Ako pôsobiť na vaše vzdorovité dieťa? Vyskúšajte týchto 6 tipov

Vzdor u detí je častým problémom, a to najmä u batoliat a dospievajúcich. Je to normálna súčasť vývoja dieťaťa a môže sa prejaviť v správaní. Napríklad pri rozhovore s rodičmi, učiteľmi a inými dospelými alebo sa to môže prejaviť ako ich neposlušnosť v určitých situáciách.

Detský vzdor sa môže u dieťaťa prejaviť už pred 1. rokom, vo väčšine prípadov je pre vzdor typické obdobie okolo dvoch až troch rokov. Prejavuje sa viac u temperamentnejších detí a u tých, ktoré nemajú jasne stanovené hranice. Dieťa medzi druhým a tretím rokom náhle cíti, že aj ono môže a chce k niečomu povedať „nie“. Dieťa však hovorí „nie“ hlavne preto, aby si to mohlo vyskúšať a má to veľký význam pre vývin jeho sebavedomia. Slovné odvrávanie je výrazom zdravej dôvery vo vlastné sily. Dieťa potrebuje mať odvahu, aby sa vedelo neskôr brániť a tejto odvahe sa učí v opozícii voči rodičom. Ak dovolíte dieťaťu presadiť sa v menej dôležitých maličkostiach a beriete ho pritom vážne, posilňujete tým jeho sebaistotu. Neskôr potom omnoho ľahšie poslúchne, keď budete musieť niečo podstatné od neho vyžadovať. Dieťa by ste mali brzdiť iba pri nebezpečných činnostiach, napríklad keď utečie ku vode, ale inak je vhodné podporiť snahu po samostatnosti, nechať ho prežiť pocit úspechu a v realizácii jeho potrieb mu byť oporou.  Je zbytočné so vzdorujúcim dieťaťom neustále debatovať alebo sa s ním hádať, ak oponuje. Vhodné je najmä nekričať, nezvyšovať hlas, nevracať hnev inou formou. Pokúste sa situáciu pozorovať ako nestranný divák, ktorý má len nájsť optimálne riešenie. Ak je záchvat zlosti veľký, treba z dosahu malých detí odstrániť všetko, čím by si mohli ublížiť. Takéto deti nevedia ešte vyjadriť to, čo chcú. Jediná cesta je vyčkať, kým záchvat zlosti prejde. Niekedy pomáha pritúliť dieťa k sebe a pevne ho objať. Pomáha aj odvedenie pozornosti, zameranie sa na nejaký predmet, vyzvanie dieťaťa, aby spolupracovalo, aby napríklad niečo našlo a podobne. To, čo dieťa najviac potrebuje, keď je rozrušené, je pochopenie jeho problému, akceptácia a pomoc pri hľadaní východiska. Keď dieťaťu a jeho vôli ponúknete možnosť úspechu, väčšinou toto problémové obdobie odoznie po niekoľkých týždňoch. Ak rodičia práve v tomto období stále presadzujú voči dieťaťu svoju vôľu, pretože majú pocit, že si predsa musia s dieťaťom poradiť, úspech príde len veľmi ťažko. Silné dieťa sa utvrdí vo svojom vzdore a slabé poslúchne zo strachu. 

Pozrime sa na niekoľko základných krokov, ako zvládnuť vzdorovité dieťa.

1. Nastavte jasné pravidlá

Uistite sa, či dieťa rozumie všetkým pravidlám, o ktorých ste sa rozprávali, keď ste mu ich vysvetľovali. Zistite tiež, či od neho vyžadujete správny druh a množstvo domácich prác a či zodpovedajú jeho veku. Päťročnému alebo šesťročnému dieťaťu môže pripadať náročné, keď mu poviete, aby si  upratalo svoju izbu. A práve z tohto dôvodu to pravdepodobne odmieta urobiť. Je lepšie, keď určitú prácu rozdelíte na väčšie množstvo menších úkonov. Uistite sa, že vaše dieťa pozná vaše rodinné pravidlá. Napríklad, ak je vo vašom dome neúctivé rozprávanie neprípustné, dajte mu jasne najavo, že to bude mať následky. Dieťaťu by malo byť tiež jasné, aké sú dôsledky porušenia pravidiel. Ale to by ste mu mali vysvetliť predtým, ako by mohlo dôjsť k incidentu. O niektorých pravidlách môžete so starším dieťaťom aj diskutovať, napríklad o čase príchodu domov, ale vždy len v pokojnej atmosfére, nie v situácii vyhrotených emócií. Dieťa vtedy „vypína“ a nepočúva vás.

2. Hľadajte príčiny vzdoru

Hľadajte príčiny a snažte sa sledovať vzdor svojho dieťaťa. Existujú určité konkrétne veci, ktoré sa dieťaťu nepáčia alebo nechce niečo robiť? Keď zistíte príčinu, môžete podniknúť kroky na zmenu podmienok tak, aby dieťa nebolo často vystavované problémovým situáciám, ktoré u neho vyvolávajú veľkú zlosť. Napríklad, ak viete, že vaše dieťa má tendenciu byť mrzuté, ak musí s vami absolvovať veľa činností, skúste si po škole alebo cez víkendy naplánovať menej akcií. V súčasnosti deti chodia na veľké množstvo krúžkov a práve toto ich veľmi unavuje a spôsobuje zlú náladu. Ak vaše dieťa neznáša prudké prechody od jednej činnosti k druhej, skúste mu nechať viac času na to, kým sa pripraví na ďalšiu činnosť. Nechcite zmenu od neho hneď. Ďalšie príčiny vzdoru môžu byť aj tieto: choroba, únava, nezrelosť, hormonálne výkyvy... Ak dieťa vycíti, že venujete pozornosť jeho pocitom a snažíme sa pochopiť situáciu, rýchlejšie sa upokojí. U väčších detí môžu byť neuspokojené sociálne potreby, napr. nedostatok uznania zo strany autorít (dieťa odmieta príliš direktívnu, autoritatívnu komunikáciou zo strany dospelých) alebo sú nešťastné v škole, nemajú kamarátov a podobne. Pomáha, keď dieťaťu ukážete, že sa snažíte pochopiť príčinu jeho vzdoru:

