Žijeme v dobe, kde sa všetko veľmi rýchlo mení. To, čo platilo včera, zajtra už platiť nemusí. Z tohto dôvodu je dôležité aj u detí precvičovať flexibilitu a adaptabilitu na meniace sa situácie.
Hlavne menšie deti ťažko znášajú zmeny, a to aj vtedy, keď na to nemajú zjavný dôvod. Napríklad vaše dieťa môže trvať na použití rovnakého taniera a šálky pri každom jedle bez konkrétneho dôvodu alebo môže trvať na tom, aby ste mu každý večer, a to aj niekoľko mesiacov, čítali tú istú rozprávku. Nedodržanie tejto konkrétnej požiadavky alebo odchýlenie sa od preferovanej rutiny môže mať za následok zhoršené správanie. To často trvá do doby, kým sa vyvinie mozog, najmä prefrontálna kôra. Keď k tomu dôjde, dieťa zvyčajne získa schopnosti kognitívnej flexibility a emočnej regulácie a začne lepšie zvládať nežiaduce zmeny v jeho prostredí. Aj keď je ten proces z hľadiska vývinu úplne prirodzený, rigidné alebo nepružné správanie detí môže byť pre rodiny v určitých situáciách frustrujúce a rušivé. Je to hlavne vtedy, keď toto obdobie trvá veľmi dlho a dlhú dobu sa nič nemení. Našťastie rodičia môžu pomôcť deťom prispôsobiť sa zmenám pomocou stratégií, ktoré pomáhajú zvýšiť flexibilitu dieťaťa. Pozrime sa na niektoré z nich.
1. Rozprávajte dieťaťu o neistých situáciách
Niekedy pomáha to, keď sa s dieťaťom rozprávate o tom, čo môže čakať. Môžete si pomôcť rôznymi vizuálnymi pomôckami. Napríklad knihami, videami YouTube, ktoré zobrazujú danú situáciu. Keď dieťa takýmto spôsobom zoznamujete s určitými situáciami dlhšiu dobu, na zmenu sa lepšie psychicky pripraví a často ju zvládne lepšie ako bez prípravy. Niekedy je dôležité dieťa pripravovať aj na zmeny v maličkostiach. Napríklad aj na to, že bude musieť ísť spať večer o hodinu skôr alebo že na večeru bude niečo iné, ako sa pôvodne predpokladalo. Tieto stratégie sú vhodné hlavne pre menšie deti. Ďalšie spôsoby môžete využiť so staršími deťmi.
2. Jednoduché cvičenia pre staršie deti
Svoje dieťa môžete naučiť zvládať jeho frustrácie a úzkosti spojené so zmenou aj pomocou jednoduchých cvičení. Môžete ho napríklad vyzvať, aby sa zhlboka nadýchlo a vydýchlo alebo aby išlo na chvíľu do priestoru, kde sa dokáže rýchlo upokojiť. Tieto cvičenia zvládne aj mladšie dieťa. Staršie dieťa môžete vyzvať, aby sa z nadhľadu pozrelo na vlastné správanie. Pomáhajú napríklad tieto otázky:
„Myslíš si, že sa na túto situáciu budeš rovnako pozerať aj o týždeň?“
„Myslíš, že budeš takto rovnako nahnevaný(á) aj o týždeň?“
Vďaka týmto otázkam sa dieťa dokáže na chvíľku v prípadnom afekte zastaviť a pouvažovať nad svojím správaním. Keď sa upokojí, môžete sa podrobnejšie porozprávať o dôvode zlej nálady, strachu alebo hnevu. Môžete dieťaťu pomôcť aj tak, že mu poviete, aby si uvedomilo si, že nie vždy všetko prebieha podľa jeho predstáv a že podobné situácie prežívajú aj iní ľudia.
