To, koľko ľudia v sebe ukrývajú zla, sa dá zmerať. Psychológovia zostavili test, na základe ktorého to možno zistiť.
Čo je vlastne zlo? Existujú zlí ľudia? Neexistuje jednoznačná odpoveď na tieto otázky. Odpovede sa odvíjajú hlavne od toho, ako vlastne zlo chápeme. Isté je však to, že každý, a to i ten najlepší človek, nosí v sebe nejaké temné veci. A tie sa dajú podľa názoru vedcov merať podobne ako napríklad inteligencia. Ukazovateľom je tzv. D – faktor (z angl. General Dark Factor of Personality), ktorý dokáže určiť, ako veľmi narcistickí alebo zlomyseľní sme.
Podľa tímu vedcov z Nemecka a Dánska D-faktor určuje predovšetkým tendenciu maximalizovať vlastný úžitok na úkor druhých, ktorú sprevádza viera, že toto správanie je v poriadku. Ľudia, ktorí v tejto oblasti mávajú najvyššie skóre, sa snažia svoje ciele dosiahnuť za každú cenu a nad tým, aké následky to bude mať pre ostatných, veľmi nepremýšľajú. Málokedy sa u nich stretávame s nezištným správaním a druhým pomáhajú väčšinou len v prípade, že v tom nachádzajú vlastný prospech. Tiež nevedia, čo je to úprimná radosť z cudzieho úspechu.
Existuje 9 temných čŕt
Temné črty osobnosti sú rovnako, ako druhy inteligencie, vzájomne prepojené. Psychológ Charles Spearman zistil, že ak si človek dobre vedie napríklad v teste verbálnej inteligencie, s vyššou pravdepodobnosťou uspeje aj v testoch zameraných na ostatné typy inteligencie. To isté platí pre 9 osobnostných rysov D-faktora. Ľudia, ktorí dosiahli vysoké skóre aspoň u jedného z nich, mali podľa vedcov pravdepodobnejšie vyššie výsledky aj u niekoľkých ďalších, čo naznačuje, že temné črty osobnosti sú rovnako, ako druhy inteligencie, vzájomne prepojené.
Morten Moshagen z univerzity v Ulme spolu so svojimi kolegami predpokladal už na začiatku výskumu, že temné stránky sa dajú merať podobne ako inteligencia. Vedci následne identifikovali D-faktor tým, že vykonali štyri štúdie s deviatimi rôznymi testami. Testy boli zamerané na negatívne osobnostné črty, ktoré boli už pred výskumom odborne skúmané psychológmi. Na konci štúdie sa zistilo, že v D- faktore je každý z 9 rysov zastúpený v inej miere. Jednotlivé druhy psychológovia vzostupne zoradili takto:
1. Vlastný záujem
Sem patrí hlavne honba za ziskom, a to napríklad v oblasti hmotných statkov, v oblasti spoločenského postavenia, v množstve funkcií, v profesijnej oblasti, v oblasti akademických titulov a podobne.
2. Narcizmus
Prehnaný obdiv k vlastnej osobe, arogantné vystupovanie a posilňovanie vlastného ega, to všetko je vnímané ako najdôležitejšia vec v živote.
3. Nároky
Človek má neustály nutkavý pocit, že má právo žiadať viac než ostatní.
4. Sadismus
Túžba vykonávať kruté alebo ponižujúce správanie voči ostatným. Patrí sem zámerné spôsobovanie fyzickej, sexuálnej alebo psychickej bolesti a utrpenia na účely uplatnenia vlastnej moci i nadvlády alebo len pre potešenie.
5. Morálna uvoľnenosť
Presvedčenie, že všeobecné etické zásady sa na daného jedinca nevzťahujú.
6. Egoizmus
Prílišné zameranie sa na vlastný prospech na úkor ostatných.
7. Zlomyseľnosť
Záľuba v poškodzovaní druhých, a to aj v prípade, že môže z toho mať škodu aj ten človek, ktorý poškodzuje. Môže sa to týkať oblasti spoločenskej, finančnej, fyzickej a podobne.
8. Machiavelizmus
Cynické a bezohľadné správanie, vypočítavosť. Ako machiavelista sa označuje ten, kto uznáva, že účel svätí prostriedky a je ochotný dopúšťať sa morálne pochybného konania v snahe dosiahnuť všeobecne prospešný cieľ.
9. Psychopatia
Nedostatok empatie (necitlivosť) a sebakontroly (impulzívnosť). Medzi životné ciele psychopatov patrí moc, majetok, sex, ale tým najzákladnejším cieľom je iba jeden – moc, a to pokiaľ možno absolútna, samoúčelná moc. Je pre nich prakticky nemožné odolať pozlátku moci.