„Vidím, že ťa niečo nahnevalo.“

„Zdá sa mi, že ťa niečo trápi.“

„Vidím, že teraz to nejde, môžeme sa o tom porozprávať neskôr.“

3. Diskutujte o možnostiach

Jedným zo spôsobov, ako pomôcť deťom cítiť sa lepšie pri plnení určitých úloh, je dať im možnosť výberu. Napríklad nepovedzte dieťaťu, že má hračky uložiť hneď, ale dajte mu na to priestor napríklad do dvoch hodín. Pokojne s dieťaťom prediskutujte, ako si určité záležitosti predstavuje a potom sa pokúste vypracovať riešenie, ktoré bude vyhovovať jemu aj vám. Trvá vaša dcéra na tom, že si v chladný jesenný deň oblečie svoju peknú letnú sukňu? Skôr, než sa zapojíte do súperenia, skúste prísť s kompromisom. Napríklad ju požiadajte, aby si k sukni obliekla teplejšie pančuchové nohavice alebo legíny. Niekedy dajte dieťaťu na výber z dvoch možností.„Buď povysávaš byt, alebo poumývaš kúpeľňu?“ Ponúkajte však len možnosti, ktoré sú pre vás prijateľné. Tým, že dávate možnosti výberu, dieťa nadobudne pocit, že má možnosť o sebe rozhodovať. Zároveň odvrátite pozornosť dieťaťa od možnosti povedať „nie“ k uvažovaniu nad výberom z možností.

4. Venujte dieťaťu dostatok pozitívnej pozornosti

Deťom je možné ukázať pozitívnu pozornosť cez obyčajný úsmev, očný kontakt a používanie výrazov tváre, ktoré mu dajú signál, že sa oň zaujímate. Okrem toho sem patrí aj používanie milých slov, podpora a povzbudenie dieťaťa alebo to, že ukážete svoj záujem o jeho aktivity, záujmy a úspechy. Ak dieťa dostáva pozitívne a milujúce správy zo svojho okolia aj jeho obraz o sebe samom bude pozitívny. Zdravý obraz o sebe je veľmi dôležitý nielen pre vzťah dieťaťa s jeho okolím, ale aj pre jeho sebadôveru a to, ako spoznáva svet a učí sa o ňom. Vďaka pozitívnej pozornosti nebude dieťa používať vzdor na vynútenie vašej pozornosti. Navyše je potvrdené, že ocenenie dobrého správania dieťaťa nielen zvyšuje jeho sebavedomie, ale má aj oveľa silnejší výchovný efekt ako trestanie negatívneho správania. Po ocenení nejakého správania je väčšia pravdepodobnosť, že to dieťa bude opakovať. Samozrejme, ocenenie by malo byť úprimné a primerané veku. Nechválime za niečo, čo dieťa už dávno ovláda.

5. Často sa rozprávajte

Často prejavujte záujem o to, čo dieťa prežíva. Nepýtajte sa len na školu a čo malo na obed. Dobrý rozhovor je nehodnotiaci, bez poučovania, úprimný. Hovorte s ním o svojich zážitkoch z detstva podobných ako má dieťa, priznajte aj neúspechy, rozprávajte sa o tom, ako ste prekonávali ťažkosti. Príležitosťou na dobrý rozhovor je výlet do prírody, dovolenka, spoločné záujmy. Pri týchto rozhovoroch možno budete prekvapení, čím všetkým si dieťa prechádza a koľko ho to stojí síl. Pomáha nám to lepšie pochopiť jeho vzdorovité správanie v kontexte. Rozhovormi sa posilňuje vzájomný vzťah, v dieťaťu budujete pocit vzájomnej dôvery a istoty, že sa môže na vás spoľahnúť v ťažkostiach a že máte snahu ho chápať. Deti neznášajú direktívne zaobchádzanie, prístup k nim by mal byť partnerský. To však neznamená, že sa im všetko dovolí. Od rodičov to chce veľa trpezlivosti a pochopenia, ale aj dôslednosti, lebo bystré dieťa oveľa skôr odhalí medzery vo výchove ako jeho priemerní vrstovníci.

6. Určte si priority

Mali by ste zvážiť, čo je pre vás zásadné, pri čom neustúpite a v čom môžete zľaviť, ustúpiť, čo vám nestojí za hádku. Pri niektorých pravidlách by ste mali byť neoblomní, nepripúšťať výnimku z ich dodržiavania – ohrozenie bezpečnosti, zdravia, netolerancia akýchkoľvek prejavov násilia. Pri niektorých menej zásadných požiadavkách môžete aj ustúpiť. Napríklad vtedy, ak sa dospievajúca dcéra obliekla tak, že sa vám to nepáči, ale je to jej vkus a vám  to nestojí za hádku.