Najčastejšie nežiaduce formy správania sa detí a adolescentov

Foto: Bigstock
Dieťa s poruchou správania síce reaguje nežiaducim spôsobom, ale dôvodom takéhoto správania nemusí byť to, že by dieťa nechcelo dobrovoľne rešpektovať určité normy správania, ale môže to byť aj neschopnosť dieťaťa svoje správanie ovládať. / Foto: Bigstock

Dlhodobo pozorujeme nárast nežiaduceho správania u detí a mládeže. Keďže ide o komplexnú problematiku, príčin a faktorov môže byť viac. Z tohto dôvodu existuje viacej foriem nežiaduceho správania. Pozrime sa na tie, ktoré sa vyskytujú veľmi často.


 

Dieťa s poruchou správania síce reaguje nežiaducim spôsobom, ale dôvodom takéhoto správania nemusí byť to, že by dieťa samotné nechcelo dobrovoľne rešpektovať určité normy správania, ale hlavným dôvodom tohto správania môže byť neschopnosť dieťaťa svoje správanie ovládať, resp. jeho neschopnosť správne vnímať a pochopiť, čo je od neho v danej situácii žiadané a očakávané. Takéto správanie je ale vo väčšine prípadov okolím vnímané veľmi negatívne a dieťa samotné je zo strany iných vnímané ako neposlušné, nevychované alebo drzé. Na základe nežiadúceho správania je dieťa odmietané, čo môže prispievať k tomu, že tieto nežiadúce prejavy sa práve odmietaním a neustálym negatívnym hodnotením ešte viac zhoršujú a prehlbujú. Zjednodušene by sa dalo povedať, že dieťa si svojím správaním do istej miery získava pozornosť okolia, no spravidla je jeho správanie nepochopené, okolie nereaguje na jeho volanie o pomoc, nesnaží sa ho vnímať aj pozitívne, vyzdvihovať oblasti, v ktorých môže zažívať úspech, ale naopak, všímajú si ho až vtedy, keď na seba upozorňuje nevhodným správaním sa, a to tak, že ho len kritizujú, napomínajú a pomenúvajú negatívnymi označeniami až nadávkami.

 

Nežiaduce formy správania sú väčšinou úzko späté s poruchami správania. Tie potom majú dopad na školský výkon žiaka, na jeho učebné výsledky, na sociálne vzťahy v školskom prostredí a tým aj na priebeh vyučovacieho procesu. Či už ide o poruchy správania prvotne spôsobené vnútornými alebo vonkajšími činiteľmi, skutočnosťou je, že žiak základnej školy alebo strednej školy je osobnosťou vo vývine so svojimi vekovými špecifikami. V procese výchovy a vzdelávania týchto žiakov je potrebné túto skutočnosť rešpektovať a postupovať špecificky, podobne ako u žiakov napríklad s mentálnym, sluchovým, či iným zdravotným postihnutím. Zanedbanie špeciálnej výchovnej starostlivosti a odborných intervencií sa môže negatívne premietnuť do ďalšieho osobnostného vývinu žiaka a jeho života v dospelosti. Z hľadiska príčin vzniku, ale tiež prejavov sa jedná o rôznorodé formy neprispôsobivého správania. Sú charakterizované opakujúcim sa a trvalým obrazom disociálneho agresívneho a vzdorovitého správania.

 

Čo spôsobuje poruchy správania?

Vznik a vývin jednotlivých typov porúch správania je podmienený vnútornými a vonkajšími činiteľmi. Pozrime sa na ne konkrétnejšie.

 

Vnútorné činitele

Sú to náležitosti nervovej sústavy, vrodené predispozície, choroby, úrazy, narušenie poznávacích funkcií, disproporcie intelektových schopností a podobne.

 

Vonkajšie činitele

Sem patrí neprimeraná rodinná výchova, zlé sociálne návyky, rozvod, kriminalita, úmrtie rodičov, alkohol v rodine, šikanovanie, narušené sociálne vzťahy medzi vrstovníkmi a podobne.

Iné delenie zahŕňa osobnostné, sociálne a rodinné príčiny.

 

Osobnostné príčiny

Patria tam dispozičné faktory, ako napríklad temperament, impulzívnosť, úzkostné prežívanie napätia, obavy, strach, dráždivosť na podnety.

 

Sociálne príčiny

Často je to hlavne negatívny vplyv rovesníckych skupín, imitovanie násilného až agresívneho správania, asociálne správanie detí a mládeže vyplývajúce z nedostatku ich súkromia najmä na veľkých sídliskách v meste.

