku o tejto problematike. Dnes nájdete knihy o témach od výmyslu sveta. Dievčatá zase v knihách rady sledujú osudy postáv, pekné príbehy. Majú rady dievčenské romány a rozprávky, tiež rôzne knihy o zvieratkách, filmových hrdinkách či speváčkach. Dôležité je, aby sa aj dieťa zúčastnilo na výbere knihy a nezabudnime si na pobyt v kníhkupectve (knižnici) vyhradiť dostatok času. Pred výberom knihy sa môžeme motivovať aj čítaním recenzií, aby sme dieťa vedeli pri finálnom výbere usmerniť. Môžete tiež nechať svoje dieťa, aby si samo vyberalo knihy. Ak si nie ste istí, kde začať, požiadajte o radu učiteľov, priateľov, knihovníkov alebo iných rodičov. Chodievajte často do knižnice, aby ste nemuseli knihy často kupovať. Keď dieťa vidí, že si knihy požičiavajú a čítajú i rodičia, tak to urobí veľmi ľahko aj ono. Bude to považovať za samozrejmosť. Skúste aspoň raz za dva mesiace spoločne navštíviť knižnicu. Vyberajte spolu knihy, čítajte si chvíľku z nich v knižnici a potom v činnosti pokračujte doma. Poznám rodiny, ktoré občas chodia na nákup tak, že najprv nakúpia potraviny a potom v nákupnom centre idú do kníhkupectva. Objednajú si kávu či džús (dnes je už veľa kníhkupectiev spojené spolu s kaviarňami), čítajú si spoločne knihy a potom si nejaké aj kúpia. Robia to väčšinou vtedy, keď niekto v rodine má sviatok a knihu si odnesie ako darček. Toto všetko sú na prvý pohľad maličkosti, ktoré môžeme pre deti kedykoľvek urobiť. Keď deti vidia, že rodičia čítaniu pripisujú dôležitosť, tak aj ony budú považovať čítanie za samozrejmú súčasť svojho života.
5. Buďte dobrým vzorom
Ak dieťa vidí svojich rodičov častejšie s mobilom v ruke ako s knihou, tak to je chuť čítať vôbec nepodporí. Ak máte počas dňa voľný čas, snažte sa aspoň pár minút čítať knihu, aby vás dieťa videlo. Dieťa takto bude vidieť, že čítanie je príjemná a zaujímavá činnosť. To, čo čítate, nemusí byť vždy len kniha. Môžu to byť aj noviny, recepty, etikety na potravinách a podobne. Deti napodobňujú svojich rodičov. Ak rodičia čítajú, ich deti budú tiež čítať.
6. Občas sa venujte aj zábavnej či tvorivej činnosti
Zamerajte sa aj na to, aby čítanie bolo i zábavné. Ak budete so svojimi deťmi po prečítaní knihy pokračovať aj v zaujímavých aktivitách, budú mať z čítania pozitívne emócie. Môžete s deťmi napríklad:
- vymýšľať vlastné básne, piesne,
- písať vlastnú knihu,
- robiť ilustrácie k prečítanému úryvku,
- zahrať si podľa knihy scénku,
- „napísať list“ hlavnej postave,
- napíšte list autorovi,
- zmeňte žáner (skúste prepísať baladu na rozprávku a naopak, napíšte prozaický dej formou epickej básne a podobne),
- vymyslite iný záver alebo nadpis,
- vymyslite nový diel do knihy,
- povedzte, ktorú postavu by ste vložili ešte do deja a prečo,
- porozprávajte, ktorou postavou z knihy by ste chceli byť a prečo,
- nakreslite vlastný návrh obálky na knihu,
- navrhnite záložku do knihy, na ktorej bude stručný obsah deja.
Striedajte sa pri činnostiach. Ideálne je, keď aj tieto zábavné a tvorivé aktivity robia rodičia spolu s deťmi.