3. Pomôžte dieťaťu vypracovať plán A a plán B
Staršie deti už rozumejú tomu, že nie vždy im všetko vyjde tak, ako si to predstavujú. Je dobré, keď sa aj o týchto veciach s rodičmi rozprávajú a na rôzne situácie sa postupne pripravujú. Dieťa získava oveľa väčšiu istotu vtedy, keď má svoje postupy prediskutované s rodičmi. Vďaka tomu cíti menšiu úzkosť a zároveň získava viac energie na splnenie svojich cieľov. Z tohto dôvodu je veľmi vhodné neisté situácie spoločne prediskutovať a určitým spôsobom aj naplánovať, pokiaľ sa to dá. Ideálne je mať premyslený nielen plán A, ale aj plán B. Keď plán A z nejakého dôvodu nevyjde, dieťa sa môže pripraviť na plnenie plánu B a vďaka tomu sa môže vyhnúť aboslútnemu sklamaniu a rôznym frustráciám.
4. Sebaovládanie
Sebaovládanie je schopnosť spracovať emócie a prispôsobiť svoje správanie s prihliadnutím na danú situáciu. Zahŕňa schopnosť nereagovať prehnane, upokojiť sa a zvládnuť frustráciu bez výbuchov hnevu, kriku a agresivity. Sú to zručnosti, ktoré sa dieťa vekom učí. Rodičia učia dieťa sebaovládaniu aj vlastným príkladom. Ak má dieťa ťažkosti a rodič stres z jeho možných záchvatov, zvyčajne sa začne vyhýbať návštevám verejných priestorov, aby sa vyhol výbuchom hnevu dieťaťa v spoločnosti. To však nie je riešenie. Učiť sa sebakontrole predstavuje dlhodobý proces a keď to rodičia začnú vnímať ako získavanie nových zručností namiesto zlého správania detí, dokážu sa na situáciu pozrieť inak. Sebaovládanie dieťaťu pomáha prekonávať prekážky, dosahovať svoje ciele, pomáha mu správať sa primerane k sebe samému, ale aj k ľuďom okolo neho. Vďaka sebaovládaniu sa dieťa vie prispôsobiť zmenám a väčšinou nemá s tým väčšie problémy. Deti s nízkou schopnosťou sebakontroly sú náchylnejšie k agresívnemu správaniu, musia vynaložiť obrovské množstvo energie na vytváranie a udržanie zmysluplných vzťahov s rovesníkmi a často sa dostávajú aj do konfliktu s autoritami. Taktiež mávajú veľký problém prispôsobovať sa zmenám a novým situáciám.
5. Vlastnosti dieťaťa
Dôležité je tiež si uvedomiť, že sklon k väčšej strnulosti a neschopnosti prispôsobovať sa zmenám súvisí aj s mnohými vlastnosťami dieťaťa. Napríklad so schopnosťou venovať pozornosť malým detailom a sústrediť sa na jednu tému dlhší čas. Aj keď to môže byť v určitom životnom období pre rodinu frustrujúce, v konečnom dôsledku to môže dieťaťu pomôcť dosiahnuť jeho ciele .
Ak je strnulosť alebo odpor voči zmenám u vášho dieťaťa taký závažný, že mu to spôsobuje problémy s učením, v sociálnych vzťahoch, v každodenných činnostiach alebo to zasahuje do fungovania celej vašej rodiny, poraďte sa so psychológom. U niektorých detí, ako sú deti s poruchou autistického spektra, úzkostnou poruchou alebo poruchou pozornosti s hyperaktivitou (ADHD), môže byť nechuť uskutočňovať akékoľvek zmeny výraznejšia. U týchto detí môže byť niekedy nevyhnutná behaviorálna terapia, ktorá im a rodine môže pomôcť vyrovnať sa s novými alebo nepredvídateľnými situáciami.
Zdroje:
Daniel J. Siegel a Tina Payne Bryson: Klidná výchova k disciplíně
Daniel J. Siegel, Tina Payne Bryson: Rozvíjajte naplno mozog svojho dieťaťa
Susan Stiffelman: Osvietený rodič