 

Príčiny ovplyvnené rodinným prostredím

Tieto príčiny sa týkajú hlavne detí z rodín, v ktorých  nemajú v rodičoch morálny vzor alebo z  nefunkčných rodín, kde sa deti necítia dobre.

 

Najznámejšie negatívne formy správania sa detí a adolescentov

1. Disociálne správanie

Disociálne správanie nie je spoločensky nebezpečné, ide o výskyt takých prejavov v správaní, ktoré sú ovplyvniteľné, dajú sa zvládnuť primeranými pedagogickými postupmi a nenadobúdajú sociálne dimenzie. Objavujú sa nápadnosti a odchýlky v správaní, jednotlivec je však schopný a ochotný komunikovať s určitými osobami, je relatívne prístupný nápravným aktivitám. Zaraďujeme sem klamstvo, nedisciplinovanosť, priestupky voči školskému poriadku.


Nepravé klamstvo 

Je typické pre predškolský vek, keď sa dieťa zoznamuje s okolitým svetom a pre neho neznáme a nepochopiteľné skutočnosti sa môžu stotožniť s fantazijnými rozprávanými predstavami, s ktorými potom svoje okolie na základe nepoznania skutočných vecí oboznamuje prostredníctvom výmyslov, klamstiev, podvodov, pretože chce získať vážnosť dospelých a upútať na seba.

 

Pravé klamstvo

Vzniká  vtedy, keď dieťa je už schopné rozlíšiť skutočnosť, omyl od vedomého zámeru a spomienku od výplodu vlastnej fantázie. Vyskytuje sa v školskom veku. Môže mať rôzne motívy ako upútanie pozornosti, pomsta rovesníkom alebo rodine, obohatenie nudného života, napodobňovanie dospelých, strach z trestu.

 

Vzdorovitosť

Je to  porucha správania, ktorá je vnímaná ako odpor k výchovnému snaženiu a k autorite. Jedinec svojím zaujatým postojom protestuje proti povinnostiam a dostáva sa tým do konfliktu. Rieši ho pasívnou formou (únik do izolácie, negativizmus, efektívny mutizmus). Alebo to rieši aktívnou formou (agresivita od verbálneho prejavu až k fyzickému napadnutiu). Vzdorovitosť môže mať rôzne príčiny: výchovný zásah, ktorý sa dieťaťu nepáči a nechce ho uznať, rodina či škola kladú na dieťa príliš vysoké požiadavky, dieťa sa naučilo, že vzdor je pre neho výhodou a pomocou neho dosiahne čo chce, dlhotrvajúce choroby počas ktorých venovali dospelí dieťaťu prílišnú pozornosť a dieťa dostávalo čo chcelo, imitácia dospelých. Vzdorovitosť sa prejavuje odvrávaním, odmietaním poslušnosti, plačom, hnevom, výbuchmi zlosti.

 

Negativizmus

Je to jav podobný vzdorovitosti. Rozoznávame 3 hlavné formy: 

  • dieťa na vonkajšie podnety nereaguje, útlm je len čiastočný, 
  • dieťa vyhovie pokynom, ale nerozpráva, 
  • dieťa reaguje opačne, ako sa od neho očakáva.

 

Nedisciplinovanosť 

Nedisciplinovanosť sa prejavuje u detí, u ktorých je nižšia citlivosť k pravidlám a školskému poriadku. Dieťa neovláda svoje konanie, vyrušuje v priebehu vyučovania, neadekvátne sa správa počas prestávok vo vzťahu k spolužiakom, k učiteľom a k ostatným pracovníkom školy. Príčinou môže byť aj náhla zmena štruktúry rodiny alebo rôzne choroby detí. 

 

2. Asociálne správanie 

Ide o správanie nezodpovedajúce spoločenským pravidlám alebo normám spoločnosti a skupiny, v ktorej sa dieťa pohybuje. Ide o skupinu porúch správania, ktorá je oveľa závažnejšia ako disociálne správanie. Prejavy sú trvalého charakteru s častou frekvenciou. Takéto správanie je nespoločenské, jedinec porušuje spoločenské a hlavne morálne normy. Intenzita neprekračuje právne predpisy a dieťa nemôže byť trestne stíhané. Náprava vyžaduje špeciálno-pedagogickú starostlivosť, ktorá sa realizuje v príslušných výchovných zariadeniach. Patrí sem napríklad túlanie, záškoláctvo, sebapoškodzovanie, toxikománia.

 

Úteky

Úteky predstavujú krátkodobé opustenie domova alebo reedukačného zariadenia. Býva často vyvolané mimoriadne silným citovým výkyvom alebo citovým podnetom (strach z trestu, ľútosť, pocit krivdy, pocit zlosti, konfliktné situácie). Môže ísť aj o opakujúci sa útek, teda plánovitý čin, ktorým dieťa rieši svoje problémy.