Ako zistiť množstvo zla v nás?
Ak chcete zistiť, koľko zla sa vo vás ukrýva, môžete si urobiť test, ktorý vymyslel psychológ Scott Barry Kaufman. Je to skrátená verzia testu na D-faktor, ktorý zverejnil v magazíne Scientific American. Čím viac súhlasíte s položkami v tomto zozname, tým viac temných stránok sa vo vás ukrýva.
Otázky a tvrdenia:
- Snažím sa neustále o to, aby sa druhí dozvedeli o mojich úspechoch.
- Viem, že som jedinečný. Každý mi to hovorí.
- Úprimne povedané, myslím, že si zaslúžim viac než ostatní.
- Ľudské utrpenie môže byť vzrušujúce.
- Ľudia, s ktorými okolie zle zaobchádza, si za to často môžu sami.
- Dosiahnuť úspech legálnou cestou je ťažké.
- Niekedy znesiem trochu nepríjemností, len aby som sa uistil, že ostatní dostanú trest, ktorý si zaslúžia.
- Rád využívam manipuláciu k tomu, aby som získal to, čo chcem.
- Pokojne poviem čokoľvek, aby som dosiahol svoj cieľ.
To, či sa nakoniec postavíme na dobrú či zlú stranu, samozrejme, nezávisí len od výšky nášho D-faktora, ale aj od mnohých ďalších okolností, ako je napríklad vplyv prostredia či správanie ostatných ľudí. Spomínaný výskum však prináša nové fakty do oblasti psychológie, kriminológie i ďalších oblastí života. A nám pripomína, že zlo je ťažko definovateľné, pretože nie je len čierne, ale má mnoho stupňov a podôb.
Niekedy ubližujeme iným vedome a niekedy ani nemusíme vedieť, že niekoho zraňujeme. Psychoterapeut Pavel Špatenka hovorí: „Zlé správanie najčastejšie prichádza z vlastného pocitu nedostatku, vlastných bolestí či pocitu menejcennosti. Ovládnuť vlastných démonov dokážu len tí, ktorí majú rozvinutú schopnosť sa pozorovať a kriticky sa nad sebou a nad svojím správaním zamyslieť. Nestačí však len premýšľať. Aby sme mohli spoznať podstatu dobra, dôležitý je hlboký cit. Dobro a zlo sme schopní rozlíšiť len citom, racionálne nie.“
Dôležité je aj pozorovať motívy svojho konania a správania
Človek by sa mal neustále učiť pozorovať veci a situácie, ktoré sa mu dejú. Okrem pozorovania by sa mal snažiť aj pomenovať svoje emócie a poznať motívy vlastného konania. Za zlom často stojí len nevedomosť. Niekedy nevieme, čo druhým spôsobujeme alebo nevieme, čo ovplyvňuje naše správanie. Mali by sme sa učiť zodpovednosti za to, ako reagujeme na vlastné prežívanie. Je samozrejmé, že prežívanie nemôžeme vždy ovplyvniť. To sa jednoducho len tak objaví. Nemôžeme napríklad za to, že nás niekto rozčúli. Môžeme ale za to, že niekoho urazíme alebo ponížime.
V človeku prevláda zlo aj vtedy, keď má strach. Existuje veľa dôvodov, ktoré vyvolávajú pocit strachu. Môže to byť strach z osamotenosti, strach zo zlyhania, strach z menejcennosti, strach z odmietnutia, strach z bolesti, strach zo starnutia, strach z chudoby. Všetky choroby, o ktorých zvykneme vravieť ako o civilizačných, spôsobuje práve tento strach. Sme lační a netrpezliví, aby sme dosiahli naše túžby. No to, čo nás v skutočnosti ženie, nie je posadnutosť chcením, ale obrovská úzkosť.
Emócie sú teda súčasťou života a človek nesie za ne zodpovednosť. Ak s nimi nevie zaobchádzať, môžu mu spôsobovať veľké problémy. Môže ubližovať sebe, ale aj iným. Nezvládnuté emócie sa môžu prejaviť v podobe choroby, môžeme mať problémy vo vzťahoch, prestaneme vidieť zmysel svojho života, v tom najhoršom prípade začneme páchať zlo. Schopnosť zvládať svoje emócie a schopnosť vciťovať sa do iných ľudí je súčasťou emocionálnej inteligencie. Emočne inteligentní ľudia majú dobrý vzťah sami so sebou a tiež dokážu odhadnúť, aké pocity svojím jednaním vyvolávajú u druhých. V týchto ľuďoch väčšinou býva aj nejmenej zla.