 

Túlanie

Túlanie je charakteristické tým, že opustenie domova je dlhodobé a je spojené s prespávaním mimo domu. Má charakter dlhodobejšieho rázu niekedy až s týždenným pobytom mimo rodinu alebo reedukačného domova. Spája sa s trestnou činnosťou, ktorá súvisí so zaobstarávaním nevyhnutných vecí na prenocovanie, jedlo a presun z miesta na miesto. 

 

Záškoláctvo 

Záškoláctvo  je najklasickejšia asociálna porucha u detí školského veku. Znamená niekoľkodennú až týždennú absenciu v škole bez riadneho ospravedlnenia. Je to svojvoľný únik od školských povinností. Príčiny bývajú rôzne a jednotlivca k nemu vedú rôzne motívy. Napríklad  dieťa sa zle prispôsobuje školskému prostrediu, rodičia nedbajú na dochádzku detí, dieťa má nechuť voči školskej práci, zaostáva a neprospieva, dieťa s nadpriemernou inteligenciou sa nudí, pretože sa naň kladú príliš nízke nároky. K záškoláctvu často unikajú aj deti s rôznymi špecifickými poruchami (dyslexia, dysgrafia, dyskalkúlia). Niekedy je to zase preto, lebo dieťa má problémy v medziľudských vzťahoch. Napríklad sa bojí  trestu a výsmechu učiteľa alebo má zlé vzťahy so spolužiakmi. 

 

3. Egocentrické správanie

Egocentrické správanie predstavujúce celý komplex mnohých špecifických prejavov dieťaťa. Ide najmä o jeho upútavanie pozornosti, prehnané sebavedomie, vymáhanie rešpektu k vlastnej osobe, ale aj snaha vnucovať ostatným vlastné záujmy, priania, predstavy, ktoré môžu vyústiť do rizikového správania sa. 

 

4. Impulzívne správanie

Je to správanie manifestujúce sa psychomotorickým nepokojom, zvýšenou dráždivosťou, neprimeranými reakciami, nedostatkom útlmu, sebakontroly, s vnútorným napätím, emocionálnou nestálosťou, povrchnosťou v konaní dieťaťa a neúčelne usmerňovanou a neproduktívnou dynamikou správania. Impulzívna reakcia je zdrojom intrapsychických a interpsychických konfliktov a neadekvátnych reakcií.

 

5. Maladaptívne správanie 

Maladaptívne správanie správanie je často podmienené nedostatkami v oblasti sociálneho učenia. Dieťa preferuje menej adekvátne formy správania, ktoré síce vedú k cieľu, ale na druhej strane sú zdrojom viacerých konfliktov. Dieťaťu chýba sociálne kompetencie, používanie vhodných sociálnych zručností a spôsobilostí.

 

6. Negativistické správanie 

Toto správanie obsahuje odmietavé reakcie dieťaťa, ktoré sa prejavujú vzdorom, odporom voči činnostiam alebo inštrukcii nekorešpondujúcim s jeho motiváciou. Deti sú v pasívnom odpore, v nečinnosti, s nepriateľskými prejavmi, aktívnym vzdorom, odmietaním, únikovými reakciami a podobne.

 

7. Inklinovanie k problémovej skupine

Toto  správanie sa vyznačuje tým, že sa dieťa začleňuje do činnosti takej skupiny, ktorá svojimi aktivitami vybočuje nielen z dohodnutých sociálnych návykov, ale aj sociálnych noriem. Problémová skupina má špecifickú orientáciu záujmov a postojov a jedinci sa identifikujú s celým radom neformálnych prvkov. Môže to byť účes, oblečenie, vyjadrovanie a podobne.

 

8. Hyperkinetické poruchy 

Sú charakterizované hlavne neschopnosťou trvale sa sústrediť na danú úlohu. Tieto črty sa objavujú vo všetkých situáciách a sú trvalé. Zahŕňame sem poruchy aktivity a pozornosti a hyperkinetickú poruchu správania.

Je dobré, keď učitelia, ale aj rodičia vedia odlíšiť jednotlivé formy nežiaduceho správania, pretože im to výrazne pomáha pri výchove i vzdelávaní detí a adolescentov.

 


Zdroje:
ĎURIČ, L. – BRATSKÁ, M.: Pedagogická psychológia
EMMEROVÁ, I. : Poruchy správania u žiakov základných a stredných škôl – ich prevencia a riešenie
PETTY, G. : Moderní vyučování
TRAIN, A.: Nejčastejší poruchy chování dětí

Zdieľať na facebooku